Tvorba a použitie sociálneho fondu sú podrobne upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond predstavuje kľúčový nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zamestnávateľom poskytovať svojim zamestnancom rôzne benefity, najmä sociálneho charakteru. Tento fond slúži na zabezpečenie potrieb zamestnancov a podporu ich pohody.
Čo je Sociálny fond a aký má význam?
Sociálny fond (SF) je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia na Slovensku vytvárajú pre svojich zamestnancov na základe zákona. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, ktoré môžu zahŕňať podporu oddychu a relaxácie, ako aj zlepšovanie pracovných vzťahov prostredníctvom organizovania spoločných športových a kultúrnych podujatí. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých zamestnancov nie je možné sociálny fond použiť na akýkoľvek účel, ale výlučne na realizáciu sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov.
Kto je povinný tvoriť Sociálny fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ založený za účelom dosahovania zisku alebo nie, a to aj v prípade, ak zamestnáva len jedného zamestnanca. Dôležité nie je ani to, či je pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú, ani či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. To zahŕňa podnikateľské subjekty, príspevkové a rozpočtové organizácie, občianske združenia a podobné právne formy.
Medzi obdobné pracovné vzťahy patria napríklad štátna služba príslušníkov ozbrojených zložiek, služba colníkov, sudcov a prísediacich, či služba hasičov a záchranárov. Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce na základe zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Zamestnávatelia nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond z odmien vyplatených fyzickým osobám na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), ani z odmien vyplatených na základe zmluvy o vytvorení diela.
Tvorba Sociálneho fondu: Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávatelia sú zo zákona povinní vytvárať sociálny fond pre určenú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba fondu sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok. Tento základ tvorí suma, z ktorej sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenia, ktoré nie sú mzdou (napr. cestovné náhrady, odstupné), sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítavajú.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1. Zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Mesačný prídel sa určuje zo súhrnu hrubých miezd a platov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.
Je dôležité rozlišovať medzi pojmom „mzda“ v pracovnoprávnom zmysle (podľa Zákonníka práce) a v daňovom zmysle. Do zdaniteľných miezd (príjmov zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré sa na účely tvorby sociálneho fondu nepovažujú za mzdu, napríklad odstupné.
Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na dohodnutie tvorby a čerpania SF v kolektívnej zmluve. U podnikateľa - zamestnávateľa je táto tvorba stanovená minimálne na 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. Možnosť tvoriť SF až do výšky 1 % je daná zákonom.
Ďalší prídel do Sociálneho fondu
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť aj ďalší prídel do sociálneho fondu. Tento ďalší prídel môže byť určený napríklad na poskytovanie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť, ak spĺňajú zákonné podmienky. Do základu na výpočet tohto príspevku sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov. Zamestnanec, ktorý dostáva príspevok na dopravu, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a predložiť doklady o mesačných výdavkoch na dopravu.
SF sa môže tvoriť aj z ďalších zdrojov v súlade so zákonom, napríklad z disponibilného zisku po splnení daňových a odvodových povinností.
Podmienky pre tvorbu Sociálneho fondu
Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Splnenie podmienok pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je stanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania fondu za príslušný kalendárny rok.
Tvorba fondu a kolektívna zmluva
Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, tvorba a použitie SF sa dohodnú v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť nielen povinný prídel (napr. vo výške 1 %), ale aj ďalší prídel do SF, napríklad vo výške 0,5 % z hrubých miezd. Tento ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF je maximálne do výšky 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Celková tvorba fondu vrátane povinného a ďalšieho prídelu môže dosiahnuť až 1,5 %, ak sú splnené zákonné podmienky.
Realizácia tvorby a vedenie fondu
Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Tvorba SF sa realizuje v deň určený ako výplatný deň. Finančné prostriedky fondu by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom analytickom účte alebo na osobitnom účte v banke.
Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ má povinnosť vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Daňové aspekty tvorby Sociálneho fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom, pokiaľ tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom, maximálne do výšky 1,5 %.
Príklad: Ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8 % (povinný prídel 1 %, ďalší prídel 0,5 % a ďalšie zdroje 0,3 %), za daňový výdavok sa bude považovať len suma do výšky 1,5 %.
Použitie Sociálneho fondu: Na čo môžu zamestnanci prispieť?
Použitie sociálneho fondu sa riadi účelom a rozsahom dohodnutým v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak kolektívna zmluva neexistuje. Použitie prostriedkov fondu je primárne určené na sociálnu oblasť a starostlivosť o zamestnancov.
Možnosti použitia fondu
Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:
- Príspevky na stravovanie: Zamestnávatelia môžu z fondu prispievať zamestnancom na stravovanie nad rámec povinností stanovených Zákonníkom práce. Výška tohto príspevku nie je limitovaná a dohoduje sa v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
- Služby na regeneráciu pracovnej sily: Príspevky môžu byť poskytnuté na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na súvisiace služby, ako sú masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení či rehabilitačné pobyty.
- Sociálne výpomoci a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom návratnú alebo nenávratnú pôžičku či finančnú výpomoc v prípade ťažkej životnej situácie.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na DDS nad rámec zákonom stanovenej povinnosti.
- Doprava do zamestnania: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok na dopravu zamestnancom dochádzajúcim do práce verejnou dopravou, ak ich priemerný hrubý mesačný príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu.
Prostriedky fondu nie je možné použiť na iné účely, než na sociálnu oblasť, a musia byť adresne poskytnuté zamestnancovi alebo inej oprávnenej osobe. Použitie prostriedkov na opravu alebo údržbu rekreačného zariadenia zamestnávateľa, ktoré nie je priamo spojené so sociálnymi potrebami zamestnancov, nie je v súlade so zákonom.
Stravovanie a Sociálny fond
Príspevky na stravovanie sú jednou z najčastejších foriem využitia sociálneho fondu. Zamestnávateľ je podľa Zákonníka práce povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, pričom prispieva minimálne 55 % ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného pri pracovnej ceste (aktuálne 2,09 € na jedno jedlo). Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je zákonom limitovaný.
Vianočný príspevok
Vianočný príspevok bol štátnou sociálnou dávkou na Slovensku, určenou na pomoc dôchodcom s nižšími príjmami zvládnuť zvýšené výdavky počas vianočných sviatkov. Tento príspevok upravoval zákon č. 592/2006 Z. z.
Kto mal nárok na vianočný príspevok?
Nárok na vianočný príspevok mali poberatelia rôznych typov dôchodkov (starobný, predčasný starobný, invalidný, sociálny, pozostalostné dôchodky, výsluhové dôchodky), ktorí spĺňali stanovené podmienky:
- Poberanie dôchodku v decembri kalendárneho roka.
- Bydlisko na území Slovenskej republiky.
- Suma dôchodku (alebo úhrn súm dôchodkov) splatná v decembri nesmela presiahnuť 65 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok.
Kto vyplácal vianočný príspevok?
Vianočný príspevok vyplácala najčastejšie Sociálna poisťovňa. V niektorých prípadoch ho vyplácal Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií SR alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, prípadne iný úrad, ktorý vyplácal dôchodok.
Termín výplaty vianočného príspevku
Vianočný príspevok sa štandardne vyplácal v deň splatnosti dôchodku v decembri. V špecifických prípadoch mohol byť vyplatený v januári nasledujúceho roka alebo v deň prvej splátky po priznaní/uvoľnení dôchodku.
Výška a výpočet vianočného príspevku
Maximálna výška vianočného príspevku v roku 2018 predstavovala 87,26 eura a dostali ho dôchodcovia s najnižšími dôchodkami. Pre dôchodky vyššie bola suma príspevku proporcionálne znížená. V prípade, ak úhrn dôchodkov nepresiahol stanovenú hranicu, príspevok bol zvýšený o jednorazové zvýšenie.
Zohľadňovanie iných príjmov
Pri posudzovaní nároku na vianočný príspevok a jeho výšky sa zohľadňovali aj dôchodky vyplácané z cudziny alebo podľa osobitných predpisov, ako aj vyrovnávací príplatok. Prepočet cudzej meny sa uskutočňoval podľa referenčného výmenného kurzu.
Povinnosti poberateľa dôchodku
Poberateľ dôchodku bol povinný oznámiť Sociálnej poisťovni mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku z cudziny do 30. septembra kalendárneho roka.
13. dôchodok ako náhrada vianočného príspevku
V minulosti bol vianočný príspevok nahradený 13. dôchodkom. Ide o novú dávku, ktorá sa automaticky vypláca spolu s decembrovým dôchodkom. Nárok na 13. dôchodok má každý poberateľ dôchodku, ktorý má v decembri nárok na výplatu starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého, sirotského alebo sociálneho dôchodku. V prípade súbehu nárokov na viacero 13. dôchodkov sa vyplatí len jeden, a to ten s najvyššou sumou.
Ďalšie súvisiace príspevky a opatrenia
V rámci sociálnej politiky existujú aj ďalšie formy podpory, ako napríklad opatrovateľský príspevok. Peňažný príspevok na opatrovanie môže byť priznaný osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej príjem z vykonávaného zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima. Uvažuje sa tiež o zdvojnásobení príplatku k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí.