Blíži sa čas Vianoc, a s ním aj obdobie, kedy si pripomíname a dodržiavame mnohé tradície. Staviame stromčeky, zdobíme ich, spievame koledy, jeme kapra a možno sa aj pobozkáme pod imelom. Ale odkiaľ sa tieto zvyky vzali a aký majú pôvod?
História vianočných tradícií
Vianočný stromček: Symbol svetla a života
Najstarší písomný záznam o ozdobenom stromčeku pochádza zo 16. storočia z oblasti dnešného Nemecka. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy, kde bola jedľa ozdobená datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do ranného kresťanského obdobia. V tejto súvislosti koluje napríklad legenda o "vianočnom" stromčeku z roku 573, o ktorý sa zaslúžil írsky mních svätý Kolumbán. Ten sa pokúšal prilákať ľudí na svoje kázne a pri oslavách slnovratu si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu. Ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža, čím prilákal dav poslucháčov. Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora pred náčelníkmi germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. Ďalšie vysvetlenie ponúka príbeh súvisiaci s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme. Legenda o protestanskom pôvode ozdobeného, v tomto prípade osvetleného stromčeka, rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Ten podľa príbehu údajne ako prvý dal na stromček zapálené sviečky, ktorých svetlo malo symbolizovať narodenie Ježiša Krista. V súčasnosti sa tento zvyk prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka si dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňoval koncom 18. storočia. Na územie dnešného Slovenska sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa rozvíjal v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhrade. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. V Bratislave rozsvietili stromček v roku 1896. V Spojenom kráľovstve mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka, a práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa v Spojených štátoch amerických (USA) objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. V Bratislave napríklad v roku 1896 na dnešnom Hviezdoslavovom námestí postavili strom, ktorý mal aj elektrické osvetlenie. Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa však objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšími.
Vianočný sveter: Módny fenomén s hlbším významom
Čo sa týka slávnostného odevu, vianočný sveter je indikátorom číslo jeden, že sa blížia Vianoce! Nie je to však len tak nejaký kúsok oblečenia. Vianočný sveter zaujme, rozosmeje, zblíži, zahreje... Aj keď sú považované za jedny z najškaredších módnych kúskov vôbec, časť z nás ich miluje. Toto je 5 dôvodov, prečo by ste si ho mali rozhodne zohnať.
Nákazlivo sociálny
V momente, ako na seba natiahnete originálny vianočný sveter, stanete sa stredobodom pozornosti. Ak ste na vianočnom večierku, chate či oslave, ľudia sa budú o váš úžasný sveter zaujímať. Vďaka nemu sa dáte do reči, prebehne sociálna interakcia, smiech a dobrá nálada. Vianočný sveter je jednoducho nákazlivo sociálny.
Vianočný superhrdina
Aj počas najkrajších sviatkov roka a bezprostredne v čase pred nimi sa dejú smutné veci. Noste svoj vianočný sveter v taške pokojne počas celého decembra, aby ste ho vytiahli vždy, keď niekomu zmizne úsmev z tváre a potrebuje rozveseliť. Bude to váš vianočný superhrdinský oblek. Ako z Marvelovky. Christmasman už beží na pomoc!
Teplučký pomocník
Nebudeme si klamať, vianočný sveter funguje nielen na zlepšenie nálady, ale je aj praktický. Na prechádzke zasneženým mestom, cestou na polnočnú omšu, na túre alebo len pri zapaľovaní prskaviek so susedmi. Vianočný sveter dokonale zahreje.
Úložisko spomienok
Sviatočné svetre sú plné spomienok. Zakaždým, keď si tento sveter vyberiete zo skrine, pripomenie vám krásny čas, keď ste ho naposledy nosili. Rodina, dovolenka, sneh, vypekanie obľúbených koláčikov, koledy… Vďaka týmto emóciám vás vianočný sveter zahreje dvojnásobne.
Tradícia ako hrom
Nie je krásne, vytvárať si svoje vlastné rodinné tradície? Obdarujte vianočným svetrom aj zvyšných členov rodiny, aby ste sviatky trávili ako jeden tím. Iste, nechcete tvoriť viac vianočného odpadu ako už svet beztak vyprodukuje. S tým súhlasíme, a preto si nemusíte kupovať každý rok nový sveter. Kúpte si taký, aby nemal na sebe aktuálny rok, dobre sa oň starajte a on vás bude tešiť dlhé roky. Ak by ste predsa len chceli každý rok mať na sebe unikátny sveter, poobzerajte sa po bazároch, inzertných portáloch a secondhandoch. Sú plné vianočných svetrov, ktoré nechcú skončiť na skládke, ale iba zmeniť majiteľa.
PS: Aj keby sviatky nešli podľa plánov, rozbili ste vianočný servis, prihorela vám kapustnica či šampanské oprskalo novú maľovku, na váš vianočný sveter sa môžete spoľahnúť. Čaká iba na to, aby vám zlepšil náladu a vrátil ducha Vianoc presne tam, kam patrí. Do vášho srdca.
Kapor na Vianoce: Od rýb staroveku po sviatočný stôl
Kapor na Vianoce? A čo sa jedlo predtým? Kapor je považovaný za tradičnú sviatočnú rybu, no kedysi to tak nebolo. Na štedrovečernom stole sa v minulosti objavovali aj jedlá, ktoré by nás dnes možno prekvapili - napríklad raky či žaby. Nechýbali ani regionálne špeciality, ktoré sú dnes už takmer zabudnuté. Kapor je však pôvodný druh našich riek. Podľa historických záznamov si ho ešte v časoch Rímskej ríše obľúbili rímski vojaci, ktorí ho spoznali v ramenách slovenských riek. Ryba im tak zachutila, že ju poslali až cisárovi do Ríma.
Adventný veniec: Nádej a duchovná príprava
Skutočný pôvod adventného venca nie je úplne jasný. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych kultúrach po celom svete. Predkresťanské germánske kmene si počas tmavých a chladných decembrových dní pomocou zapálených sviečok na venci symbolicky pripomínali nádej na príchod dlhších a teplejších jarných dní. Podobnú tradíciu poznali aj v Škandinávii. Tam ľudia počas zimy umiestňovali sviečky do kruhu a modlili sa k bohu svetla, aby obrátil Zem späť k slnku a priniesol svetlo a teplo. Neskôr si kresťania túto tradíciu prispôsobili a adventný veniec sa stal súčasťou duchovnej prípravy na Vianoce. Jedna z najznámejších legiend o vzniku moderného adventného venca pochádza z Nemecka. V 19. storočí sa tam deti v škole neustále pýtali svojho učiteľa, kedy budú Vianoce. Aby im čakanie spríjemnil, zobral koleso z voza a ozdobil ho sviecami. Bolo ich toľko, koľko dní zostávalo do Štedrého dňa. Každé ráno po príchode do školy zapálili jednu sviečku a sledovali, ako sa Vianoce postupne približujú.
Bozk pod imelom: Symbol lásky a šťastia
Čo je to s tým bozkom pod imelom? Imelo je už oddávna symbolom lásky, vernosti a šťastia. Podľa tradície má posilňovať a upevňovať vzťahy medzi partnermi. Zvykom je, že po každom bozku sa z imela odstráni jedna biela bobuľka, čo má priniesť ešte viac šťastia a lásky. Ak na konci zostane už len jediná bobuľka, mala by sa uchovať po celý nasledujúci rok ako talizman dobrej pohody. Už v staroveku sa k imelu pristupovalo s veľkou úctou - jeho zber bol považovaný za posvätný obrad. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Moderné vianočné tradície a ich evolúcia
Vianočné ozdoby a umelé stromčeky
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. januára. Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia. Ako materiál sa vtedy používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. V súčasnosti sa s nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadajú ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov.
Elektrické osvetlenie a vianočné svetlá
Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa. Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA.
Adventné kalendáre a vianočné pohľadnice
Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Technicky môže advent v niektorých rokoch začínať už 27. novembra, avšak moderné kalendáre najčastejšie začínajú 1. decembra. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami. V dnešnej digitálnej dobe, sú Vianoce asi jediným sviatkom, keď ešte siahneme po papierovej pohľadnici. Klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Prvá vianočná pohľadnica bola odoslaná v roku 1843. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Victoria and Albert Museum. Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a tie, čo mu zvýšili predal vo svojom obchode za cenu 1 šiling.
Vianočné koledy a hudba
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť - od adventného venca a kalendára až po vianočný stromček. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Keď sa pohanské tradície začali nahrádzať kresťanskými, biskupi v Európe si žiadali hymny, alebo piesne, ktoré by sa spievali počas Vianočnej omše. Mnoho skladateľov chcelo napísať svoje vlastné Vianočné koledy, ale keďže boli všetky v Latinčine, málokto im rozumel a tak sa veľkej popularity nedočkali. Neskôr, vďaka Františkovi z Assisi, sa príbeh narodenia Krista začal spievať v jazyku, ktorému ľudia rozumeli a mohli koledy spievať. Tak sa stali neodvratnou súčasťou Vianoc. Podobne ako moderné Vianočné piesne, ktoré každý rok počúvame v rádiách. Odkiaľ pochádza samotná pieseň „Vianočná jahoda“? Je to novinka od speváčky Kristíny, ktorá vyjadruje jej lásku k Vianociam. Text k piesni „Vianočná jahoda“ napísal Kamil Peteraj, hudbu zložil Martin Kavulič. Pieseň dostala aj vizuálnu podobu vo videoklipe.
Kristína - Vianočná jahoda (lyrics)
Symbolika farieb a dekorácií
Zelená farba sa často spája s Vianocami ako symbol prísľubu jari a večného života. Červená farba sa s Vianocami spája vďaka umelcovi Haddonovi Sundblomovi, ktorý v 20. storočí vytvoril reklamu pre Coca-Colu s postavou Santa Clausa v červenom oblečení. Červeno-zelená kombinácia farieb sa dodnes spája s Vianocami.
Význam Vianoc v modernom svete
Vianočné sviatky sú plné symbolov, ktoré berieme ako samozrejmosť. Za každým z nich sa však skrýva fascinujúci príbeh, ktorý sa formoval stáročia. Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. Sviatočné obdobie je pre mnohých ľudí na celom svete dôležitým obdobím. Jadrom týchto sviatkov je tradícia Dvanástich dní Vianoc, v angličtine známa aj ako „Twelvetide“. Táto tradícia má pôvod v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu a kresťanstvo ju prijalo s cieľom uľahčiť obrátenie obyvateľstva.