Peter Lipa, významná postava slovenskej jazzovej scény a medzinárodne uznávaný interpret, oslavuje svoje 80. narodeniny. Jeho životná cesta je plná hudby, prekážok, ale aj nezlomného ducha a neuhasiteľnej lásky k džezu a bluesu. Narodil sa 30. mája 1943 v Prešove.
Detské roky a útrapy vojnových čias
Petrovi Lipovi pripravil život ťažké prekážky hneď na začiatku. O otca, Mikuláša Löwyho, ho pripravili nacisti, keď mal iba rok. Jeho otec, pôvodom z Budapešti, bol obeťou holokaustu. Po tom, čo bol väznený na gestapáckej komandatúre v Prešove, bol deportovaný do Osvienčimu, kde okolo Vianoc v roku 1944 zomrel. Jeho matka Jolana, v obave o život svojich detí kvôli zmiešanému manželstvu, ich ukryla. Po krátkom pobyte u inej rodiny našli väčšiu istotu v Kláštore pod Znievom, kde ich rádové sestry prijali ako siroty. Lipa sám spomína, že dlho žil v domnení, že jeho otec sa jedného dňa vráti.
Vzhľadom na tieto okolnosti ho matka vychovávala ako kresťanské dieťa - mal krst, birmovku a pravdepodobne aj miništroval. Vzťah k hudbe sa u neho prejavoval už od útleho detstva; ako štvorročný ukazoval známky muzikálnosti. Napriek počiatočnému znechuteniu z núteného vystupovania na príkaz dospelých, si hudbu nechal ako svoju osobnú schopnosť, ktorú dlho nikomu neukazoval.
Začiatky hudobnej kariéry a formovanie štýlu
Spevácka kariéra Petra Lipu sa oficiálne začala v roku 1963, keď sa jeho priatelia rozhodli založiť skupinu a vybrali si ho za speváka. Tak vznikla kapela Struny, zložená zo študentov architektúry a stavebnej fakulty. V roku 1967 spieval so skupinou Istropolitana, v roku 1968 bol jedným zo zakladateľov skupiny Blues Five, s ktorou získal na 2. Pražskom beatovom festivale cenu "Objav festivalu".
Počas socializmu, aj keď pôsobil v zahraničí cez Slovkoncert, nemohol v Bratislave nahrávať, čo spôsobilo, že jeho prvá platňa vyšla až po štyridsiatke. Napriek obmedzeniam sa stal neodmysliteľnou súčasťou česko-slovenskej hudobnej scény. V rokoch 1968 až 1970 pracoval ako redaktor Československého rozhlasu v redakcii vedy a techniky, neskôr sa začal venovať tvorbe hudobných relácií. Táto práca ho inšpirovala k ďalšiemu štúdiu, keď v rokoch 1975 až 1976 absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Bohatá diskografia a hudobná rozmanitosť
Peter Lipa sa v hudobnom svete pohybuje nepretržite, čoho dôkazom je jeho rozsiahla diskografia. Svoje prvé LP, Neúprosné ráno, nahral v roku 1983 ako štyridsiatnik. Albumy ako Naspäť na stromy (1995), Čierny Peter (1998), Bistro (2000), Beatles In Blue(s) (2002) či mimoriadne úspešný Lipa spieva Lasicu (2005), ktorý získal štyroch Aurelov, sa stali klasikou.
Jeho hudba je charakteristická spojením bluesu s prvkami funky a jazzu. V repertoári Petra Lipu môžeme nájsť tradicionál, swing, moderný džez, latinskoamerický džez, džezový šansón, spirituál, funk, ale aj rock a popové vplyvy. Netají svoj obdiv k umelcom ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Joe Cocker či Bobby McFerrin.
Medzi ďalšie významné albumy patria:
- Blues z lipového dreva (1984) s Lipa - Andršt Blues Band
- Boogie Up (1997) s Petrom Breinerom
- Spirituals (1997)
- La La La (1998)
- Neúprosné ráno (angl. verzia Moanin', 2000)
- ...v najlepších rokoch (2001)
- Live In Hungary (2004)
- Lipa spieva Lasicu (2005)
- Lipa 68 (2012)
- Návšteva po rokoch (2013) s textami Milana Lasicu
- Podobnosť čisto náhodná (2016) - vinylový dvojalbum
- Slovenské evergreeny (2018)
- Dobré meno (2019)
- Večerný hosť (2020) - zhudobnené básne Milana Rúfusa
- Nola (2023) - nahratý v New Orleans
Pedagóg, organizátor a ambasádor jazzu
Peter Lipa je nielen interpretom, ale aj významným organizátorom a promotérom džezových podujatí. Od roku 1976 je dramaturgom a promotérom popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni, pričom je považovaný za jedného z jeho zakladateľov. V roku 1989 sa stal prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti a od roku 2001 je členom medzinárodnej poroty European Jazz Prize.
Jeho umelecký vplyv presahuje hranice Slovenska. V ankete časopisu Jazz Forum, ktorý vydáva Medzinárodná džezová federácia, sa už v 80. rokoch pravidelne umiestňoval medzi najlepšími európskymi džezovými spevákmi. Bol prvým spevákom, ktorý v tomto žánri uplatňoval krásu a zvukomalebnosť slovenského jazyka, čím vytvoril osobitý vokálny prejav s dôrazom na rytmické možnosti textu.
Uznania a jubilejné oslavy
Počas svojej bohatej kariéry získal Peter Lipa množstvo ocenení. V roku 2006 sa stal držiteľom ceny Aurel hneď v niekoľkých kategóriách, získal Cenu L. Martonika, Krištáľové krídlo, Cenu prezidenta republiky a bol vyhlásený za najlepšieho džezového speváka v Európe. V roku 2003 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.
Pri príležitosti svojich 80. narodenín oslávil Peter Lipa tento významný míľnik aj špeciálnym koncertom na festivale Viva Musica! v roku 2023. Koncert pod názvom "Peter Lipa Symphony" mu umožnil vystúpiť s orchestrom a viacerými hosťami, čo bolo preňho, ako sám uviedol, veľkou poctou a príležitosťou predstaviť svoje piesne v nových úpravách.
Miesto, kde to vrelo - pozdrav od Petra Lipu
Napriek vysokému veku Peter Lipa nestráca chuť tvoriť a koncertovať. Ako sám hovorí: „Celý môj život je jedno veľké turné.“ Svoje narodeniny oslávil aj vydaním nového albumu Nola, ktorý nahral v americkom New Orleans. Jeho želanie je zostať aktívnym, hrať, kým mu to zdravie dovolí, a spolupracovať s mladými hudobníkmi, pričom jeho aktuálna sprievodná skupina je zložená z muzikantov, ktorí sú od neho mladší minimálne o 40 rokov.
tags: #peter #lipa #narodeniny