Pojem Eucharistia sa nám často zdá veľmi zložitý, dokonca niekedy aj sami stojíme bezradní pred veľkým tajomstvom ukrytým v chlebe a vo víne. S uvoľňovaním opatrení začíname dúfať, že tretiaci ešte do prázdnin absolvujú slávnosť prvého svätého prijímania. Možno premýšľame, aké to bude, či máme šaty a kde urobíme oslavu. Áno, aj to patrí k tomu, ale poďme sa s deťmi pozrieť na Eucharistiu predovšetkým ako na sviatosť daru.
Eucharistia ako Boží dar lásky
Dar je niečo, čo nás zvyčajne veľmi poteší. Keď dostaneme dar, znamená to, že niekto nás má rád, záleží mu na nás. Je to veľmi príjemné a vedie nás to k radosti a k vďačnosti. Dar vytvára medzi darcom a obdarovaným puto vzájomnej lásky, a teda spoločenstvo. Eucharistia je darom, ktorý nám dáva dobrotivý Boh Otec skrze svojho Syna. Dáva nám ho, lebo nás miluje, záleží mu osobitne na každom z nás. Dáva ho aj každému jednému nášmu dieťaťu a pozýva ho do radosti z tohto daru a do vzťahu.
Pri podobenstve o dobrom pastierovi deti upriamujeme na jedinečnosť, ktorú máme v Božích očiach. Ježiš nás pozná tak, ako sa pozná s Otcom. Ježiš chce, aby sa nám dobre žilo; hovorí, že prišiel, aby sme mali život a mali ho hojnejšie. Preto nám darúva aj seba samého v Eucharistii.
Najskôr pri čítaní prežívame radosť z tohto daru a neskôr premýšľame nad odpoveďou na tento dar. Ako bežne v živote odpovedáme, keď dostaneme dar? Po čítaní podobenstva o dobrom pastierovi si môžeme prečítať úryvok o udalostiach Poslednej večere. Ježiš hovorí slová plné lásky, chce zostať s nami, v našej ľudskej prítomnosti. Vyberá také bežné veci ako chlieb a víno, s ktorými sa stretávame denne, no Ježiš ich pozdvihuje a premieňa na seba samého. Aká je to veľká láska!
Príprava na prvé sväté prijímanie
Hľadanie darov v každodennom živote
Pri rozhovoroch o dare môžeme s deťmi začať hľadať dary aj v našich každodenných životoch. Čo všetko okolo je pre nás darom? Za čo všetko môžeme poďakovať? Takto pomáhame deťom vidieť pôsobenie Boha v bežnom živote. Učíme ich pozerať sa aj na prírodu ako na Božie stvorenstvo - na veľkolepé dielo, ktoré Boh pripravil pre nás a pozýva nás starať sa oň. Objavovať dary v našej každodennosti pomáha často aj nám dospelým pozrieť sa na svet, ľudí a vzťahy okolo nás novým pohľadom.
Spolu s deťmi si môžeme začať písať zoznam darov, ktoré zrazu vidíme - krásny východ slnka, obľúbená žemľa na raňajky, objatie starkej. Zoznam si môžeme zavesiť na viditeľné a dostupné miesto doma tak, aby do neho mohol každý člen rodiny dopísať dar, ktorý objavil.
Význam prvej svätej spovede
Prvá svätá spoveď je neoddeliteľnou súčasťou slávnosti prvého svätého prijímania. No stáva sa, že sa na ňu kladie taký veľký dôraz a takým spôsobom, že obavy z nej zatienia radosť z daru Eucharistie. Ježiš nám v evanjeliách dáva mnoho rád o tom, ako žiť dobrý život. Spolu s deťmi môžeme hľadať tieto rady a premýšľať o nich v súvislosti s tým, čím žijeme doma alebo v škole. Odporúčame čítať najmä evanjelium podľa Matúša, ktoré je zvlášť na tieto rady bohaté. S deťmi čítame aj podobenstvá o milosrdenstve, najmä podobenstvo o nájdenej ovci (Lk 15, 3 - 6) a o milosrdnom otcovi (Lk 15, 11 - 32).
Keď Dobrý pastier zistí, že sa jedna ovca stratila, okamžite sa ju vydáva hľadať. Tak veľmi mu na nej záleží. Keď ju nájde, nevyčíta jej nič ani ju nekarhá, ale teší sa, že ju našiel. Milosrdný otec sa správa rovnako, keď zazrie svojho syna, uteká a objíme ho, usporiada hostinu, lebo chce osláviť radosť z návratu strateného. Aj nám sa stáva, že sa nesprávame alebo nekonáme podľa Ježišových rád pre dobrý život a podľa Desatora. Svätá spoveď je však miesto a čas, kde nás Dobrý pastier s láskou berie na plecia, kde nám s radosťou beží milosrdný Otec v ústrety, odpúšťa nám a my môžeme začať odznova.
Je to hriech Adama a Evy, keď neposlúchli Pána Boha a jedli zo stromu, z ktorého im jesť zakázal. Pri krste sa z duše zmýva dedičný hriech a všetky ostatné hriechy. Stávame sa Božími deťmi a členmi Kristovej Cirkvi.
Význam svätej omše a premenenia
Z úcty k Pánu Ježišovi aspoň hodinu pred svätým prijímaním nič nejeme a nepijeme, okrem čistej vody a liekov. Sme pozorní na svätej omši. Amen znamená „tak je, verím“.
Najdôležitejšia časť svätej omše je premenenie. Pri ňom kľačíme a zvonia zvonce. Pri prvom svätom prijímaní prijímame Ježiša pod spôsobom chleba a vína. To znamená, že vidíme chlieb a víno, chutí to ako chlieb a víno, vonia to ako chlieb a víno, ale chlieb a víno to nie je, je to Telo a Krv Pána Ježiša. Eucharistia je živý Pán Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína.
O EUCHARISTII TROCHU INAK
Obetné dary: História a súčasnosť
Symbolika obetných darov
Prinášame obetné dary: chlieb a víno. Kňaz ich premieňa na telo a krv Pána Ježiša. V Eucharistii chválime Boha za dar stvorenia a prinášame mu plody zeme a práce našich rúk. Neznamená to len prácu roľníkov a vinohradníkov, ale každú prácu a každé úsilie. Prinášanie chleba a vína je však len úvodom do liturgie obety, ktorej centrom je eucharistická modlitba. V nej Kristus obetuje seba samého za všetkých. Pri slovách premenenia sa dary chleba a vína stávajú Telom a Krvou Krista mocou Božieho Ducha.
Prinášanie obetných darov na oltár vyjadruje aj ochotu veriacich obetovať samých seba. Celá aktivita vedie k vysvetleniu, že chlieb a víno zastupujú všetky Božie dary a celú ľudskú prácu.
Historický kontext prinášania darov
Pozrime sa najprv na históriu prípravy darov. Od 4. storočia boli obetné dary známe v celej Cirkvi. V Ríme ich prijal aj samotný pápež. Okrem chleba a vína sa prinášali aj:
- hrozno, zelenina, olivový olej
- vosk, syr, maslo, med
- kvety, vtáky a zvieratá
- liturgické predmety
Peniaze sa ako dar prinášali od 11. storočia. Táto forma obetného daru existuje dodnes. Aj dnes sa praktizuje procesia s darmi zeme a prácou ľudských rúk, najmä počas slávnostných omší.
Evanjelium o rozmnožení chlebov a rýb
Do hlbokého zmyslu vzájomnej výmeny darov medzi Bohom a jeho deťmi nám pomôže preniknúť evanjelium, v ktorom jednoduchý chlapec ponúkne Ježišovi to málo, čo má. Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy.
V šiestej kapitole evanjelista Ján pozýva čitateľov nasledovať Učiteľa v jednom z najdôležitejších momentov jeho verejného pôsobenia, keď sa dáva spoznať ako „chlieb života“. Príbeh rozmnoženia chleba je dôležitý úvod do šiestej kapitoly. Veľké množstvo ľudí, ktoré nasleduje Ježiša, potrebuje jesť. Učiteľ sa ich ujme a zabezpečí všetko, čo je pre nich nevyhnutné. Podobne ako Mojžiš zabezpečil ľuďom mannu na púšti.
Symbol hostiny je v biblickom zjavení častý. Stane sa typickým obrazom mesiášskych čias, ktoré sú opísané u prorokov. „Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom a prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril.“ (Iz 24, 6-8)
V texte o rozmnožení chleba je jasne vyjadrené, že ľudské riešenia nestačia pre nasýtenie zástupov. Je to Ježiš, ktorý nasycuje v plnosti každú ľudskú bytosť a jej očakávanie. V úkonoch, ktoré Ježiš robí, vidíme odkaz na slávenie Eucharistie: vzala chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim. Eucharistický chlieb je Ježiš sám, ktorý môže nasýtiť spirituálny hlad nielen päťtisíc mužov, ale všetkých ľudí.
Vďačnosť a kresťanská výchova
Viesť deti k pozornosti a vďačnosti za Božie dary po spoločnom stolovaní, po peknom výlete, po ťažkom pracovnom dni je dôležitou súčasťou kresťanskej výchovy. Vďakyvzdanie pri svätej omši sa tak stane niečím prirodzeným. Deti sú na stretku vedené k vďačnosti za Božie dary. Animátori im môžu premietnuť rôzne obrazy stvorenia, alebo im donesú rôzne časopisy a deti si samé vystrihnú obrázky prírody, ktoré sa im páčia. Nalepia ich na veľký papier v tvare zemegule. Potom sú pozvané pozorovať krásu obrazov a sú vedené k tomu, že všetka tá krása je dar od Boha.
Potom sa animátori môžu spýtať detí, aké dary prinášame pri svätej omši. Dôraz sa dá na to, že prinášame chlieb a víno. Skôr však, ako sa tieto dary ocitnú v kostole, prejdú dlhú cestu premeny a ľudskej práce. Podľa obrázkov detí v skupinkách porozprávajú dobrodružstvo dvoch zrniek, ktoré sa nakoniec stali chlebom. Doma môžu niečo podobné nakresliť o „ceste k vínu“. Celá aktivita vedie k vysvetleniu, že chlieb a víno zastupujú všetky Božie dary a celú ľudskú prácu.
Chlieb je základná potravina. Keby nám ostal len chlieb, určite by sme nezomreli od hladu. Ale človek potrebuje oveľa viac, ako nasýtiť svoje telo. Má tiež hlad po láske. Ježiš nás miluje najviac zo všetkých a sýti celkom náš hlad po láske.
Parabola o princovi a pekárskom synovi: Kráľ sa veľmi tešil, keď sa mu narodil syn. „Nič sa mu nemôže prihodiť“, povedal, „chcem mu dať postaviť jedinečný hrad, kde bude môcť žiť celkom sám.“ Čoskoro s ním nemusela žiť ani vlastná mama. Sluha mu tam nosil nové šaty a jedlo, ale musel sa hneď vzdialiť. Kráľ si myslel, že princovi nič nechýba. Ale keď sa na neho pozrel cez veľké okno, videl na vlastné oči, že malý princ sedí bez pohnutia a je celý bledý. Zavolal najlepšieho doktora a dal princa vyšetriť. Doktor najprv veľmi rozmýšľal a potom mu predpísal kúsok čerstvého chleba na raňajky. Kráľ objednal u najlepšieho pekára v krajine kúsok chleba. Syn pekára mu ho smel doniesť. Bol zvedavý ako princovi jeho chlieb chutí, a preto ho chvíľu sledoval. Ale keď sa princ ani nepohol, opýtal sa ho: „Prečo neješ môj chlieb? Dalo mi to veľa námahy doniesť Ti ho.“ Princ zdvihol hlavu a spýtal sa: „Kto si? Ako si sa dostal dnu?“ „Doniesol som Ti chlieb“, povedal, „a mal som o teba veľkú starosť.“ Princ sa musel smiať. „Nechceš so mnou ostať? Cítim sa tak sám,“ povedal. Chlapec sa nenechal dvakrát prosiť. Rozprával s ním a hrali sa spolu v zámockej záhrade. Konečne prišiel na obidvoch veľký hlad a zjedli s veľkou chuťou spolu chlieb. Keď sa kráľ znovu pozrel na svojho syna, skoro ho nespoznal. Mal červené líca a smial sa. Pekárov syn mu povedal: „Milý pán kráľ, princ nepotrebuje len chlieb pre svoje telo“. Kráľ ešte nikdy nepočul o inom chlebe. „Vieš upiecť aj taký chlieb?“ Spýtal sa ho. „Každý vie upiecť taký chlieb“, povedal chlapec „je to chlieb plný lásky, priateľstva a pozornosti.“ Ďakujeme Ti Pane za jedlo, ktoré si nám daroval a za našich rodičov, ktorí sa o nás s láskou starajú.
Po slávnosti prvého svätého prijímania
Keď nastane ten slávnostný deň, skúsme sa aj my dospelí naladiť a prežiť vnútorne veľkú radosť, že sa naše dieťa stretáva so živým Pánom, stáva sa kaplnkou plnou Ježiša v Eucharistii. K veľkej radosti nepochybne patrí aj oslava s dobrým jedlom a pitím, blízkou rodinou a priateľmi a pekné šaty.
Sprevádzanie detí na ceste života s Bohom sa však nekončí nedeľnou slávnosťou prvého svätého prijímania. Je dobré, aby sme si aj naďalej našli čas na rozhovory s deťmi o Božej láske a daroch v našom živote, boli pre ne príkladom jednak v pravidelnom pristupovaní k sviatostiam, ale aj v ich aktívnom odraze a pôsobení v žití nášho každodenného života. Prajeme vám veľa krásnych zážitkov s vašimi deťmi pri prenikaní do tajomstva živého vzťahu s Bohom a radostnú oslavu prvého svätého prijímania!