Tento akademický rok začíname, žiaľ, v neštandardných podmienkach, bez slávnostného otvorenia a zhromaždenia akademickej obce, bez tradičného príhovoru rektora a vzácnych hostí. Dovoľte mi preto, aby som vás všetkých, pri príležitosti začiatku výučbovej časti akademického roka, čo najúprimnejšie pozdravil. Súčasná pandemická situácia nás donútila hľadať nové formy, spôsoby a metódy nielen vo vzdelávaní, ale aj v našich každodenných kontaktoch a hlavne v zodpovednom prístupe k dodržiavaniu nových, často doteraz neznámych pravidiel a predpisov.
Privítanie študentov
Osobitne srdečne vítam študentov prvých ročníkov. Zvlášť pozdravujem a vítam na pôde Technickej univerzity vo Zvolene študentov, ktorí sa po prvýkrát ocitli na pôde našej vysokej školy. Milí študenti, ďakujem vám za dôveru, ktorú ste našej univerzite prejavili tým, že ste sa zapísali u nás na štúdium. Úprimne vám želám, aby váš štart do štúdia bol úspešný a bohatý na pozitívne zážitky.
Chcem vás zároveň upozorniť, aby ste sa od začiatku maximálne koncentrovali na svoje štúdium, pri ktorom vám budú podávať pedagogickú, odbornú, ale aj ľudskú pomoc všetci zamestnanci našej univerzity. Pre úspech v štúdiu bude potrebné vynaložiť obrovské množstvo úsilia. Začínate svoje štúdium na vysokej škole, ktorú pred vami úspešne absolvovalo viac ako 13 000 študentov a ktorá je medzinárodne etablovaná a mnohými odbornými organizáciami pozitívne hodnotená a akceptovaná vysoká škola doma i v zahraničí, ktorá vám ponúka a zaručuje kvalitné vzdelanie vo vašom vybranom odbore a široké uplatnenie v praxi. Tešíme sa, že záujem o našu vysokú školu z roka na rok rastie a už niekoľko rokov máme každoročne viac ako 2 000 poslucháčov. Na štúdium sa do prvých ročníkov zapísalo viac študentov ako v minulom roku a rastie tiež počet zahraničných študentov. Celkovo máme k dnešnému dňu 6805 vysokoškolských študentov, z toho 328 zahraničných.
Poslanie a tradície univerzity
Technická univerzita vo Zvolene je hrdá na svoje poslanie, ktoré pramení z tradícií banskoštiavnickej Baníckej akadémie, jednej z najstarších vysokých škôl technického a lesníckeho zamerania v Európe i vo svete. V roku 1762, teda pred 258 rokmi, začala svoju vzdelávaciu púť na základe ediktu cisárovnej Márie Terézie Habsburskej. Technická univerzita vo Zvolene si vytýčila vo svojom Dlhodobom zámere byť medzinárodne uznávanou, výskumne orientovanou univerzitou, ktorá bude patriť medzi slovenských lídrov vo svojom vedeckovýskumnom zameraní.
V kontexte tohto zámeru bude poskytovateľom moderného vzdelávania, sprostredkovateľom systematického odovzdávania vedomostí a spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt, ale aj šíriteľom ideí humanizmu, tolerancie, spolupráce a zodpovednosti k životu.
Pandemická situácia a jej vplyv na akademický život
Slovensko, ale aj celý svet, žije momentálne v podmienkach pandemickej krízy. Pred rokom v takomto čase sme vítali nový akademický rok plní optimizmu, že po dlhých mesiacoch pandémie, ktorá ochromila akademický život a univerzitné vzdelávanie i ďalšie súčasti akademického fungovania poslala do dištančného módu, sa môžeme znovu nadýchnuť a vrátiť sa k tradičnému akademickému životu. Nádeje na obnovenie a udržanie prezenčnej formy vzdelávania, spolu s tradičnými formami vedeckého výskumu a celého komplexu pôsobenia univerzity sa však už po niekoľkých týždňoch rozplynuli v druhej vlne pandémie a jej dôsledkoch.
V priebehu jedného mesiaca nasledoval prechod na dištančnú formu vzdelávania na všetkých fakultách, napriek ich úprimnej snahe zotrvať pri normálnom fungovaní. Čoskoro museli aj vedeckopedagogickí zamestnanci prejsť na prácu z domu a viaceré objekty univerzity mohli opäť fungovať iba v núdzovom režime. Napriek tomu, že médiá sa pretekali v správach o vypnutí Slovenska, Európy či celého sveta, my na univerzite sme neprestali fungovať. V krátkom čase sme sa „prepli do dištančného módu“, vďaka ktorému sme spoločne s našimi študentmi zvládli vzdelávanie, skúšky - vrátane štátnych skúšok, čo pre väčšinu študentov končiacich ročníkov znamenalo úspešné ukončenie štúdia a následný vstup na trh práce.
Súčasťou našej reality sa opäť stali rúška, respirátory, dezinfekčné prostriedky, no rovnako zatvorené obchody, divadlá, kiná, štadióny, plavárne, nákupné centrá a úrady, strážené hranice, zákaz vychádzania, povinné testovanie a ďalšie obmedzenia. Prázdne auly, posluchárne, učebne, telocvične, laboratóriá, ateliéry či plavárne nahradili počítače a vôbec virtuálny priestor.
Epidémia vstúpila do našich životov aj oveľa citeľnejšie, než v podobe dištančného vzdelávania alebo práce z domu. Mnohí z nás ochoreli na Covid-19 a viacerí mali i ťažký priebeh.
Prínosy a obmedzenia dištančnej výučby
Pandémia Covidu-19 mala aj svoje pozitívne dopady na akademický život, predovšetkým v podobe prehĺbenia znalostí a zručností našich študentov a pedagógov v oblasti IKT. Došlo takisto k výraznej modernizácii a posilneniu informačnej a technickej infraštruktúry univerzity a jej fakúlt. Podobne dokázali naši zamestnanci mnohé úlohy, doteraz vykonávané na pracovisku, plniť z domu.
Na druhej strane však tento mód akademického fungovania úzko závisí od osobnej výbavy informačnou technikou každého zamestnanca a študenta. Rovnako sa to týka aj možností pripojenia k internetu. Pritom netreba zdôrazňovať, že notebook nie je najmä u nás na východe republiky samozrejmosťou pre každého študenta či v každej rodine, zvlášť po ekonomických dôsledkoch pandémie.
Akékoľvek dištančné vzdelávanie však nemôže nahradiť priamy kontakt vyučujúcich so študentmi, tak ako žiadne internetové kurzy nikdy nenahradia univerzitu. Pritom v niektorých odboroch, najmä zdravotníckych, športových, no rovnako prírodovedných či spoločenskovedných, jednoducho dištančné vzdelávanie nie je v plnom rozsahu ani realizovateľné. Platí to aj pre odbory, ktoré nevyhnutne potrebujú archívy a knižnice, mimo online zdrojov, ako sú história, filozofia, estetika, teológia, slovenská či inojazyčné literatúry. Tieto aktivity, potrebné pre úspešné zvládnutie štúdia, sa dištančne absolvovať nedajú. Rovnako sa nedajú online vykonávať laboratórne pokusy, archívny a terénny výskum, či merania, potrebné pre výskum v prírodných, športových, humanitných, spoločenských, behaviorálnych zdravotníckych či pedagogických vedách. Podobne sa vo virtuálnom priestore môže iba veľmi ťažko a torzovito plniť tretia misia univerzity, jej prepojenie s praxou a spoločenským dianím na úrovni mesta či samosprávneho kraja. Nehovoriac už o tom, že v dištančnej forme sú študenti ochudobnení o všetok študentský život, či už na internátoch alebo v meste, ktoré v normálnom režime ponúka množstvo možností športového, kultúrneho a spoločenského vyžitia.
Opatrenia a úspechy univerzity
Vzhľadom na súčasnú situáciu šírenia nákazy COVID - 19 apelujem na dodržiavanie disciplíny podľa platných opatrení Ústredného krízového štábu SR a usmernení krízového štábu univerzity. Prosím všetkých o kolegialitu a ohľaduplnosť. Vedenie univerzity a jej krízový štáb v spolupráci s vedením fakúlt pracuje na alternatívach úpravy harmonogramu výučby v zimnom semestri. Tieto úpravy prijmeme podľa vývoja situácie. Všetkých ubezpečujem, že včas oznámime usmernenia k zabezpečeniu ďalšieho pedagogického procesu na našej univerzite. Je vysoko pravdepodobné, že v priebehu zimného semestra prejdeme na kombinovanú, resp. úplne dištančnú formu výučby.
Univerzita sa aj v týchto mimoriadnych, núdzových podmienkach usilovala vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre výkon práce v jej priestoroch, vrátane testovania svojich zamestnancov, vo vlastnom objekte a na vlastné náklady. Až na jar sa opäť objavila možnosť prezenčného vzdelávania, za prísnych pravidiel a podmienok, čo využila najmä Fakulta zdravotníckych odborov a neskôr Fakulta športu na výučbu praktických predmetov. V júni sme si potom s takmer trojmesačným oneskorením mohli pripomenúť Deň učiteľov, formou záhradnej slávnosti, akiste prvej v histórii našej univerzity. Štátne záverečné skúšky realizovali takmer na všetkých fakultách prezenčnou formou.
Univerzite sa aj v týchto mimoriadnych podmienkach podarilo zabezpečiť popri dištančnej výučbe, riadnom ukončení akademického roku a štátnych záverečných skúškach, takisto plné fungovanie jej prevádzky a implementáciu viacerých rozvojových projektov. Za to sa chcem na tomto mieste poďakovať všetkým, ktorí si počas poldruharočnej „koronakrízy“ plnili svoje povinnosti a pričinili sa o to, že univerzita bez problémov ukončila zimný aj letný semester, vrátane štátnych skúšok a napokon promócií, aj keď nie všade v ich tradičnej podobe. Predovšetkým však chcem vyjadriť svoje uznanie aj poďakovanie tým našim zamestnancom a študentom, ktorí sa dobrovoľne zapojili do aktivít, súvisiacich s bojom proti koronavírusovej pandémii. Moja vďaka patrí najmä zamestnancom, študentkám a študentom Fakulty zdravotníckych odborov, ktorí sa podieľali na týchto činnostiach, ako aj psychológom, teológom a študentom ďalších odborov, zabezpečujúcich činnosti, spojené s odstraňovaním dôsledkov pandémie.
Rozvoj a infraštruktúra
Ani koronakríza a pracovné podmienky, ktoré sa nedajú prirovnať k ničomu v predchádzajúcom trištvrtestoročí, však nemohli zabrániť v ďalšom napredovaní a rozvoji univerzity. Potom, ako bola v prvom štvrťroku 2020 dovŕšená komplexná rekonštrukcia priestorov dvoch najväčších študentských domovov a obnova exteriéru tzv. starého internátu, uskutočnila sa v priebehu predchádzajúceho akademického roku parková úprava námestia v jadre campusu na Ul. 17. novembra a výstavba tzv. didaktického parku, vďaka čomu sa stala univerzita najzelenšou časťou nášho mesta. Zároveň sa v tomto období začala rekonštrukcia vnútorných priestorov Študentského domova na Námestí mládeže a prístavba či skôr nadstavba FZO a rekonštrukcia prednáškových miestností vo VŠA. V nasledujúcom období sa plánuje obnova ďalších priestorov vo VŠA, začatie zateplenia a rekonštrukcia exteriéru tzv. nového internátu.
Za veľký úspech univerzity, a to napriek mimoriadnym podmienkam jej pôsobenia, treba považovať zastavenie poklesu počtu študentov, ktoré možno sledovať už tretí rok v poradí za sebou. Rastie podiel medzinárodne akceptovaných vedeckých publikácií, ktoré sú výsledkom práce našich vedeckých tímov. Zúčastňujeme sa riešenia najprestížnejších vedeckých projektov programu Horizon 2020. Rozvíjame medzinárodnú spoluprácu. Vďaka zapojeniu sa do programu Erasmus+ sa sľubne zintenzívňujú mobility zamestnancov a študentov.
Poučenie z histórie: Epidémie a spoločnosť
Po rekapitulácii udalostí predchádzajúceho roka a mesiacov si, s ohľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu a v duchu známeho latinského príslovia „Historia magistra vitae“ (história je učiteľkou života), dovolím krátky exkurz do minulosti, ktorá by nám mala byť zdrojom poučenia v súčasnosti aj budúcnosti.
- Pred poltisícročím, v roku 1521, dobyl osmanský sultán Sulejman I. Belehrad, poslednú pevnosť, ktorá mu stála v ceste do Uhorska a do strednej Európy. Boje s islamom poznačili potom vývin nášho kontinentu a najmä tohto priestoru na nasledujúce dve storočia.
- O sto rokov, roku 1621, bolo na Staromestkom námestí popravených 27 „českých pánov“, účastníkov protihabsburského povstania, z nich mimoriadne kruto aj rektor Karlovej univerzity.
- Rok 1711 sa stal nielen rokom Satmárskeho mieru, ktorý ukončil storočie protihabsburských povstaní, no takisto aj rokom skončenia poslednej morovej epidémie na našom území. Tá trvala dva roky a vyžiadala si viac obetí ako ktorákoľvek iná nákaza do tých čias. Samotný Prešov prišiel vtedy o polovicu, Bardejov a Sabinov takmer o všetkých obyvateľov.
Bližšie by som sa však chcel zastaviť pri ďalšom smutnom výročí, a to prvej epidémii cholery v Európe, zúriacej pred 190 rokmi, v lete roku 1831. Tá pritom mimoriadne citeľne zasiahla práve náš kraj, severovýchod vtedajšieho Uhorska. Cholera ako v Európe nové, neznáme, prudko infekčné ochorenie, ochromila spoločnosť a všade zabíjala bezbranných ľudí. Úmrtnosť, najmä na vidieku, predstavovala 10 - 15 % obyvateľstva.
Na rozdiel od morových nákaz z predchádzajúcich storočí sa však vtedajšia medicína, štát a jeho úrady rozhodli s epidémiou bojovať. Prijímali sa rôzne opatrenia, často nie veľmi odlišné od tých súčasných, a vrchnosť nariadila dezinfekciu studní či rozdávanie dostupných liekov ľudu. Pritom paradoxne práve tieto opatrenia spôsobili nepredvídanú reakciu. Nevzdelaný ľud uveril tzv. travičskej povere, podľa ktorej ho panstvo neznámymi práškami chcelo zahubiť. Nielenže ľudia odmietali proticholerové opatrenia a lieky, ktorých sa báli viac ako cholery, ale tieto nepokoje vyústili do krviprelievania, známeho ako východoslovenské sedliacke alebo aj cholerové povstanie.
Ak aj vám to až príliš pripomína súčasnú situáciu, s odmietaním vakcíny proti Covidu-19 a množstvom antivaxerských dezinformácií, je to iba ďalší príklad toho, že človek a jeho myslenie sa mení oveľa pomalšie, ako svet okolo neho. Dokážme, že to tak nie je, že za tých takmer dvesto rokov sa človek zmenil na skutočnú civilizovanú bytosť, dôverujúcu vede, najmä ak chce ochrániť jeho zdravie a život. Veď práve v našom meste pred skoro presne troma storočiami, r. 1720, vykonal tunajší rodák, lekár Ján Adam Rayman, po prvý raz v dejinách starého kontinentu úspešné očkovanie (variolizáciu) proti pravým kiahňam. Iste, ani jemu mnohí neverili, podobne ako v nasledujúcich desaťročiach, keď sa očkovanie stalo povinné, až sa napokon pred viac ako polstoročím podarilo toto strašné ochorenie úplne zlikvidovať. Ak by sa boli naši predkovia správali tak ako dnes mnohí z nás, doteraz by nás kosili nielen kiahne, ale rovnako i ďalšie dnes už takmer neznáme infekčné choroby.
V súvislosti s očkovaním a jeho odmietaním dnes z každej strany počúvame a čítame o demokracii a právach. Iste, v každej demokracii má človek svoje neupierateľné práva, no takisto aj povinnosti a zodpovednosť. K nej patrí i zodpovednosť za zdravie svoje, svojich blízkych i kolegov, aby sme v budúcom roku nemuseli znovu spomínať nové obete Covidu z našich radov. Aj za to, aby sme sa mohli konečne po dištančnej prestávke vrátiť do normálneho akademického fungovania a zabezpečiť našim študentom skutočné univerzitné vzdelávanie so všetkým, čo k nemu patrí. Nedovoľme, aby nás aj Covid-19 pripravil o ďalší akademický rok.
Výzvy a perspektívy nadchádzajúceho roka
Čaká nás nepochybne ďalší mimoriadne náročný akademický rok, a to nielen kvôli pandémii. Akademické prostredie bude opäť konfrontované s viacerými nie práve priaznivými zmenami z vonkajšieho prostredia. Už vo svojom príhovore som avizoval nebezpečenstvo obmedzovania univerzitnej samosprávy a akademických slobôd. Rovnako som upozorňoval na komplikované a nie celkom jasné procesy akreditácie. Žiaľ, v nasledujúcich mesiacoch sa všetky tieto správy plne potvrdili. Nová novela vysokoškolského zákona, obsahujúca viaceré hrubé porušenia toho, čomu hovoríme akademické slobody, sa pre jednotný odpor vysokoškolských reprezentácií síce do NR SR nedostala, jej tvorcovia sa však nevzdali ambície na jej opätovné predloženie v tomto roku. Doterajšie skúsenosti s akreditáciou podľa nových pravidiel sú prinajmenšom rozpačité a nejednoznačné s veľkým otáznikom vo vzťahu ku komplexnému hodnoteniu, ktoré nás bude čakať v závere akademického roka. K tomu ešte pribudlo krátenie financií pre vysoké školy v tomto roku v objeme takmer 25 miliónov eur, čo pre našu univerzitu spôsobilo schodok viac ako jeden milión eur. Pritom podľa predstáv autorov tejto „reformy“ to má byť iba začiatok a konečný účet pre slovenské vysoké školstvo má byť mínus trojnásobok tejto sumy do dvoch rokov.
Zosúladenie našich študijných programov so štandardmi akreditačnej agentúry, ktoré bolo administratívne presunuté už na záver tohto akademického roka, avizované zníženie dotácie o ďalších asi 1,5 milióna eur i doteraz neznáme zásahy do akademického života v pripravovanej novele vysokoškolského zákona, budú vyžadovať od nás všetkých mimoriadne výkony a nasadenie.
Prajem vám, celej akademickej obci univerzity a našim partnerom pevné zdravie a veľa úspechov v novom akademickom roku, aj v rokoch nasledujúcich. Našej univerzite vo Zvolene, aj napriek zložitým podmienkam, v ktorých sa nachádzame, prajem stabilitu a rozvoj. Prajem vám úspešný a radostný akademický rok plný pozitívnych správ, dobrých výsledkov, kvalitných vedeckých výsledkov a predovšetkým dobrých kolegiálnych a priateľských vzťahov a optimizmu! V neposlednom rade vám prajem dobré zdravie, čo je prvotným predpokladom k tomu, aby sme všetko spoločne zvládli. Prajem vám do tejto náročnej práce pevné zdravie, radosť, osobnú spokojnosť a naplnenie všetkých ambícií na ceste za vzdelaním.