Predvianočné tradície od Ondreja do Vianoc pre deti

Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, ktoré sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Naše pôvodné tradície by sme nikdy nemali zabudnúť. Je dôležité ich odovzdávať našim deťom a vysvetliť im zvyky sviatkov, ktoré kedysi dodržiavali aj naši rodičia či starí rodičia.

Adventné obdobie: Čas čakania a radosti

Adventné obdobie je prípravou na slávenie príchodu Božieho Syna. Je to čas očakávania, kedy sa všetci tešíme, až si rozbalíme darčeky pod stromčekom. Každý sa svojim spôsobom pripravuje na toto obdobie. Vianoce sú časom magického čara, ktoré sa prejavuje v každej rodine inak. Niekto si zakladá na dodržiavaní tradícií, iní sa snažia, aby mali dostatok všetkého, aby im v rodine nič nechýbalo.

Adventný veniec a sviečky

Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách.

Každá zo štyroch adventných sviec v sebe nesie určitú symboliku a mali by ju zažať iní členovia rodiny:

• Prvá sviečka znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
• Druhá sviečka znamená mier a malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine.
• Tretia sviečka znamená priateľstvo a jej zapálenie má na starosti matka rodiny.
• Štvrtá sviečka znamená lásku a úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

U detí je veľmi obľúbený aj adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra.

Stridžie dni: Magické obdobie pred Vianocami

Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. V ľudových predstavách sa práve dni od Kataríny do Mikuláša chápali ako „stridžie dni“. Počas tohto obdobia v roku sa združovala silná energia, o ktorej sa verilo, že môže ovplyvniť život. Naši predkovia vtedy praktizovali rôzne úkony, ktoré im mali v budúcom roku priniesť dostatok šťastia. Ľudia sa chránili pred nepriaznivými silami jedením cesnaku a robením kríža na dverách.

Katarína (25. november): Koniec zábav a veštenie počasia

Na Katarínu, 25. novembra, končili na dedine zábavy a utíchol spev. Bolo to obdobie, keď sa ľudia pripravovali na príchod Vianoc. Počas tohto dňa mládenci často robili svojim susedom drobné žarty a vystreľovali si z nich, napríklad schovávali náradie alebo presúvali vozy.

Počasie na Katarínu predpovedalo, aké budú sviatky. Pokiaľ bolo všade blato a sucho, v tom prípade mali byť Vianoce na snehu. Ak už na konci novembra bola bohatá snehová nádielka, počas sviatkov sa jej už ľudia nedočkali.

Mladé dievčatá v tento deň lámalili prútiky alebo tenké konáriky z kríkov a stromov, ktoré kvitli na jar. Potom ich označili a dali do vázy. Ten konárik, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie.

Svätý Ondrej (30. november): Veštenie lásky a úrody

V podvečer Ondreja, 30. novembra, dievčatá pomocou rôznych praktík veštili svoju budúcnosť, najmä tú, ktorá sa týkala vydaja. Deň Ondreja sa spájal najmä s veštbami týkajúcimi sa vydaja, verilo sa na osud človeka a osudom predurčeného partnera.

• Trasenie plota: Najznámejšie bolo trasenie plota pri dome, kde býval Ondrej, pričom sa hovorilo: „Ploce, ploce, trasem ca, svatý Ondrej, prosím ca, daj mi tejto noci znať, s kým ja budzem pred oltárom stác.“ Dievča sa potom nesmelo s nikým rozprávať, a v noci sa jej malo prisniť, kto bude jej ženích.
• Halušky s menami: Pre zistenie mena svojho nastávajúceho varili dievčence halušky s lístočkami, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Prvý lístoček, ktorý vyplával, predpovedal meno budúceho manžela.
• Liatie olova: Pre zistenie povolania svojho budúceho muža, liali dievčence roztavené olovo cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou. Podľa tvaru stuhnutého olova sa potom hádala budúcnosť.
• Pre dobrú úrodu: Ak máte dom so záhradou, na Ondreja sa zvyklo potriasť plotom, aby mali stromy a kríky dostatok plodov v budúcom roku.

Svätá Barbora (4. december): Rozkvitnuté vetvičky

Na Barboru, 4. decembra, tiež túžili dievčatá spoznať svojho ženícha. Stačilo im odlomiť konárik z čerešne, a keď do Vianoc vo váze rozkvitol, tak to znamenalo skorú svadbu. Tento zvyk bol rozšírený po celom Slovensku.

Na sviatok svätej Barbory tiež chodievali ženy oblečené v bielom a rozdávali deťom darčeky - poslušným sladkosti a neposlušným metličku.

Svätý Mikuláš (6. december): Čižmičky plné prekvapení

Sviatok svätého Mikuláša, 6. decembra, majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

Zlé deti vraj dostali prút, o čom hovorí aj riekanka: „Ja som svatý Mukuláš, modlice sa Očenáš. Dobrým dzecom koláče a zlým dzecom korbáče.“

Postava Mikuláša sa viaže k legendárnemu biskupovi Mikulášovi, ktorý bol známy pre svoju dobrotu, láskavosť a šľachetné činy. Medzi najznámejšie patrí záchrana troch dcér, ktorým pomohol k venu, aby sa mohli vydať. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatstvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život.

Svätá Lucia (13. december): Ochrana pred zlými duchmi

Lucia, 13. december, patrí do série tzv. stridžích dní. V minulosti sa verilo, že v tento deň majú strigy veľkú moc. Preto po domoch chodievali dievky oblečené v bielej plachte so zamúčenou tvárou a husacím brkom v ruke, aby vymetali z domov zlých duchov a priniesli rodine šťastie. Domáci pritom nesmeli prehovoriť, aby ich Lucie nespoznali.

Svätá Lucia bola panna a mučenica, ktorá rozdala všetok svoj majetok chudobným.

Okrem ochrany pred zlom sa na Luciu dievčatá snažili zistiť aj meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov napísali rôzne mužské mená a jeden lístok nechali prázdny. Každý večer od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. Meno, ktoré zostalo na lístočku otvorenom na Štedrý večer, malo byť menom ich vyvoleného.

Na Luciu bol známy aj povestný Luciin stolček. Stolček musel byť zhotovený bez jediného klinca. Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky, pričom každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz. Predkovia verili, že kto si takýto stolček vyrobí, získa zvláštne vedomosti.

Od Lucie až do Vianoc si naši predkovia značili do kalendára počasie v jednotlivé dni. Podľa toho potom predpovedali, aké budú mesiace v nasledujúci rok.

Štedrý deň (24. december): Vrchol vianočných tradícií

24. decembra, na Štedrý deň, sa na Slovensku začínajú oslavovať Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, čo znamená predvečer sviatku. Je to deň plný očakávania, radosti a mnohých krásnych zvykov.

Prípravy a pôst

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Štedrovečerná večera

Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie. Pod tanier sa zvykli dávať mince a pod obrus šupiny z kapra na znak bohatstva a hojnosti do budúceho roka.

Pred večerou sa mal najskôr nakŕmiť dobytok. Na začiatku večere si gazda namočil palec do medu a urobil krížik na čelo všetkým členom v domácnosti. Verilo sa, že med ochráni rodinu pred chorobami.

Zvyky po večeri

Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Dievky súce na vydaj hádzali topánky ku dverám. Ak špička topánky smerovala k dverám, tak to znamenalo, že sa skoro vydajú z domu.

Rozkrajovalo sa aj jabĺčko. Ak z neho vznikla pravidelná hviezdička bez rozkrojeného jadierka, všetci v rodine mali byť aj počas budúceho roka zdraví.

Vianočný stromček a darčeky

Prvý písomný doklad o vianočnom stromčeku pochádza z roku 1605 a hovorí sa v ňom o jedličke zdobenej jablkami a sladkosťami. Až začiatkom 20. storočia sa začali pod stromčekom objavovať aj darčeky pre členov rodiny.

Dnes Vianoce slávime možno trochu inak ako v minulosti. Počas celého decembra pečieme medovníky, linecké koláčiky a iné dobroty. Nakupujeme a balíme darčeky pre svojich najbližších, upratujeme a zdobíme byt. Krátko pred Štedrým dňom nám do obývačky pribudne vysvietený vianočný stromček a pod ním sa po Štedrej večeri zjavia balíčky s prekvapením pre malých i veľkých.

Prehľad predvianočných zvykov a tradícií

Pre lepšiu orientáciu v predvianočných tradíciách si pozrite nasledujúcu tabuľku:

tags: #od #ondreja #do #vianoc #predskolaci