Významným medzníkom v dejinách predškolskej pedagogiky na Slovensku sa stal dátum 4. november 1829. V tento deň bola v Banskej Bystrici založená prvá detská opatrovňa na území Slovenska, ktorá bola zároveň treťou v poradí vo vtedajšom Uhorsku, po dvoch škôlkach v Budapešti (Budín v roku 1828 a Pešť o rok neskôr). Zakladateľkou banskobystrickej opatrovne bola grófka Mária Terézia Brunswická.
Mária Terézia Brunswická: Život a odkaz priekopníčky
Grófka Mária Terézia Brunšviková (Brunswicková), zakladateľka materských a dievčenských škôl, sa narodila v Bratislave 27. júla 1775. V mladom veku sa venovala hudbe a literatúre, neskôr aj prírodným vedám. Začiatkom 19. storočia ovdovela a žila v Budapešti a vo Viedni. Istý čas strávila v Rusku i na Morave. Na cestách po Švajčiarsku sa zoznámila s Jánom Henrichom Pestalozzim a pod jeho vplyvom sa začala venovať výchove chudobných detí predškolského veku. Podnety na založenie detských opatrovní získala osobnou návštevou detských inštitúcií rôzneho druhu v niektorých krajinách Európy.
Prvú detskú opatrovňu v monarchii s názvom Anjelská záhradka otvorila v dome svojej matky v Budíne 1. júla 1828. Jej zásluhou vznikla aj prvá dievčenská priemyselná škola v Uhorsku. Na území dnešného Slovenska vzniklo jej pričinením takéto zariadenie v roku 1829 v Banskej Bystrici, ďalšie v roku 1830 v Bratislave (na Valonskej ulici a na Vydrici), v roku 1831 v Prešporku a v roku 1832 v Trnave. V Trnave pôsobil ako učiteľ Anton Rehlingen, ktorý napísal spis Opatrovňa malých detí. Mária Terézia Brunšviková zomrela 17. septembra 1861 v Budapešti vo veku 86 rokov.
Grófku Teréziu Brunswickovú spájala so slávnym Ludwigom van Beethovenom hlboká náklonnosť. Tajne sa dokonca stala jeho snúbenicou. Počas pobytu na majetkoch grófovej rodiny v Martonvásári skomponoval Beethoven sonátu Apassionata a v roku 1809 sonátu F dur. Beethovenova smrť 26. marca 1827 uvrhla grófku do nekonečného smútku. Svoj život potom zasvätila výlučne dobročinnosti a najmä ochrane práv detí.
Mikuláš Zmeškal: Kľúčová osobnosť a mecén banskobystrickej opatrovne
Pri zriadení detskej opatrovne v Banskej Bystrici v roku 1829 zohral kľúčovú úlohu šľachtic, významný hudobník a mecén Mikuláš Zmeškal (narodený 19. novembra 1759, zomrel 23. júna 1833). V roku 2019 sme si pripomenuli 260 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti.
Otec Mikuláša Zmeškala, Gabriel, zomrel v roku 1764, keď mal Mikuláš len 6 rokov, čo viedlo k jeho blízkemu spojeniu s mestom Banská Bystrica. Mikuláš Zmeškal zostal v meste pod Urpínom približne do svojich pätnástich rokov. V roku 1783 prichádza do Viedne, kde získal miesto v štátnom úrade Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárie a postupne dosiahol vysokú pozíciu dvorného sekretára. Zoznámil sa tu s velikánmi európskej hudby ako Wolfgang Amadeus Mozart či Joseph Haydn, ktorý Zmeškalovi dokonca venoval niekoľko svojich hudobných kvartet. V roku 1792 sa vo Viedni zoznámil s Ludwigom van Beethovenom. Z ich vzájomnej korešpondencie sa zachovalo 150 listov a Beethoven venoval Zmeškalovi tiež niekoľko svojich skladieb. Z celého Zmeškalovho skladateľského diela sa zachovalo 15 sláčikových kvartet. Jeho priateľstvo s Beethovenom a grófkou Máriou Teréziou Brunswickovou stálo za zriadením detskej opatrovne práve v Banskej Bystrici.
Spoločenská situácia v Banskej Bystrici v období založenia detskej opatrovne bola pozitívna. Richtárom mesta bol od roku 1823 Jozef Glabits a starostom slovenský národovec, evanjelik Michal Rárus. Mesto sa počas starostovania Jozefa Glabitsa rozvíjalo po všetkých stránkach. Významným predstaviteľom Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici bol Anton I. Radvanský zo slovenského šľachtického rodu Radvanskovcov.
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici vďačí za svoj vznik aj žiadosti grófky Terézie Brunswickovej, ktorú mesto 1. októbra 1829 prerokovalo a odsúhlasilo. Dňa 4. novembra 1829 bola detská opatrovňa otvorená v dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici. V tejto dobe fungovala vďaka podpore a darom banskobystrických mešťanov a významných osobností mesta. Na fasáde budovy detskej opatrovne je v súčasnosti umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca jej založenie.
Pedagogické princípy a výchovno-vzdelávací proces
Už od otvorenia prvej detskej opatrovne v Banskej Bystrici prekvapuje vysoká úroveň humanistického charakteru jej výchovno-vzdelávacieho systému. Cieľom opatrovní nebolo len poskytnúť izolovaný azyl pre deti bez prostriedkov, ale predovšetkým výchova a pozdvihovanie ducha a kultúrnej úrovne týchto detí. Hoci obsah výchovy a vzdelávania sa spočiatku preberal zo zahraničia, v banskobystrickej a trnavskej detskej opatrovni vznikol svojský systém výchovy a vzdelávania, ktorý sa stal vzorom pre ďalšie detské opatrovne na Slovensku i v Európe.
Vzdelávanie detí bolo prispôsobené ich vývinu. Vyučovacími jazykmi boli slovenčina a nemčina, pričom sa deti vzdelávali v elementoch poznatkov aj v maďarskom jazyku. Vyučovací proces prebiehal v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti boli na stenách triedy umiestnené písmená, tabule, kresby a obrazy. Deti sa učili o poznaní Boha-Stvoriteľa, odriekali a spievali modlitby. Ukazovali sa im živočíchy, namaľované aj vypchaté, a tiež rozličné remeselnícke výrobky s poučením o ich používaní. Vzdelávali sa aj v elementoch pracovných úkonov, učili sa poslušne sedieť, vstávať, chodiť a ctihodných ľudí pozdraviť. Tiež spievali a tancovali. Chlapci a dievčatá sa vyučovali oddelene.
Druhá miestnosť slúžila viac pre výchovné činnosti, stravovanie a hygienu. Miestnosti sa museli dvakrát denne vetrať. Deti mali tráviť veľa času na dvore a v záhrade, kde sa venovali gymnastickým cvičeniam, podporovali sa v cvičení obratnosti (hádzanie, skákanie, behanie), kreslili do piesku a na bridlicové tabuľky. Na skrátenie dlhej chvíle sa odporúčalo navíjanie priadze, navliekanie korálikov a prírodnín, šitie a pletenie.
Vývoj a stabilizácia detských opatrovní
Detská opatrovňa v Banskej Bystrici sídlila v pôvodnom dome č. 15 na Hornej Striebornej ulici až do 1. júna 1899. Následne sa presťahovala do novej, modernej budovy na Lazovnej ulici, ktorá bola pre detskú opatrovňu otvorená v roku 1898. Túto modernú budovu dal postaviť Ženský spolok za 20 000 zlatých, pričom predtým, v roku 1883, bola asanovaná Lazovná brána, ktorá tu pôvodne stála. Na fasáde novej budovy prvej detskej opatrovne na Lazovnej ulici je umiestnená pamätná tabuľa s textom: „V TEJTO BUDOVE BOLA OD ŠK. R. 1898/99 UMIESTNENÁ 1. DETSKÁ OPATROVŇA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA. ZRIADENÁ 4. 11. 1829.“
Ďalšie materské školy (nazývané aj ovody) vznikali po vydaní školského zákona z roku 1891, ktorý uložil mestám a obciam povinnosť zakladať materské školy. Ich počet sa zvyšoval s rastom zamestnanosti žien. Učiteľky pre materské školy sa pripravovali v dvojročnom kurze, tzv. preparandii. V Čechách v Prahe bola prvá škôlka zriadená až v roku 1862.
Moderná história a výzvy predškolskej pedagogiky na Slovensku
Vznik Spoločnosti pre predškolskú výchovu a jej pôsobenie
Spoločensko-ekonomické zmeny na Slovensku po roku 1990 sa prejavili vo vývoji inštitucionálnej predškolskej výchovy veľmi dramaticky. V dôsledku poklesu populácie, zvýšenia nezamestnanosti obyvateľstva a zníženia záujmu spoločnosti a niektorých školských správ o výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku sa podstatne zredukovala sieť materských škôl, ktorá sa stabilizovala až v roku 1995.
V reakcii na túto situáciu, v roku 1993, presnejšie 23. októbra, sa v Turčianskych Tepliciach stretlo 240 členiek Spoločnosti pre predškolskú výchovu na ustanovujúcom sneme. Organizácia, ktorá vznikla 30. marca 1993 v Martine, si kládla za cieľ angažovať sa za zachovanie materských škôl a prezentovať opodstatnenosť predškolskej výchovy. V tom období mala Spoločnosť 886 členov, vrátane pedagogických zamestnancov, rodičov a odbornej verejnosti. Prvou predsedníčkou Spoločnosti bola Anna Dubovcová a sídlom bol Martin.
Spoločnosť od svojho vzniku aktívne prispievala k riešeniu aktuálnych problémov. Členky výkonnej rady rokovali s poslancami NR SR, boli prijaté prezidentom SR Michalom Kováčom a aktívne sa podieľali na pripomienkovaní návrhu Vyhlášky o predškolských zariadeniach. V rokoch 1996 - 1997 organizácia intenzívne pracovala na pripomienkach k rôznym právnym normám, riešila otázky nultých ročníkov, stabilizácie siete materských škôl, zrovnoprávnenia učiteliek v oblasti odmeňovania a dovolenky, a tiež podporovala myšlienku otvorenia externého štúdia predškolskej pedagogiky na vysokých školách. Spoločnosť pre predškolskú výchovu neustále poukazuje na vzrastajúci odborný potenciál učiteliek a ich vysokoškolské vzdelanie.
Deň materských škôl na Slovensku
Z iniciatívy Slovenského výboru Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu (SV OMEP) vznikla myšlienka usporiadať Deň materských škôl na Slovensku. Tento významný deň, nie len pre materské školy, ale aj pre štát, sa organizuje každoročne 4. novembra. Dátum 4. novembra 1829, deň založenia prvej detskej opatrovne na Slovensku, sa stal kľúčovým pre túto iniciatívu. Aktivity k tomuto dňu prebiehajú od 5. októbra (Medzinárodný deň učiteľov) do 4. novembra s cieľom zvýrazniť význam, poslanie a opodstatnenosť materských škôl na Slovensku.
Detské lesné kluby: Nová forma predškolskej výchovy
Na Slovensku sa okolo roku 2010 začali objavovať detské lesné kluby, ktoré predstavujú alternatívu v oblasti predškolského vzdelávania s dôrazom na pobyt v prírode, dostatok pohybu a slobodnú hru. Napriek ideálnym prírodným podmienkam na Slovensku je však pre lesné materské školy a detské lesné kluby stále takmer nemožné zaradiť sa do siete škôl a školských zariadení. Fungujú preto väčšinou ako neformálne občianske iniciatívy bez finančných príspevkov od štátu. Dôvodom je chýbajúca špecifická legislatíva, najmä v oblasti hygieny, stravovania a úpravy podmienok výchovno-vzdelávacej činnosti, ktorá by reflektovala špecifiká vzdelávania v prírodnom prostredí.
V roku 2017 sa niekoľko detských lesných klubov rozhodlo založiť Asociáciu detských lesných klubov na Slovensku s cieľom zdieľať skúsenosti a podporovať rozvoj tejto formy vzdelávania. Asociácia má v súčasnosti takmer 40 členov a eviduje aj existenciu niekoľkých ďalších nečlenských klubov. Predpokladá sa, že po prijatí potrebnej právnej úpravy by sa počet detských lesných klubov výrazne zvýšil, podobne ako v susednej Českej republike, a stali by sa tak dostupnými pre všetky rodiny, ktoré by túto formu vzdelávania preferovali, a to tak z hľadiska geografickej, ako aj finančnej dostupnosti.
