Vianočný stromček: Výber, starostlivosť a legislatíva výrubu

Vianočný stromček je ústredným symbolom sviatočného obdobia. Rozhodnutie, kedy ho postaviť a kedy sa s ním rozlúčiť, ovplyvňujú rodinné tradície, praktické ohľady aj ekologické svedomie. Rovnako dôležité sú aj otázky spojené s jeho výberom - či už ide o živý alebo umelý, a v prípade živého, aj s legislatívou jeho výrubu a následnej likvidácie.

Časovanie vianočného stromčeka v domácnosti

Kedy stromček postaviť?

Vo väčšine slovenských domácností sa vianočný stromček stavia niekoľko dní pred Vianocami. Čoraz menej sa zdobí priamo na Štedrý večer, keďže sú všetci zaneprázdnení prípravou večere. Ak si však rodiny s deťmi chcú vychutnať sviatočnú atmosféru čo najdlhšie, tento symbol Vianoc sa u nich môže objaviť už začiatkom decembra.

Kedy stromček odstrániť?

Hoci je stromček nádhernou ozdobou domova, nakoniec príde chvíľa, keď je potrebné sa s ním rozlúčiť. Výber termínu často závisí od rodinných zvykov a chodu domácnosti. V slovenskej tradícii existuje niekoľko vhodných dátumov:

• Od Troch kráľov po Hromnice: Jedným z najčastejšie vyberaných termínov je sviatok Troch kráľov alebo Zjavenie Pána (6. január). Podľa niektorých tradícií by sa mal stromček odložiť ešte pred týmto dňom, no mnoho ľudí sa rozhodne ponechať si ho presne do 6. januára. Práve v tomto období sa rodiny najčastejšie púšťajú do upratovania svojich príbytkov.
• Prvá nedeľa po Troch kráľoch: Ďalšou obľúbenou voľbou je prvá nedeľa po Troch kráľoch, známa ako nedeľa Krstu Pána. Niektoré katolícke rodiny čakajú aj na pastoračnú návštevu kňaza a stromček zložia až po nej.
• Hromnice: Konečným dňom sú Hromnice, ktoré pripadajú na 2. februára. Po tomto dátume by sa už vianočné ozdoby mali definitívne odložiť.

Všetko závisí od rodinných zvykov. Rozhodnutie ovplyvňuje nielen tradícia, ale aj každodenné potreby členov rodiny. Niektorí potrebujú v byte rýchlo upratať a rozhodnú sa stromčeka zbaviť hneď po sviatkoch, iní sú zasa na vianočnú atmosféru natoľko citovo naviazaní, že u nich ostáva až do začiatku februára. Každý si môže zvoliť čas, ktorý najviac vyhovuje jeho zvyklostiam a možnostiam.

Ekologický aspekt: Živý alebo umelý stromček?

Názory na to, či je lepší živý alebo umelý vianočný stromček, sa rôznia. Je dôležité pozrieť sa na uhlíkovú stopu oboch variantov, keďže krásne voňavé živé stromčeky pochádzajú z prírody, no biznis s nimi prerástol do veľkých rozmerov. Na druhej strane je tu umelý stromček, ktorý dokáže nahradiť stovky vyťatých stromčekov.

Uhlíková stopa a prínos živého stromčeka

Regulované pestovanie stromčekov má na prírodu dobrý vplyv. V lese sa na jednom hektári pôdy v škôlke vypestuje približne 7 000 stromčekov. Potrvá 10 rokov, kým dorastú natoľko, aby mohli naplniť svoj vianočný osud. Počas tohto obdobia vydychujú pre nás dôležitý kyslík a viažu na seba CO2. Za tento čas ho na seba naviažu naozaj obrovské množstvo: 145 ton! Čiže vo vzduchu máme vďaka nim o 145 ton oxidu uhličitého menej. Zároveň vydýchnu viac ako 100 ton kyslíka, ktorý umožňuje žiť nám.

Prírodný jednorazový vianočný stromček má uhlíkovú stopu približne 3,5 kg CO2, ak po Vianociach nájde využitie ako palivo. Ak ho totiž vyhodíme do koša a skončí na skládke, jeho uhlíková stopa vzrastie na zhruba 16 kg CO2.

V prospech prírodného vianočného stromčeka hrá aj to, akú službu robí lesnému biotopu: staršie vianočné stromčeky často vytvárajú uzavretý vegetačný kryt. Kultúry vianočných stromčekov tak ponúkajú rôznym druhom živočíchov prostredie, aké vo vysokom lese nájdu len zriedka. Svoje domovy tam nájdu napríklad sýkorky, sojky a škovránky. Istý výskum dokonca ukázal, že až 80 % hniezdiacich párov škovránkov lesných hniezdi práve v kultúrach vianočných stromčekov. Aj keby všetkých 7 000 stromčekov z lesnej škôlky skončilo po Vianociach na skládke, stále našej planéte a nám robia významnú službu. Aj v prípade, že budú použité len jediný raz, ich niekoľkoročná práca v podobe výmeny CO2 na kyslík hrá veľmi dôležitú úlohu.

Uhlíková stopa umelého stromčeka

Tieto benefity sa pri umelých stromčekoch nedejú. Zatiaľ čo prírodný stromček odvedie kus dobrej roboty, kým sa dostane do našej obývačky, ten umelý robí skôr opak. Pri jeho výrobe totiž vznikajú emisie skleníkových plynov, aby sa ropa vyťažená zo zeme mohla premeniť na imitáciu prírody. Uhlíková stopa umelého vianočného stromčeka je cca 40 kg CO2.

Navyše, pokiaľ si zvolíme umelý vianočný stromček, je vysoko pravdepodobné, že bol vyrobený v Číne, odkiaľ k nám musel pricestovať. Pri preprave sa dostávajú do ovzdušia emisie, ktoré ho znečisťujú. Na to, aby sa jeho stopa vyrovnala stope prírodného stromčeka, je potrebné ho používať aspoň 5 Vianoc. Aby bol uhlíkovo neutrálny, museli by ste ho používať 20-50 rokov. Recyklovať sa už nedá (väčšinou je vyrobený z kombinácie PVC, ocele, plastu a medi).

Regulované pestovanie a lokálne zdroje

Nie je jedno, či si stromček kúpite od pestovateľa, alebo pôjdete do lesa odpíliť jedličku. Každý stromček zo špecializovanej lesnej škôlky je po výrube nahradený novým. Ten tam bude stáť ďalších 10-15 rokov a opäť bude nahradený novým. Je to regulované pestovanie, počas ktorého našu planétu neochudobňujeme o kyslík, ktorý stromy produkujú. Predajcovia s licenciou sa profesionálne venujú ich pestovaniu a následnému predaju. Ak však vypílime z lesa stromček len tak, je malá šanca, že ho niekto nahradí novým.

Regulované pestovanie stromčekov, aj keď na účely podnikania, má na prírodu dobrý vplyv: stromy čistia vzduch, spevňujú pôdu, nezaťažujú prostredie po ich „dopoužívaní“. Živý vianočný stromček sa dá naproti tomu zohnať aj lokálne, čo je jednoznačne lepšia voľba.

Stromček v kvetináči: Udržateľná alternatíva

Existuje aj možnosť, keď prírodný stromček nebude len jednorazový - stromček v kvetináči. Jeho stopa tak bude oveľa nižšia. Ak si chcete zaobstarať takýto stromček, treba si rozmyslieť, čo s ním urobíte po Vianociach. Máte ho kam presadiť?

Pokiaľ nemáte priestor na to, aby ste ho mohli pestovať celoročne v záhrade, existuje služba, ktorá vám ho prenajme len na sviatky. Funguje to napríklad v Košiciach, Bratislave a Banskej Bystrici. Tieto služby často stromčeky pomenúvajú, umožňujú im viesť si denník a po Vianociach ich vyzdvihnú, aklimatizujú a uskladnia v areáli, kde sa o ne celý rok starajú. Niektoré stromčeky si dokonca nájomcovia odkupujú a sadia do záhrad alebo ich pestujú celoročne na balkónoch. Ostatné, už príliš veľké stromčeky, sú zasadené do zeme, aby mohli rásť naďalej.

Dôležité je, že takéto stromčeky pochádzajú od kvalitných a serióznych pestovateľov. Od semienka vyrastajú v kvetináči, ktorému sa korene prispôsobujú, a postupne sa presádzajú do väčších kvetináčov, až sa nakoniec zasadia do zeme.

Starostlivosť o živý vianočný stromček

Starostlivosť o prírodný odpílený stromček

Môžete ho kúpiť aj mesiac pred Vianocami, ale aby vydržal, je dôležité správne ho uskladniť a starať sa oň:

• Skôr než stromček postavíte, mal by byť uložený v chlade chránený pred slnečným svetlom. Nikdy ho neskladujte vo vzduchotesnom obale.
• Stromček postavte pol dňa predtým, ako ho budete zdobiť. Konáre a vetvičky tak budú mať čas sa pekne rozložiť.
• V miestnosti by nemalo byť príliš teplo, preto miesto pri zapnutom radiátore preň nie je vhodné. Rovnako mu nebude prospievať prievan.
• Stromček vám vydrží dlhšie čerstvý, ak ho budete pravidelne zalievať. Aby mohol prijímať vodu, odrežte kôru približne jeden až dva centimetre nad stojanom so zásobníkom vody.
• Pred ozdobením ho môžete jemne pokropiť vodou.

Čo s odpíleným stromčekom po Vianociach?

Ak ste v paneláku, väčšie mestá organizujú hromadný zber a stromčeky putujú na výrobu kompostu. Určite ich neposúvajte do zoo − zvyšky ozdôb a háčikov spôsobujú zvieratám zranenia. Ak bývate v dome, stromček môžete narezať na menšie kúsky a použiť do kompostu, spáliť alebo ešte lepšie nasekať na drobné kusy, spracovať v drviči a rozsypať po záhrade. Vtedy sa jeho uhlíková stopa zmenší až o 80 %.

Starostlivosť o prírodný stromček v kvetináči

Ak bol stromček vypestovaný priamo v črepníku od semienka, jeho koreňová sústava je celá, bez poškodení a nemá osekané korene, preto je väčšia šanca, že prežije. Ak bol len vykopaný a dodatočne zasadený do črepníka, pravdepodobne neprežije.

• Po kúpe ho treba najprv aklimatizovať - zo zimy do menšej zimy, až napokon do tepla domova. Čiže napríklad zvonku do garáže, potom do pivnice, na chodbu a nakoniec do obývačky.
• Vnútri by mal byť maximálne 2 týždne.
• Po Vianociach zase postupne von, rovnakým spôsobom, ako keď ste ho dávali dnu.

Legislatíva a povolenia pre výrub drevín

Výrub stromov je proces vyžadujúci nielen skúsenosti, ale aj znalosť legislatívnych pravidiel a technických postupov. Zásadné je, kedy strom rúbete, aký je vysoký, o aký druh sa jedná a prečo ste sa ho vlastne rozhodli poraziť. Predtým, než sa pustíte do práce, je dôležité vedieť, že nie každé obdobie roka je na výrub vhodné.

Slovenská legislatíva rozlišuje presne, čo musíte splniť a kedy môžete a kedy nesmiete vyťať dreviny - a to aj na vlastnom pozemku. Legislatíva v Slovenskej republike upravuje výrub stromov predovšetkým zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V niektorých prípadoch ukladá nutnosť povolenia aj pri výrube stromu na vlastnom pozemku.

Kedy je povolený výrub (vegetačný pokoj)?

Obdobie vhodné na výrub, tzv. obdobie vegetačného pokoja, stanovila slovenská legislatíva presne od 1. októbra do konca februára každého roka. V tomto čase prechádzajú obdobím pokoja nielen stromy ako také, ale i rôzne živočíchy a najmä vtáky, ktoré už dokončili hniezdenie a riziko ich ohrozenia je minimálne. Počas vegetačného obdobia - od 1. marca do 30. septembra je výrub zakázaný. V tomto období sú stromy plné života a výrub v tomto čase by znamenal priveľké škody. Výrub drevín sa vykonáva spravidla mimo vegetačného obdobia, najmä v období od 1. októbra do 28. februára. Toto obdobie je vhodnejšie aj z hľadiska ochrany prírody, najmä kvôli hniezdeniu vtáctva. Počas vegetačného obdobia treba byť veľmi opatrný, pretože väčšina vtákov hniezdi práve v tomto období.

Kedy je potrebný súhlas na výrub?

Výrub drevín podlieha určitému legislatívnemu procesu a podľa zákona si vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Orgánom ochrany prírody vo veciach ochrany drevín v rámci intravilánu je obec (alebo mestský úrad), poprípade okresný úrad. Žiadosť podáva spravidla vlastník pozemku, prípadne správca alebo nájomca, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z právneho vzťahu k pozemku. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, k žiadosti je potrebné priložiť aj súhlas vlastníka pozemku. Ak strom rastie na cudzom pozemku, vždy je potrebný písomný súhlas vlastníka pozemku.

Súhlas je potrebný v nasledujúcich prípadoch:

• Ak je obvod kmeňa vo výške 130 cm nad zemou väčší ako:
  • 60 cm v zastavanom území obce na pozemkoch určených na zastavanie.
  • 80 cm v zastavanom území obce na pozemkoch neurčených na zastavanie.
  • 90 cm mimo zastavaného územia obce.
  • Na územiach s 2. a 3. stupňom ochrany je tiež potrebný súhlas orgánu ochrany prírody bez ohľadu na obvod kmeňa.
  • V záhradách alebo záhradkárskych osadách sa súhlas na výrub vyžaduje v prípade, že obvod kmeňa je viac ako 80 centimetrov.
  • Ak stromy sú súčasťou verejnej zelene alebo cintorínov, na ich výrub je nutné mať súhlas bez ohľadu na obvod kmeňa. To isté platí aj pre stromy na ornej pôde ako solitér, stromoradie, skupina stromov alebo súčasť terasy či medze.
• Pre krovité porasty, ak ich plošný priemer korún porastu v intraviláne presahuje 10 m².

Oznamovaciu povinnosť máte v dvoch špecifických prípadoch:

• Pri núdzovom výrube, keď strom bezprostredne ohrozuje život, zdravie alebo hrozí vznik značnej škody na majetku (napríklad po búrke). Vtedy môžete strom okamžite vyrúbať, ale do piatich dní musíte výrub písomne oznámiť okresnému úradu životného prostredia. Pred výrubom si vyhotovte dôkazový materiál, napríklad fotodokumentáciu alebo svedectvo suseda, mestskej polície a podobne, a pripojte ho k oznámeniu o výrubu.
• Ak plánujete vyrúbať strom na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, musíte to písomne oznámiť orgánu ochrany prírody ešte pred samotným výrubom. Úrad má potom 15 pracovných dní na to, aby činnosť obmedzil, zakázal alebo určil podmienky.

Výnimky, kedy súhlas nie je potrebný

Nie vždy platí, že na výrub treba povolenie. Výnimky zo súhlasu sa vzťahujú na:

• Stromy s menším obvodom kmeňa, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené limity.
• Obnovu ovocných drevín (s podmienkou, že nové ovocné dreviny sa vysadia najneskôr do 18 mesiacov od výrubu).
• Situácie bezprostredne ohrozujúce zdravie alebo majetok (vtedy je však oznamovacia povinnosť do 5 dní).
• Odstraňovanie inváznych druhov drevín.
• Krovité porasty rastúce vo viniciach za účelom výsadby nového viniča.
• Výrub je zakázaný na územiach so 4. alebo 5. stupňom ochrany, s výnimkou inváznych nepôvodných druhov drevín.

Pre všetky stromy, ktoré presahujú uvedené limity a nie sú ovocné, potrebujete súhlas od orgánu ochrany prírody. Žiadosť podávate na oddelení životného prostredia obecného či mestského úradu. K žiadosti je vhodné priložiť najmä identifikáciu pozemku a dreviny, stručný dôvod výrubu a v prípade potreby aj jednoduchú situáciu alebo fotografie. Obec následne žiadosť posúdi a v rozhodnutí môže určiť aj ďalšie podmienky, napríklad náhradnú výsadbu alebo finančnú náhradu, ak náhradnú výsadbu nemožno uložiť. Rozhodnutia sa zvyčajne vydávajú s platnosťou do dvoch rokov. V rámci povolenia je potrebné dodržiavať aj podmienky výrubu (množstvo, termín výrubu a iné).

Výrub mimo vegetačného pokoja a ornitologický prieskum

Ak z vážnych dôvodov potrebujete vyrúbať strom mimo riadneho výrubového obdobia (1. marec - 30. september), musíte požiadať o výnimku. Súčasťou žiadosti musí byť ornitologický prieskum vypracovaný certifikovaným ornitológom alebo odborne spôsobilou osobou. Tento odborník preskúma stromy, zistí, či sa v nich nenachádzajú aktívne hniezda alebo vtáčie mláďatá a vypracuje odbornú správu. Túto správu predkladáte spolu so žiadosťou na okresný úrad životného prostredia, prípadne Štátnej ochrane prírody SR pri chránených územiach.

Ak chcete vyrúbať strom počas vegetačného obdobia (1. marec - 30. september) a zároveň na výrub nie je potrebné povolenie, je nutné vizuálne skontrolovať možné hniezdenie vtákov.

Sankcie pri nedodržaní zákona

Porušenie legislatívy môže mať vážne následky. Nielen finančné, ale aj trestnoprávne - za poškodenie životného prostredia. Pokuty za nelegálny výrub nie sú zanedbateľné. Fyzické osoby môžu zaplatiť až 3 319,98 €, právnické osoby dokonca až 23 235,74 €. Sumy sa môžu vyšplhať až do niekoľkých desiatok tisíc eur, a to aj v prípade výrubu na vlastnom pozemku.

Bezpečnosť a postup pri výrube

Výrub stromov, či už postupné, alebo rizikové, predstavuje veľmi nebezpečnú činnosť, pri ktorej by ste mali používať ochranné prostriedky a dbať na bezpečnosť práce. Nepodceňte prípravu technického vybavenia a vždy pracujte s ochrannými pomôckami.

Ochranné prostriedky

Všetky ochranné pracovné prostriedky pre používateľov ručných reťazových píl by mali byť v súlade s normou EN 381. Podľa nej je nevyhnutné chrániť svoje oči a hlavu pomocou tvárového štítu na prilbe a poškodenie sluchu zamedziť kvalitnými slúchadlami. V žiadnom prípade by ste nemali zabudnúť ani na ochranu rúk, teda vždy by ste mali použiť neporezné pracovné rukavice ideálne v kombinácii s nátepníkmi, a vaše nohy by ste mali chrániť neporeznými topánkami so spevnenou špičkou a neporeznými stretchovými nohavicami. Nielen správne vybavenie je na výrub stromov potrebné. Ešte oveľa dôležitejšie sú teoretické vedomosti a praktické zručnosti.

Fázy výrubu

Pre uľahčenie a svižnosť práce si výrub rozdeľte na niekoľko fáz. Nezabudnite byť obozretní a starostliví. Výrub sa nesnažte urýchliť, naopak venujte pozornosť každému detailu:

1. Zásek: Vykonajte východiskový rez smerom do vopred určeného miesta pádu.
2. Prerez: Na opačnej strane kmeňa urobte rez, ktorý je o niečo vyššie ako východiskový zásek.
3. Stiahnutie a pád: Môže sa stať, že strom bude potrebovať ľahko pomôcť s naklonením do správneho smeru pádu.

Zhrnutie ekologických odporúčaní

Prírodný vianočný stromček za sebou na našej planéte zanechá menšiu ekologickú stopu. Dôležité je však, odkiaľ pochádza (krajina pôvodu, certifikovaný pestovateľ, ktorý vyťatý stromček nahradí novým) a ako skončí po sviatkoch (ako palivo/na skládke). Stromček v kvetináči je ešte viac fajn. Ak naň doma nemáte miesto, môžete si ho na sviatky prenajať. Ak kupujete umelý stromček, vyberajte obozretne tak, aby vám vydržal aspoň 5 Vianoc a vyrovnal sa záťažou na prírodu prírodnému. Ak taký máte, používajte ho čo najdlhšie, prípadne darujte do detského domova, nemocnice či domova dôchodcov. Umelý stromček sa recyklovať nedá.

Ak budeme k Vianociam pristupovať s rozumom, nenakúpime zbytočnosti, ale len to, čo našich blízkych poteší naozaj, navaríme len to, čo dokážeme zjesť, nebudeme plytvať, budeme rozdávať radosť a lásku, vtedy naše Vianoce budú mať zmysel a dosah nášho stromčeka nás nemusí trápiť. Oveľa väčšiu úlohu totiž zohráva náš celkový prístup − a to počas celého roka.

tags: #vyrub #stromkov #na #vianoce #kedy #je