Významný český herec, režisér, básnik, textár, skladateľ, spisovateľ, spevák, hudobník a grafik Jiří Suchý, jeden zo zakladateľov českého hudobno-zábavného divadla a popredná osobnosť českej umeleckej scény, oslávil 1. októbra 2016 svoje 85. narodeniny. Rodák z Plzne (*1. 10. 1931) spojil svoju celoživotnú dráhu s Hudobným divadlom Semafor, ktoré už viac ako 60 rokov obohacuje českú kultúru.
Jubilejné oslavy a pocty
Oslavy 85. narodenín Jiřího Suchého boli sprevádzané viacerými významnými udalosťami a novinkami.
Dokumentárny film „Jiří Suchý: Moje souboje a boje“
K narodeninám bol umelcovi venovaný dokumentárny film režiséra Jiřího Vondráka nazvaný „Jiří Suchý: Moje souboje a boje“. Premiéra tohto snímku sa uskutočnila 30. septembra 2016 v divadle Semafor. Film vznikol v produkcii neziskovej organizácie Zámok Liteň, z.s., ktorá sa dlhodobo snaží pripomínať odkaz významných osobností.
„Ešte nikdy som nedostal k narodeninám film,“ povedal Suchý k projektu. Filmový portrét tvoria dve línie: prvá je prierezom života Semaforu cez takzvaných „šesť súmrakov“, teda temných miest v jeho histórii, a do značnej miery vypovedá aj o životných osudoch Jiřího Suchého. Záujem režiséra Vondráka a Zámku Liteň o natočenie dokumentu umelca potešil, pretože každého tvorcu poteší, keď si ho niekto všimne a ocení. Dokument bol symbolicky odovzdaný ako narodeninový dar počas trojice večerov s názvom „POCTA JIŘÍMU SUCHÉMU ANEB ‚ZNÁM JEŠTĚ STARŠÍ LIDI…‘“, ktoré Zámok Liteň usporiadal 30. septembra, 1. a 2. októbra 2016 v divadle Semafor. Program 1. októbra bol zároveň partnerskou akciou Medzinárodného televízneho festivalu Zlatá Praha.
Okrem slávnostnej premiéry dokumentu patrili tieto večery slávnostnému stretnutiu s Jiřím Suchým a jeho narodeninovému koncertu, na ktorom pripomenul svoju celoživotnú tvorbu prostredníctvom piesňových evergreenov. Večery 1. a 2. októbra moderoval Jiří Vejvoda. Čerstvý snímok Jiří Suchý: Moje souboje a boje bolo možné zhliadnuť aj na obrazovke Českej televízie - v premiére 30. septembra o 19. hodine.
Dokument Jiří Suchý 20 s Spot
Hudobný darček: „Jiří Suchý - Kdykoliv, kdekoliv“
Vydavateľstvo Supraphon medzitým na troch diskoch v edícii Zlatá kolekce vydalo album „Jiří Suchý - Kdykoliv, kdekoliv“. Výber nahrávok z autorovej piesňovej tvorby predstavuje prierez od 60. rokov až do súčasnosti. K hudobnému supraphonskému darčeku jubilant uviedol, že prvý disk by nazval „Zlatá šesťdesiate roky“. Druhé CD obsahuje pesničky zo 70. a 80. rokov, kedy bol Suchý komunistickým režimom zakazovaný, a tretí disk ponúka reprezentatívny výber z nahrávok, ktoré vznikali po roku 1990 až do tohto roka. Na doske zaznejú aj americké gospely vrátane spirituálu Keď je mi najhoršie. Najstaršou oficiálnou nahrávkou je medzi 75 titulmi zľudovelý „Pramínek vlasů“ z januára 1961.
„Narodeniny tak oslávim vlastne pracovne, pretože tá práca je pre mňa na tom to najpríjemnejšie,“ podotkol Suchý.
Nová hra „Skleněné prkno“
Na domovskej scéne divadla Semafor Suchý koncom októbra uvedie premiéru hry „Skleněné prkno“, ktorá bola kedysi zakázaná.
Život a dielo Jiřího Suchého
Jiří Suchý obohacuje českú kultúru svojou tvorbou už vyše 60 rokov. Má na konte cez 1300 piesňových textov a je autorom viac než 120 divadelných hier a revuálnych predstavení. Podieľal sa na vzniku mnohých filmov, k niektorým napísal námet, scenár, texty piesní, zložil hudbu či si v nich zahral. Dosiaľ mu vyšlo asi 40 knižných publikácií s prepismi piesňových textov a divadelných hier, alebo poviedkové a spomienkové knižky. Po niekoľko rokov oslovoval poslucháčov rozhlasu so svojimi úvahami a obľúbenými pesničkami a jeho tvár je známa aj z niektorých televíznych relácií. Učil tiež textárstvo na Konzervatóriu Jaroslava Ježka.
Počiatky kariéry a založenie Semaforu
Jiří Suchý žije v Prahe od roku 1936. Svoju kariéru začínal ako výtvarník v ateliéroch na Barrandove, neskôr v propagačnej tvorbe. Od roku 1955 hral na bendžo a spieval v skupine Accord Club Viktora Sodomu staršieho v pražskej Redute. Tam sa zoznámil s Miroslavom Horníčkom a v roku 1956 aj s Jiřím Šlitrom.
V roku 1958 bol spoluzakladateľom Divadla Na zábradlí. Prvou premiérou bol 9. decembra 1958 kabaret „Kdyby tisíc klarinetů“, podľa ktorého potom nakrútil v roku 1964 režisér Vladimír Svitáček rovnomennú filmovú komédiu. Po roku účinkovania v Divadle Na zábradlí zakladajú Suchý so Šlitrom na Malej scéne divadla Ve Smečkách hudobné Divadlo Semafor. Názov Semafor vznikol zložením prvých slabík slovného spojenia „sedm malých forem“ (se-ma-for). Prvou premiérou bola 30. októbra 1959 komédia „Člověk z půdy“. V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommra alternovali Miroslav Horníček a Miloš Kopecký. Hra mala na tú dobu neuveriteľných 228 repríz. Hitmi sa stali piesne „Včera neděle byla“, ktorú spievala Pavlína Filipovská, „Pramínek vlasů“ a „Dítě školou povinné“. Pesnička Včera neděle byla bola v rokoch 1959 až 1965 najpredávanejšou platňou, jej predaj prekročil počet 340 tisíc kusov.
Zlatá éra Semaforu a autorská dvojica Suchý-Šlitr
Šesťdesiate roky boli zlatou érou Semaforu. Na scénu prichádza séria inscenácií so Zuzanou: „Zuzana je sama doma“ (1960), „Zuzana je zase sama doma“ (1961), „Zuzana není pro nikoho doma“ (1963) a „Zuzana je všude jako doma“ (1965). V autorskom tandeme Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvorili desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli. Hitmi boli „Zuzana“, „Láska nebeská“, „Tu krásu nelze popsat slovy“ či „Purpura“. Medzi najznámejšie divadelné hry patria aj „Jonáš a tingltangl“, „Šest žen“, „Dr. Johann Faust“, „Lysistrata“ či „Prsten pana Nibelunga“. Jedným z vrcholov Suchého tvorby je libreto Šlitrovej jazzovej opery „Dobře placená procházka“ na scéne Národného divadla v réžii Miloša Formana, ktorú mala v repertoári aj rada zahraničných divadiel. V roku 1969 mala premiéru úspešná hra „Jonáš a doktor Matrace“.
Prvá úspešná éra divadla a dvojice Jiří Suchý - Jiří Šlitr sa tragicky skončila 26. decembra 1969 úmrtím Jiřího Šlitra.
Obdobie normalizácie a spolupráca s Jitkou Molavcovou
Ťažké pre Suchého a Semafor bolo obdobie normalizácie. Nastúpila cenzúra, a v roku 1970 mal Semafor na pár dní dokonca zastavenú činnosť. Suchý totiž v roku 1968 podpísal „2000 slov“, neskôr aj petíciu za prepustenie Václava Havla a vyhol sa aj podpisu takzvanej anticharty. Za tieto postoje dostal zákaz vystupovať v televízii a rozhlase, a nevydávali sa platne s jeho nahrávkami.
Od roku 1970 je Suchého javiskovou partnerkou herečka Jitka Molavcová, s ktorou vystupuje v Semafore dodnes. V 80. rokoch vytvorili sériu úspešných inscenácií so starnúcim kabaretiérom Jonášom a upratovačkou Žofiou Melicharovou. Prvou z nich bola hra v roku 1985 „Jonáš dejme tomu v úterý“. Nakrútené boli aj tri filmy na tému Jonáš a Melicharová. Spolupráca Jiřího Suchého a Jitky Molavcovej trvá takmer 47 rokov. Na konci 60. rokov vyhrala Jitka Molavcová celoštátnu súťaž Talent a potom sa išla predstaviť do divadla Semafor. Po francúzskom šansóne na požiadanie Suchého a Ferdinanda Havlíka spustila pieseň „Život je len náhoda“. Molavcová a Suchý majú podľa jej názoru šťastné povahy, a mnohí kolegovia o nich hovoria, že patria do Guinnessovej knihy rekordov, pretože sa vždycky na všetkom dohodli.
V roku 1984 začal Jiří Suchý spoluprácu s Radošinským naivným divadlom, spolu so Stanislavom Štepkom inscenovali hru „Nevesta predaná Kubovi“.
Semafor po roku 1989 a ocenenia
Jiří Suchý sa so svojím divadlom sťahoval štyrikrát: z ulice Ve Smečkách v roku 1963 do divadla v pasáži Alfa na Václavskom námestí, v rokoch 1995 až 2002 účinkovali v Karlínskom hudobnom divadle a od roku 2005 majú domovskú scénu vo vlastnom divadle v Dejviciach, pre ktorú namaľoval oponu osobne.
K 50. výročiu Semaforu napísal rad scénických pohľadov na jeho minulosť ako „Šlitr s námi (a zlý pryč)“, „Uteklo to jako H2O“ a ďalšie. Pod názvom „Semafor / Léta šedesátá“ (2011) a „Semafor / Léta 70. a 80.“ (2012) vydal Supraphon komplet jedenástich, respektíve dvanástich CD, na ktorých sú záznamy semaforských inscenácií zo 60., 70. a 80. rokov, medzi nimi napríklad Plná hrst písniček, Kdyby tisíc klarinetů, Dobře placená procházka, Zločin v šantánu, Jonáš a Dr. Matrace.
Osobný život
Jiří Suchý bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola výtvarníčka Běla Suchá, ktorá zomrela v auguste 1986 na rakovinu. V roku 2006 si zobral o 45 rokov mladšiu Markétu Suchú, ktorá pracovala ako šatniarka v Semafore, rozišli sa v roku 2013. Z prvého manželstva má syna Jakuba.
Čestné uznania a ocenenia
Význam Suchého celoživotného pôsobenia dokazujú aj početné ocenenia:
- Medaile Za zásluhy II. stupňa (udelená prezidentom Milošom Zemanom 28. októbra 2013)
- Hudobná cena Anděl - Sieň slávy
- Čestná medaila T. G. Masaryka
- Cena Thálie - Zvláštna cena kolégia
- Cena Jaroslava Seiferta
- Rad T. G. Masaryka
- Čestné doktoráty (Univerzity Palackého v Olomouci a Janáčkovej akadémie v Brne)
- Čestné občianstvo Plzne a Prahy 6
- Čestné občianstvo hl. m. Prahy
Reakcie a priania
Prianie Jitky Molavcovej
Jitka Molavcová k 85. narodeninám Jiřího Suchého povedala: „Je to neuveriteľné, čo neustále predkladá svojim verným divákom a čo predkladá ku štúdiu nám, mladším kolegom a kolegyniam. Mnohokrát sa až hanbíme, že nie sme takí pilní ako Jiří Suchý.“ Zároveň mu zo srdca úprimne popriala „veľa šťastia, pretože je krásne, veľa zdravia, pretože je vzácne, veľa lásky, pretože jej je málo, a veľa toho všetkého, čo by za to stálo.“