Príhovor dozorcu konfirmandom: Tipy a príklady

Konfirmácia je výnimočnou udalosťou v živote mladého kresťana a celej cirkevnej komunity. Je to deň, ktorý má hlboký význam nielen pre samotných konfirmandov, ale aj pre ich rodiny a priateľov, ktorí ich prichádzajú podporiť. Pre dozorcu cirkevného zboru predstavuje príležitosť odovzdať mladým ľuďom dôležité posolstvá viery a životné múdrosti. Tento akt potvrdzuje osobnú zodpovednosť za duchovný rast a pokračovanie v ceste viery, a zároveň znamená prechod z obdobia detskej nevinnosti do dospelosti, kedy sa za vlastné prehrešky preberá väčšia zodpovednosť. Konfirmačná slávnosť je preto signálom, že bude potrebné vyznávať sa zo svojich vín a prijímať odpustenie.

Duchovná príprava ako obnovenie studne

Biblický príbeh z 1. Mojžišovej knihy (26, 15 . 18 - 19) nám hovorí o Izákovi, synovi Abraháma, ktorý sa pustil do obnovenia dávnych studní - zdrojov životodarnej vody, ktoré nepriatelia Božieho ľudu zasypali. Je nepremyslené, ba veľmi hlúpe zasypávať studne, pretože to nikomu neprospeje. Nielenže vyjde navnivoč veľa práce pri hĺbení studne, ale nastane aj núdza o vodu.

Prípravu ku konfirmácii môžeme pripodobniť práve k tomuto obnoveniu studne. Možno ani nie k jej vykopaniu, ale skôr k jej vyčisteniu, aby sa životodarná čerstvá voda mohla dostať k ľuďom. Snahou počas dvojročnej prípravy bolo, aby k vám, milí mladí priatelia, prúdila čerstvá životodarná voda dobrej správy - evanjelia o Božej zachraňujúcej láske k nám v Pánovi Ježišovi Kristovi. To sa dialo na konfirmačnom vyučovaní, na doraste a na Službách Božích.

Obnova studne nie je len zábava, ale neraz namáhavá práca, pri ktorej sa človek aj „zašpiní a spotí“. Preto patrí poďakovanie nielen konfirmandom za ich vytrvalosť, ale aj rodičom a blízkym za ich podporu, aby nestratili trpezlivosť. Kto je trpezlivý, tomu dá Pán Boh požehnanie a umožní mu nájsť žriedlo čerstvej osviežujúcej vody.

Budete konfirmovaní a záleží aj na vás, či po konfirmácii budete takzvanom obnovovať a čistiť studničky, alebo ich svojou ľahostajnosťou k veciam viery „zasypávať“. V živote môžeme o všeličo prísť, no Božiu vernosť a priazeň nám nikto nezoberie, pravda, ak o ne budeme úprimne stáť. K tomu sú konfirmandi povzbudení. Pán Ježiš povedal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije ten, kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ (Ján 7, 37 - 38). Vďaka Kristovi za to, že nás volá k sebe, k zdroju životodarnej vody, aby sme sa spoločne, mladí i dospelí, stávali ľuďmi podľa jeho srdca.

Cesta viery ako maratón a boj o pravé hodnoty

Konfirmačná príprava sa končí, ale uvedomujeme si, že v konečnom cieli ešte nie sme; nedosiahli sme to, o čo sa máme usilovať, ale spoločne „snažne bežíme“. Ak s apoštolom Pavlom prirovnáme našu kresťanskú púť k maratónskemu behu, k behu na dlhú trať, môžeme povedať, že sme dosiahli, alebo prišli k „prvej občerstvovacej stanici“ na tejto trati. Chceme spoločne prijať Kristom Pánom ponúknuté „občerstvenie“, doplnenie „vody“ a duchovných kalórií prostredníctvom „pravého pokrmu a nápoja“, ktorý nám dá silu „bojovať“ ďalej dobrý boj viery.

Hovorí sa, a iste právom, že život je boj. Nemusí vždy ísť priamo o prežitie alebo zachovanie života. Neraz tak hovoríme aj vtedy, keď nám ide o kvalitu života, keď máme poznať a získať pravé hodnoty života. K takému zápasu o pravú hodnotu patrí aj zápas o víťazstvo viery v nebeského Otca.

Príklad viery: Dávid a Goliáš

Mladý pastier Dávid, neskorší kráľ Izraela, jasne hovorí a vyznáva osobnú vieru a presvedčenie, kto mu v tomto, ľudsky videné - nerovnom boji s mocným Filištíncom, pomôže a zaručí úspech. Je to viera v Božiu pomoc. Dávid Saulovi povedal: „Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.“ Hoci Saul pochyboval kvôli Dávidovmu veku, Dávid mu odpovedal: „Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Ak sa však oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.“ (1. Samuelova 17, 32-36).

Dávid ďalej hovoril: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca.“ (1. Samuelova 17, 37). Saul mu na to povedal: „Choď a Hospodin bude s tebou!“ Dávid odmietol Saulove brnenie a meč, lebo na to nebol zvyknutý. Vzal si palicu, päť hladkých kameňov z potoka a prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. Na Goliášovo pohŕdanie Dávid odpovedal: „Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha šíkov izraelských, ktorého ty si potupoval. Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa, a zotnem ti hlavu.“ (1. Samuelova 17, 45-46).

Aj doteraz ste sa snažili prekonávať rozličné prekážky a úskalia života, ale je isté a nepochybné, že mnohé a ešte väčšie zápasy a skúšky vás čakajú. Budú to rozličné „zvieratá“, raz „lev, inokedy medveď“, ktoré vás budú chcieť olúpiť o duchovné hodnoty, ktoré ste získali a ktoré si máte strážiť. Tými „zvieratami“ môžu byť ľudia, ktorí žijú okolo nás. Niekedy sú to protivníci slabší, málo nebezpeční, ale môžete naraziť aj na „filištíncov“, silných ozbrojencov, ktorí sú mocní a bezohľadní. Aj oni môžu mať „vieru v svojich bohov“ a budú sa vám možno vysmievať, inokedy budú zastrašovať, práve tak, ako to robil Goliáš voči Dávidovi. Zostaňte preto pevní, pokojní a neklátiví vo viere.

Od kráľa Dávida, milého pevca Hospodinovho a skladateľa krásnych Žalmov, sa môžeme učiť pevne dôverovať Hospodinu a slúžiacej láske, pretože ani on nešiel do zápasu s Goliášom pre osobnú slávu, ale pre dobro svojho národa. V živote sa tiež môžeme inšpirovať príkladmi ako bol Milan Rastislav Štefánik, ktorý miloval svojich najbližších i svoj národ a pre jeho slobodu vstúpil do ťažkého boja. Avšak aj ten najväčší hrdina alebo človek, ktorý miluje svojich, môže v určitom okamihu zakolísať a sklamať seba i iných. My ako kresťania vieme, že nie sme dokonalí v láske.

Kráčanie cestou Kristovou znamená aj to, že vieme, kam a ku komu máme ísť a zdôveriť sa so svojimi hriechmi. Vieme, pred kým a prečo máme urobiť pravé pokánie. Opäť je tým najlepším Radcom, cestou a pravdou náš Pán a Syn Boží. On nás nevyženie, ani sa nám nevysmeje, ani nezneužije naše pokánie. Naopak, On je Ten, ktorý nám pomáha tým, že nám zo svojej milosti dáva plné odpustenie a pomocnú ruku na ďalšej ceste života.

Podpora a Božie vedenie v živote

Uvedomte si tiež, že aj naďalej budú pri vás vaši milí a drahí rodičia, krstní i starí rodičia, ktorí vás s láskou prijali, s láskou vás vychovávali a preukazovali vám mnohé dobro. Aj vtedy, keď vás napomínali, snažili sa vám preukázať dobro a lásku. Na nich, otcov i matky, sa môžete oprieť aj v ďalšom živote po konfirmácii. Iste ste im už poďakovali za všetko. Pri tom však každý rodič vie, že tým naším najlepším Učiteľom lásky je náš spoločný Pán Ježiš Kristus. On bude mať pre vás vždy čas, On vám bude pripravený odpustiť vždy znovu vaše hriechy mladosti a On nám všetkým dal príklad skutočnej a pravej lásky. Preto na Neho pamätajte vždy, na Neho myslite, keď budete hľadať zdroj lásky a od Neho sa učte vždy nanovo.

Vedenie v živote človeka je veľmi dôležité, ovplyvňuje našu prítomnosť i budúcnosť. Boh Izraelitov viedol na viacerých miestach, silným ramenom ich vyviedol z Egyptského otroctva do slobody, viedol ich horúcou púšťou do zasľúbenej zeme Kanaan a v noci ohnivým stĺpom k cieľu. Rovnako aj nás vedie z otroctva hriechov do slobody Božích dietok. Pán Ježiš sľúbil, že svojich nenechá ako siroty, ale že im pošle Tešiteľa, Ducha Svätého, aby ich na ceste do nebeského Kanaanu usmerňoval, povzbudzoval a posilňoval.

Cesta životom je neraz veľmi ťažká. Preto je dôležité, aby boli deti vedené už od malička k Bohu, k Božiemu slovu. Tak ako ratolesti potrebujú byť zaštepené do vínneho kmeňa, aby ich ovocie bolo sladké a výživné, tak aj my sme Božími deťmi. Náš pôvod je v Bohu. Od okamihu, keď rodičia prvýkrát držia v náručí svoje dieťatko, „klbôčko lásky“, vyvstávajú otázky: Ako ho vychovávať? Ako z neho vychovať človeka? Do akého sveta rastie? To všetko smeruje k jedinej odpovedi: K Slovu Božiemu. Náš nebeský Otec nás vidí aj vtedy, keď sme zlyhali a vieme, že prijatie za dieťa Božie je veľkou vecou.

Dieťa Božie je dedičom, má právo na dedičstvo, ktoré nie je pominuteľné a nedá sa nikým a ničím ukradnúť. Ide o večné dedičstvo v nebi. Toto dedičstvo môže byť napadnuté, ba dokonca útokom na život dediča, rovnako ako sa to stalo Dávidovi a iným prenasledovateľom. Má zmysel trpieť pre meno Ježiša Krista, ak sme Boží? Viera v toho, kto nás vedie, znamená dôveru, že nás Duch Boží dokáže smerovať správnym smerom. Iba poslušní môžu byť vedení po dobrej ceste. V kom nie je Kristov Duch, ten nie je Jeho! (Rím 8,15-16).

Vykročme preto spoločne na ďalšiu cestu života v mene Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. On nám úspech zaručí, On nás aj naďalej v láske žiť naučí a On nás, kajúcich hriešnikov, dokonale omilostí, pozdvihne a zachová vo viere a privedie aj k pravému cieľu života vo večnosti.

Päť rád apoštola Pavla pre rast v kresťanskej dospelosti

Na záver konfirmačnej prípravy je užitočné odovzdať mladým ľuďom dôležité rady pre ich ďalšie dospievanie a rast v kresťanskej dospelosti. Apoštol Pavol dáva päť kľúčových odporúčaní, ktoré môžu slúžiť ako kompas na ceste viery:

1. Žite v radosti. Hoci k deťom prirodzená radosť patrí spontánne, Pavol k radosti pozýva aj dospievajúcich a dospelých. Zdroj vašej radosti totiž nie je z tohto sveta. Skutočná radosť pochádza od Boha, On vás môže naplniť vnútornou radosťou, ktorá sa teší na budúce dni a s nádejou očakáva ďalšie kapitoly života.
2. Naprávajte svoje nedostatky. Nedostatky, nedokonalosti a hriechy budú významnou súčasťou vášho dospievania. Dôležité je nepoddať sa zlému (sprotivte sa), ale s Božou pomocou bojovať dobrý boj viery.
3. Povzbudzujte sa. Keď Ježiš zasľúbil svojim učeníkom Ducha Svätého, pomenoval ho ako ducha povzbudenia, útechy a napomenutia. Tento dar povzbudenia, ktorý je darom Ducha Svätého, má svoje miesto zvlášť v cirkvi, v spoločenstve veriacich. Tu je možné nájsť posilnenie a nové sily pre životné cesty a zápasy.
4. Buďte jednomyseľní. Majte spoločné zmýšľanie. Hoci každý z nás je originál, v cirkvi sa učíme o mysli Kristovej, ktorá je tým podstatným spojujúcim prvkom. Ježišovo zmýšľanie - nesebecké, obetavé, milosrdné - spája kresťanov od nepamäti. Neustále sa potrebujeme vracať k myšlienkovému bohatstvu Ježišovho života, aby sa stávalo i naším myslením, a tým i tým, čo nás bude spájať navzájom.
5. Buďte pokojní. Prajeme si Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum a bude hájiť vaše srdcia i vaše mysle v Kristu Ježišovi (Filipským 4,7). Byť šíriteľom pokoja znamená uvedomovať si, že Boží pokoj a zmierenie je viac než ľudský rozum, schopnosti či duchovné poznanie. Boží pokoj vás raz môže i zachrániť, chrániac a strážiac vaše srdce a myslenie v Kristu Ježišovi.

Život s Bibliou - Slovom Života

Biblia, ktorú dostanete, bude vaším sprievodcom. Je to Slovo života a duchovný chlieb. Nie je určená na to, aby sa stala iba nadbytočným predmetom na polici, na ktorú padá prach. Prostredníctvom čítaného Slova môžete začať nový život s Kristom, svojmu Pánovi a Vykupiteľovi. Vyzýva nás k tomu aj apoštol Pavol: „Odložte teda skutky tmy... oblečte sa v Pána Ježiša Krista...“ (Rimanom 13, 12.14).

Milí konfirmandi, konfirmácia nie je koncom, ale začiatkom nového obdobia. Je to príležitosť hlbšie pochopiť a prežiť vašu vieru, slúžiť iným a byť svetlom vo svete. Pamätajte, že nikdy nie ste sami. Boh je vždy s vami, pripravený vás viesť a utešiť v každej situácii. Využívajte modlitbu, čítanie Písma a účastníctvo na živote cirkvi ako prostriedky, ktoré vám pomôžu rásť a nachádzať pokoj. Nech vaša cesta viery bude plná radosti, lásky a hlbokého pochopenia, nech vás každý deň posilňuje a prináša vám nové poznania a skúsenosti, ktoré vás priblížia k Bohu a k sebe samým. Dnes ste výnimoční pre Ježiša! Vždy vám ukáže cestu a nikdy vám ju nevezme. On vás volá k sebe ako k naozajstnému priateľovi. Buďte pripravení konať pravdu a reprezentovať svojho Pána, ktorého ste poznali a ktorému ste uverili.

tags: #prihovor #dozorcu #konfirmandom