Páter Pio patrí medzi najznámejších svätcov 20. storočia a ovplyvnil mnohých veriacich i neveriacich. Čím nás aj dnes oslovuje Páter Pio a čo sa ukrýva za úctou k tomuto kapucínskemu svätcovi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal provinciál slovenských kapucínov Norbert Pšencík, ktorý zdieľal aj svoju prvú skúsenosť s Pátrom Piom. Keď vstúpil do seminára, jeho spolužiak čítal knižku "Vchádza gladiátor", jednu z prvých kníh o Pátrovi Piovi, ktorú napísal kapucín John A. Schug z USA. Spolužiak s úžasom hovoril, že Páter Pio je veľký svätec. Po dočítaní si Pšencík knižku požičal a rýchlo ju prečítal, čo bol jeho prvý konkrétnejší kontakt s Pátrom Piom. Nakoniec sa to vykryštalizovalo do rozhodnutia, že ak pôjde do rehole františkánov, tak jednoznačne ku kapucínom. Pán Ježiš tiež robil zázraky a priťahovalo to ľudí, lebo videli, že majú do činenia s niečím nadprirodzeným.
Svedectvá o neobyčajných príhovoroch
Život Pátra Pia bol sprevádzaný mnohými nadpozemskými udalosťami a zázrakmi, ktoré sa diali na jeho príhovor.
Vôňa svätosti
- Muž išiel do San Giovanni Rotondo, aby sa s tam stretol s Pátrom Piom, ale na mieste bol taký veľký dav ľudí, že sa mu to nepodarilo a musel sa vrátiť domov. O niekoľko mesiacov neskôr cítil rovnakú vôňu, keď išiel cez hory. Na chvíľu upadol do extázy a vdychoval sladkú vôňu. Okamžite sa rozhodol ísť do San Giovanni Rotondo, a Pátrovi Piovi poďakovať za záchranu pred nešťastím.
Uzdravenia a duchovné vedenie
- Jedna žena trpela strašnými migrénami až do tej miery, že sa rozhodla dať si fotografiu Pátra Pia pod vankúš v nádeji, že bolesť ustúpi. Žena v návale talianskeho temperamentu zvolala: „Otče Pio! Po niekoľkých mesiacoch išla k Pátrovi Piovi na spoveď. Sotva pokľakla pred spovednicou, uvidela, že duchovný na ňu ostro pozrel a zabuchol dvere spovednice. Žena stuhla, zostala bezradná, nevedela, čo má robiť. Nezmohla sa ani na slovo. Dvere sa po krátkej dobe opäť otvorili a Páter jej s úsmevom povedal: „Nechcel som ti uľaviť, čo?
- Jeden z farníkov Pátra Pia trpel veľkou bolesťou zubov. Bolesť pretrvávala a bola veľmi krutá. Žena mu povedala: „Prečo sa nepomodlíš k Pátrovi Piovi, aby ťa zbavil bolesti? Manžel bol zlosťou celý bez seba. O niekoľko mesiacov neskôr ho žena presvedčila, aby zašiel na spoveď do San Giovanni Rotondo. Muž, kľačiac v spovednici vyznal všetky hriechy, ktoré si pamätal.
- Žena si dlho nevedela nájsť čas, aby Pátra Pia navštívila. Raz ráno zverila v myšlienkach svoju dcéru Pátrovi a odišla na svätú omšu. Keď sa vrátila, prekvapene zistila, že dievčatko líže cukrík. Opýtala sa jej, odkiaľ ho má. Po nejakom čase sa jej konečne podarilo dostať sa k duchovnému otcovi.
- Kňaz z Argentíny toľko počul o Pátrovi Piovi, že sa rozhodol ísť do Talianska, aby od neho získal niekoľko užitočných rád, ktoré by mu pomohli v duchovnej ceste. Bol veľmi sklamaný, až o tom potreboval hovoriť. „Nechápem, prečo mi Páter Pio nič nepovedal. Ani napriek tomu, že som k nemu prišiel až z Argentíny!“ Toľko sa sťažoval, že farníci začali nad celou záležitosťou premýšľať a spýtali sa ho: „Otče, ste si istý, že Páter Pio vám nič nepovedal? „To je jeho rada!“ zvolal jeden z farníkov.
- Duchovná dcéra Pátra Pia žila po dobu troch týždňov v San Giovanni Rotondo. Nechcela odísť domov do Švajčiarska bez spovede, ale nemohla sa k nemu dostať. Bola veľmi smutná. Rozhodla sa, že pred odchodom aspoň získa požehnanie. Ponáhľala sa teda do kláštora. „Chcem pre seba získať veľké, veľké požehnanie,“ vravela si cestou. Keď dorazila do kláštora, míňala ľudí, ktorí z neho odchádzali. Pomaly sa rozptýlili, Páter Pio už totiž veriacim požehnal. Skupina žien odriekajúc ruženec potvrdili, že už nie je žiadny dôvod čakať. O niekoľko minút neskôr sa otvorilo okno cely a Páter Pio zase dal svoje požehnanie. Neskôr aj pozdravil veriacich, no tentoraz mával miesto vreckovky listom. Všetci sa začali smiať.
- Jedna zbožná žena nevedela zaspať, pokým nezverila svoje deti do starostlivosti Pátra Pia. Jej manžel, tiež nábožensky založený, sa nemohol ubrániť smiechu, považoval to za prehnané. Raz sa im naskytla príležitosť spoločne navštíviť Pátra Pia.
Keď Vatikán poprel zázraky Pátra Pia
Tajomstvo stigiem a vedecké bádanie
Ešte záhadnejší úkaz sa zjavil na tele Pátra Pia v septembri 1910, mesiac po jeho kňazskej vysviacke, a boli ním stigmy - päť Ježišových rán. „Proste Ježiša, aby ma zbavil tých divných vecí,“ prosil mladý kňaz v liste svojho duchovného vodcu Pátra Benedetta. Tieto znaky sa vtedy z jeho tela stratili, ale iba načas. O niekoľko rokov neskôr, v septembri 1918, sa mu opäť zjavili na rukách, nohách a boku. Napriek jeho rozpakom a prosbám mu už ostali natrvalo. Sám to nikdy nepochopil. „Sú pre mňa záhadou,“ povedal prekvapeným priateľom. V túžbe po skrytom živote sa však nikdy na stigmy nezameriaval, práve tak ako ich ani nepopieral. Najskôr sa ich snažil skryť, aby sa nikto o nich nedozvedel. Rany však ustavične krvácali, a preto často musel meniť obväzy.
Lekárske vyšetrenia
Rehoľní predstavení najskôr o podrobné vyšetrenie požiadali primára štátnej nemocnice v meste Barletta - profesora Luigiho Romanelliho. V záverečnej správe napísal: „Rany, ktoré sú na rukách, pokrýva blana tmavočervenej farby bez krvácajúceho miesta. Nie je tam nijaký opuch a v okolitom tkanive nie je zápal. Som presvedčený, povedal by som až istý, že tieto rany nie sú povrchové, pretože keď položím palec na ranu v dlani a prst na chrbát ruky a pritlačím, zreteľne cítiť, že v strede je prázdno. Rany na nohách sú rovnakého rázu ako tie na rukách. Na boku som pozoroval zreteľný rez súbežný s rebrami, dlhý sedem alebo osem centimetrov, s poškodenými mäkkými tkanivami. Ako pri všetkých ranách na hrudnom koši, nie je možné preskúmať vnútro samotnej rany, preto je veľmi ťažké posúdiť, pokiaľ až rana siaha a aký smer má dutina. Rana silno krváca a ide o tepnovú krv. Pôvod rán Pátra Pia nie je prirodzený. Príčiny, ktoré vyvolali ich existenciu, majú nadprirodzený charakter. Medicína nedokáže tento jav vysvetliť.“
O vyšetrenie stigiem požiadali aj profesora Amica Bignamiho z oddelenia lekárskej patológie na Rímskej univerzite. Bol ateista a vopred vylúčil pôsobenie nadprirodzených síl, pretože neveril v ich existenciu. Po vyšetrení profesor udivene vyhlásil, že neexistujú také chemické substancie ani choroby, ktoré by mohli spôsobiť takéto rany.
Ďalším profesorom, ktorý ich vyšetroval, bol Giorgio Festa. Vo svojej správe napísal, že celý nervový systém a duševné schopnosti pacienta dokonale fungujú. Vyhlásil, že rany jednoznačne nevznikli ako dôsledok pôsobenia samotného pacienta, že rozhodne nevznikli pôsobením nijakých vonkajších alebo vnútorných činiteľov a že výzor ani pôvod rán sa nedá vysvetliť na základe medicínskeho poznania. Festa neskôr napísal o tomto fenoméne aj knihu s názvom "Tajomstvá vedy a svetlá viery". Piove stigmy 50 rokov neprestajne krvácali, nehojili sa, zachovali si trvalú čerstvosť, nevytvárali hnisavé ložiská ani zápaly či nekrózu. Tento úkaz úplne odporoval biologickým zákonitostiam.
Keďže jeho stigmy sa nedali utajiť, priťahovali pozornosť verejnosti a stávali sa zdrojom mnohých polemík. Našli sa aj takí, ktorí ich pokladali za dôsledok psychických vplyvov. Lekárovi, ktorý prehlásil, že rany sa mu zjavili preto, lebo „priveľmi myslel na Ježiša na kríži“, Pio odpovedal: „Skúste intenzívne myslieť na vola. Uvidíme, či vám narastú rohy.“
Nejaký čas pred jeho smrťou mu stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva, koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním za jeho života stretli, hovorili, že sa z týchto rán šírila vôňa kvetov.
Ďalšie nadprirodzené dary Pátra Pia
Okrem stigiem mal Páter Pio aj ďalšie mimoriadne dary. Bol obdarovaný bilokáciou a darom čítať v ľudských srdciach, označovaným ako kardiognózia, čo znamená poznanie srdca v mystickom zmysle, alebo aj ako „rozlišovanie duchov“. Je to schopnosť najvyššej duchovnej hodnoty, ktorú môže dať iba Boh. Pôsobil dojmom, že je ustavične spojený s Bohom, preto niekedy pôsobil dojmom, že je roztržitý. Páter Pio bol ako doma v komunikácii s nadprirodzeným svetom, ktorý je nám neskutočne vzdialený. Zaznamenané boli mystické zážitky a zjavenia Pátra Pia už od detstva, ako aj prorocké schopnosti a duchovný boj proti zlu a diabolským útokom. Jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými javmi. Pán ho však neopustil ani v tých najtemnejších chvíľach.
Dar jazykov a sčítanie v srdciach
Páter Pio mal aj dar jazykov. V posledných rokoch dostával denne okolo 1 000 listov. V jeho korešpondencii sa našli listy, ktoré napísal v jazykoch, ktoré nikdy predtým neštudoval. Napísal tisíce listov, ktoré po jeho smrti zozbierali a zviazali. Listy vždy začínal oslovením: „Moja najdrahšia“, „Môj najdrahší“ a často v nich opakoval: „Napíš mi vždy, keď to potrebuješ, vždy vo mne nájdeš otca pripraveného pomôcť ti.“
Poznal dušu človeka, ktorý k nemu prichádzal. Potvrdili to mnohí ľudia, ktorí sa s ním stretli. Veľa zo svedectiev ľudí pochádza zo spovednice či mimo nej, a tiež sa spomínajú i vtipné situácie, keď páter „začul“, čo si skutočne niekto o ňom myslí. Dokázal byť tvrdý, ak niekto pri spovedi nepootvoril dvere Bohu. Aj keď bol Páter Pio svätec, išlo stále o normálneho človeka. Posielal ich preč, dokonca vyhodil zo spovednice.
Zázračné uzdravenia
Vedecký svet dodnes udivuje mimoriadna skutočnosť, že Talianka Gemma di Giorgi, ktorá sa narodila v roku 1939 bez zreničiek, získala v roku 1947 schopnosť dokonale vidieť po prijatí Eucharistie z rúk Pátra Pia. Táto žena do dnešného dňa nemá zreničky, no napriek všetkým fyzikálnym zákonom výborne vidí. Vedci podrobne skúmali tento úžasný, stále trvajúci zázrak.
Jedným z mnohých dokázateľných, ale nevysvetliteľných uzdravení, je prípad nevidiaceho dievčaťa, ktoré sa narodilo bez zreničiek. Ako dieťa vycestovali spolu so starou mamou za pátrom do San Giovanni Rotondo. Dievča napriek svojmu hendikepu po požehnaní pátrom začalo postupne vidieť. Dokonca svojho života videla bez zreničiek, naučila sa čítať, písať a viedla normálny život. Z lekárskeho a fyziologického hľadiska to nebolo možné.
Páter Pio: Svätý s ľudským zmyslom pre humor
Páter Pio si napriek ťažkému životu zachovával zmysel pre humor. Rád si uťahoval z priateľov, rozprával vtipy. Jedným z jeho priateľov bol i taliansky komik Campanini, ktorý bol „profesionálnym vtipkárom“. Priznal sa, že pri pátrovi sa cítil často ako zelenáč. Charizmatický rehoľník, ktorý predpovedal javy, čítal myšlienky, vykonával exorcizmus, prorokoval, uzdravoval a objavoval sa na viacerých miestach v jednom čase. Vždy si zachoval zmysel pre humor, je známych mnoho vtipných príhod, ale aj ironických poznámok, ktorými často šokoval okolie. Ako sám mnohokrát hovoril, túžil po živote „chudobného brata, ktorý sa modlí“. Boh mu však pripravil inú cestu. Hoci podľa rozprávania spolubratov i ľudí vedel byť rázny a ľahko sa rozhneval, trvalo to len chvíľu a opäť z neho vyžarovala veľká vľúdnosť.
Trvalý odkaz a zázraky po jeho smrti
Svätý Páter Pio bol vyhlásený za svätého 16. júna 2002. Po jeho smrti, 23. septembra 1968, začali do San Giovanni Rotonda prichádzať zástupy a jeho pohrebu sa zúčastnilo okolo 100 000 ľudí. Miesta, kde žil, patria aj dnes k významným cieľom pútnikov z celého sveta. Každý rok sa viac než 7 miliónov veriacich vyberie do San Giovanni Rotonda, aby navštívili jeho hrobku. Už za jeho života sa na jeho príhovor udialo množstvo zázrakov a uzdravení. Po jeho smrti sa ich počet ešte niekoľkonásobne zvýšil. Sv. páter však raz počas dialógu vtipne poznamenal: „Najviac rozruchu spravím po smrti.“ Dodnes do San Giovanni Rotondo prichádza množstvo pútnikov stretnúť sa s týmto veľkým svätcom, na jeho príhovor sa dejú zázraky po celom svete.
Anthony Fuina a jeho vyliečenie
Anthony Fuina z Long Island je živý zázrak. Svoje vyliečenie z rakoviny v roku 1997 pripisuje príhovoru Pátra Pia. Odvtedy sa odovzdal službe Krista a privádza k nemu iných. Keď našli Anthonymu nádor v hrubom čreve, chirurgicky mu polovicu odstránili a odobrali vzorky na biopsiu. V strachu očakával výsledky niekoľko dní. Telefón zazvonil, ale nebol to jeho doktor. Bol to realitný agent, ktorý požiadal Anthonyho, aby priniesol kľúče od domu, ktorý chceli ukázať potenciálnym kupcom. Odpovedal áno, dúfajúc, že mu lekár volať nebude. Bol daždivý deň. Keď sa približoval k semaforu, zbadal postavu, ktorá z diaľky na neho kývala. Muž podišiel k autu a povedal mu: „Prosím! Zavezte ma na Jerusalem Avenue a Hicksville Road.“ Dodal pritom, že takmer celé ráno čakal na to, kým ho tam niekto hodí. Anthony nikdy nebral stopárov, ale teraz ním prešiel nejaký pocit nadšenia. Povedal tomuto stopárovi, fúzatému mužovi oblečenému v bielej pekárskej uniforme, aby nasadol. Hneď ako nasadol, povedal, že je Anthony dobrý človek, keď odložil schôdzku a namiesto toho ho odviezol, kam požiadal. Povedal mu, že cítil jeho strach z choroby, ktorú prežíval. Anthony bol ohromený. Povedal mu, že podstúpil chirurgický zákrok - odstránili mu časť nádoru a že úzkostlivo čaká na výsledky. Cítil ohromujúci pocit pokoja od tohto muža sediaceho vedľa neho. Spýtal sa ho, či by mohol položiť svoju ruku na miesto, kde ho operovali a modliť sa za neho. Začal sa modliť v nejakom jazyku. Pocit, ktorý prešiel Anthonym telom, bol tak neuveriteľne intenzívny a zázračný, že cítil, ako mu stoja chlpy na tele. Zvolal: „Bože môj, nemôžem tomu veriť, nemôžem sa dočkať, kým to nepoviem svojej žene.“ Elektrina, ktorá prenikla jeho telom cez ruku tohto muža, bola neuveriteľná. Povedal mu: „Ste uzdravený!“ Anthony bol otrasený v úžase. Spýtal sa so strachom v hlase: „Kto ste?“ Povedal mu, že je Božím služobníkom. Ostal bez slova úplne ohromený. Keď došli do cieľa, opäť mu povedal, že bol uzdravený a že by mal chodiť na modlitby a sväté omše za uzdravenie, kedykoľvek sa mu dá, aby sa mohol modliť za tých, ktorí to potrebujú. Keď vyšiel z auta, Anthony poďakoval za jeho modlitby a povedal mu, aby bol opatrný, keď bude prechádzať cez ulicu. Muž sa dostal na druhú stranu a zamával mu na rozlúčku. Svetlo na semafore sa zmenilo a Anthony sa pokúsil ešte raz pozrieť na toho úžasného muža, ale keď sa tým smerom pozrel, bol preč. Strhol volant doprava a hľadal ho v zrkadle, no bol preč. Išiel späť domov v neutíchajúcej eufórii, ktorá zostala v ňom po celý deň a večer.
Správa z biopsie bola kompletná a doktor Ferrara Anthonyho s radosťou informoval, že nádor bol benígny (negatívny), ale tak či tak musia odstrániť jeho zvyšok. Anthony vyskočil od radosti. Jeho rodina bola ako v extáze, lebo nemohli uveriť tomu, čo im hovoril. Ten večer sa Anthony prebudil s pocitom akéhosi sťahovania, ktorý pociťoval ako sťahy v oblasti chirurgického rezu. Jeho žena sa ho spýtala, čo sa deje. Počas chirurgického zákroku zameraného na odstránenie druhej polovice nádoru lekár zistil, že nebolo čo odstraňovať! Doktor bol šokovaný, ale Anthony vedel, že bol uzdravený prostredníctvom príhovoru Pátra Pia. Pravidelne chodil na kontrolu. Kvôli dcére, ktorá sa mala vydávať nasledujúci týždeň, sa modlil k Bohu za silu. Jeho rodina znovu prežívala nočnú moru. Dcéra Stacey sa vrátila domov a podala mu kartu s obrázkom muža. Anthony pozrel naň a jeho telo naplnilo teplo. „Odkiaľ máš tento obrázok? Musíš mi to povedať! To je on! Toto je ten človek, ktorého som vtedy vzal autom. Pred troma rokmi ma požehnal, modlil sa nado mnou a povedal mi, že som bol uzdravený!“ Dcéra mu odpovedala: „Ocko! Tento muž je už mŕtvy.“ Anthony povedal, že to nie je nemožné. Odišla do kostola, aby sa za neho pomodlila, potom sa zastavila u priateľov, Palazzovcov, ktorí jej dali onú kartičku s Pátrom Piom. Rodina jej povedala, že sa musí pridŕžať tohto obrázku. Obaja plakali a povedala, že si naštuduje viac o Pátrovi Piovi. Anthony našiel svojho priateľa, ktorého viezol autom pred tromi rokmi! ÁNO! Bol to Páter Pio! Bol tam, aby mu pomohol, a vedel, že je tu, aby mu pomohol. Modlitby jeho priateľov - kňazov, rehoľníčiek a Kolumbových Rytierov (najväčšie katolícke bratstvo na svete) začali vylievať svoje modlitby na neho. Sila tejto modlitby mu umožnila menej sa báť. Začal chemoterapiu a ožarovanie. Jeho dcéra povedala rodine Palozzových, ako mu padla sánka, keď mu dala fotku Pátra Pia. Pozvali ich do svojho domu na požehnanie s krížom a medailou Pátra Pia. Zažil znova ten energizujúci pocit a opäť mu stáli všetky chlpy na chrbte. Páter Pio bol v ich myšlienkach, v ich modlitbách a vedľa Anthonyho, aj keď to bolo najťažšie obdobie v jeho živote. Modlil sa k Piovi, aby zničil rakovinové bunky v jeho tele. Mal pocit, že to bol spôsob, akým ho Pio uisťoval, že všetko bude v poriadku. Po endoskopickom zákroku sa prebudil a videl svoju ženu plakať. Pomyslel si: „Drahý Bože, nedovoľ, aby to bola zlá správa.“ Lekár, ktorý mal zmätenú, no šťastnú tvár, mu povedal tú veľkú správu: „Je to preč! Žiadna rakovina tam nie je!“ Nevedel to pochopiť okamžite, pretože bol stále pod vplyvom sedatív. „Ste šťastný človek,“ povedal lekár. Anthony vie, kto ho vyliečil a kto bol zodpovedný za tento úspech! Nikdy ho neopustil napriek mnohým utrpeniam. Bol tu vždy pre neho a s ním. Jeho liekom je Páter Pio! Zmenil jeho život navždy. Páter Pio je svätá duša, ktorá si zaslúži titul pravého svätca. Anthony a jeho žena sa zúčastnili kanonizácie Pátra Pia v roku 2002. V súčasnosti je jeho rodina odhodlaná rozprávať iným o Božej láske a o mocnom príhovore Pátra Pia. Pod sochou svätca píšu mená tých, ktorí prosia o príhovor sv. Pia. Sú medzi nimi rodičia detí s leukémiou, starší chorí, ľudia s rozbitými manželstvami, závislosťami či rakovinou. Založil nadáciu na pomoc deťom s rakovinou, The Padre Pio Miracle Foundation. V ich farnosti vykonávajú mesačnú modlitbovú skupinu a Anthony s radosťou šíri svoje svedectvá všade tam, kde ho pozvú. „A to je dôvod, prečo sme tu: aby sme boli Kristovými učeníkmi. Musíme všetkým o ňom hovoriť!
Ďalšie novodobé zázraky
V roku 2000 sa zas udialo nevysvetliteľné uzdravenie 11-ročného chlapca Mattea Colellu, ktoré bolo vyhlásené ako zázračné uzdravenie skrze Pátra Pia. Niektoré z ostatných najnovších zázrakov na príhovor Pátra Pia, ktoré sa udiali v rokoch 2014 - 2016, zaznamenal John Paul Zeller, očitý svedok niekoľkých uzdravení: náhle uzdravenie ischiasu, vážnej ušnej infekcie u 12-ročného dievčatka, odstránenie srdcovej poruchy. Na orodovanie Pátra Pia sa aj dnes dejú mimoriadne obrátenia a zázračné uzdravenia. Žiaľ, neexistujú presné štatistiky, nakoľko sa tieto výnimočné udalosti stále dejú v rozličných častiach sveta.
Páter Pio na Slovensku a jeho vplyv na kapucínov
Slovenskí súčasníci Pátra Pia o ňom vedeli. Norbert Pšencík sa pýtal napríklad pátra Vojtecha Reinera, ktorý potvrdil, že vtedy nebolo toľko správ, no slovenskí bratia o ňom mali informácie. Napriek obmedzenému spôsobu komunikácie sa pátrovi Šebastiánovi Jaďuďovi podarilo vymeniť si s Pátrom Piom nejakú korešpondenciu.
Na Slovensku dnes pôsobia dve oficiálne modlitbové skupiny Pátra Pia, v Košiciach a v Hlohovci, no neoficiálnych skupín je viac. Na palete zbožnosti sú všetky farby. Prichádzajú ľudia, ktorí o Pátrovi Piovi nevedia vôbec nič, ale i takí, ktorí sa k nemu veľmi intenzívne modlia, majú o ňom veľa načítaného. Medzi týmito dvoma pólmi sú rôzne odtiene. Páter Pio inšpiruje dnešného človeka predovšetkým ovocím jeho vzťahu s Ježišom - tým, ako prežíval svätú omšu, ako ľudí upriamoval na Eucharistiu, aký vzťah prežíval k Panne Márii, ako ľudí vyzýval na úctu Nebeskej Matky a ako rehoľníkov nasmerovával k zodpovednému životu a dodržiavaniu regúl, konštitúcie a žitia evanjelia. Hľadajúci sa ponoria hlbšie - do vzťahu Pátra Pia s Ježišom a s nebom. Ovplyvnil Páter Pio smerovanie kapucínov do veľkej miery, čo je vidno aj na tom, že niektorí noví bratia prichádzajú ku kapucínom preto, lebo ich oslovil Páter Pio. Už v noviciáte píšu duchovné listy a chceli by robiť zázraky. Život kapucínov má byť o žití evanjelia, bratstva, o väčšom priestore na modlitbu a blízkosti k človeku. A následkom života Pátra Pia a Leopolda Mandiča v ich ráde čoraz viac kvitne charizma spovedania.
Pohľad Cirkvi na zázraky
Ako to už pri mystických skúsenostiach býva, len veľmi ťažko sa v nich veda dokáže zorientovať. V mnohých prípadoch je interpretácia nesprávna alebo nedochádza k jednoznačnému záveru. Pojem „zázrak“ sa vo svojom teologickom význame označuje ako udalosť, ktorá prekonáva všetky prírodné sily. Cirkev vo svojom oficiálnom učení pripisuje zázrakom veľkú váhu. Podporujú vieru, sú znamením, Božou vizitkou. Nový katechizmus hovorí o tejto otázke jasne: „Viera je Božím darom, ale zároveň aj ľudským činom, v ktorom je zaangažovaná inteligencia aj vôľa, a zázrak má za cieľ povzbudiť inteligenciu a pohnúť vôľou. Zázrak je podstatnou súčasťou ekonómie viery.“ Treba však doplniť, že hoci má Cirkev k zázrakom kladný postoj a prijíma ich, starostlivo ich podrobuje skúmaniu a rozoznávaniu.
Život Pátra Pia nebol veľký a svätý kvôli divom, ktoré sa okolo neho diali a darom, ktoré dostal, ale práve pre jeho každodenný život plný utrpenia a ochoty znášať kríž, tak ako ho znášal sám Ježiš. „Páter Pio upriamuje pozornosť ľudí na Kristovo telo ako na prostriedok spásy. Kristus zomrel na kríži za ľudí a na tejto pravde, jednej z hlavných v kresťanskom náboženstve, stojí celá teológia vykúpenia“, píše novinár Renzo Allegri ako odpoveď na otázku, čo je hlavným odkazom života sv. Pátra Pia.
Taliansky novinár Renzo Allegri, autor knihy "Zázraky Pátra Pia", sa opiera o výpovede samotných účastníkov, ľudí, ktorí si pre svoje sociálne postavenie a intelektuálnu prípravu zasluhujú rešpekt. Časť z nich patrila k sedemdesiatim piatim korunným svedkom, ktorých vybrala Kongregácia pre svätorečenie a ktorí pod prísahou svedčili počas procesu blahorečenia svätca. Páter Pio bol a zostal zázrakom, legendou 20. storočia. Odkaz tohto rehoľníka túžiaceho po chudobe a samote je jasný zo stretnutia, ktoré s ním zažila a opísala talianska pútnička: „V tom okamihu sa ku mne priblížil a nežne sa opýtal: ,Prečo plačeš?‘ Potom ma pravou rukou pohladil po tvári a vyslovil tieto slová: ,Čoho sa bojíš?‘