Práca počas sviatkov má svoje špecifické obmedzenia a podmienky, ktoré sú upravené Zákonníkom práce a zákonom o štátnych sviatkoch. Tento článok sa zameriava na prácu počas sviatkov, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (zákon č. 241/1993 Z.z.).
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni.
Sviatky v Slovenskej republike
Sviatkom sa v zmysle zákona č. 241/1993 Z.z. rozumejú:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. január (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok sv. Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy SR)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december (Štedrý deň - po 12:00 hodine)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Dňami pracovného pokoja sú sobota a nedeľa.
Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku.
Zmeny v legislatíve
- Dňa 13.9.2018 bola schválená novela č. 241/1993 Z. z., podľa ktorej sa deň 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa považoval v roku 2018 za štátny sviatok.
- Od 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela č. 326/2020 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 štátnym sviatkom stal pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu; tento deň sa však nepovažuje za deň pracovného pokoja a za sviatok na pracovnoprávne účely.
- Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela č. 530/2023 Z. z. zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september ako Deň Ústavy Slovenskej republiky síce zostal štátnym sviatkom, avšak nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa osobitného predpisu. To znamená, že ak bude zamestnanec v tieto dni pracovať, nemá nárok napríklad na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a v tento deň neplatí ani zákaz maloobchodného predaja.
Nariadenie práce počas sviatkov
Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu cez sviatok iba výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Podmienkou, aby mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu, je nevyhnutnosť práce. Prácu v dňoch pracovného pokoja môže zamestnávateľ nariadiť iba výnimočne, v zásade po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Vysvetlenie pracovného práva | Ako je práca regulovaná
Za ďalší predpoklad, kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, je jej nevyhnutnosť a pokiaľ túto prácu nie je možné vykonať v pracovných dňoch. Podľa § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce sú uvedené prípady, kedy prácu vo sviatok možno nariadiť:
- V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch: naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
- Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Obmedzenia maloobchodného predaja
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce.
Príloha č. 1a stanovuje výnimky, pri ktorých možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v určených dňoch. Medzi ne patria:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Obchody zostanú počas sviatkov a dní pracovného pokoja zatvorené. Nariadenie sa netýka obchodov, v ktorých obsluhuje samotný majiteľ. V prípade porušenia zákona môžu inšpektori práce uložiť majiteľom prevádzok pokutu do výšky 100 000 eur.
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce). Mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj vtedy, ak prácu vykonáva vo sviatok a tento sviatok pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.).
Náhradné voľno
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Čerpanie náhradného voľna nemôže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť, ani dohodnúť v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna.
Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný.
Podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce platí: „Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.“
Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Špecifiká pre vedúcich zamestnancov
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa Zákonníka práce.
Náhrada mzdy za sviatok, kedy zamestnanec nepracoval
Pracujúcich vždy poteší, keď sviatok pripadne na pracovný deň. Spravidla namiesto práce môžu oddychovať doma alebo ísť na výlet.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu.
§ 122 ods. 4 Zákonníka práce hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).
Príklady výpočtov a situácií
Príklad 1: Čerpanie náhradného voľna
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5 hodiny (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5 hodiny). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa Zákonníka práce zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5 hodiny, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.
Príklad 2: Práca vo sviatok a nadčas
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10 hodín (pracuje v 8 hodinových zmenách), t.j. pracoval 2 hodiny nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5 €/h, priemerný zárobok je napr. 6 €/h.
Sviatok pripadol na utorok. Zamestnanec pracoval na príkaz zamestnávateľa až do 18:00. Zamestnancovi patrí nielen za prácu počas sviatku, ale aj za prácu nadčas. Za prácu nadčas sa mu vypočíta príplatok za prácu nadčas. Ak je suma štyri eurá jeho priemerný hodinový zárobok, tak pri výpočte práce nadčas vychádza 25 % priemerného zárobku jedno euro za hodinu. Zamestnanec dostane za jednu hodinu nadčasu s mzdovým zvýhodnením tri eurá).
Príklad 3: Sviatok počas nepretržitého odpočinku
Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1. septembra (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Príklad 4: Mesačná mzda a sviatok
Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín (keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 € a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h). V kolektívnej alebo pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5 €. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Obmedzenia a výnimky
Dovolenka a sviatky
V súlade s účelom dovolenky sa nepovažuje taká skutočnosť, pokiaľ zamestnávateľ nariadi zamestnancovi čerpanie dovolenky na deň sviatku prípadne nariadi zamestnancovi čerpať náhradné voľno v deň sviatku. Na základe Zákonníka práce, ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Z uvedeného zákonodarca presnejšie nešpecifikoval v akom pracovnom režime musí zamestnanec čerpajúci dovolenku pracovať. Z toho vyplýva, že nezapočítavanie sviatku do dovolenky sa týka aj zamestnancov pracujúcich v nepretržitých prevádzkach ak sviatok pripadol na deň, počas ktorého mal na základe plánu/harmonogramu/pracovných zmien pracovať.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne ani zamestnancovi vykonávajúcemu pre zamestnávateľa domácku prácu alebo teleprácu.