Vďačnosť učiteľom: Dojaté spomienky, úprimné poďakovania a silné poslanie

Hovorí sa, že najlepším učiteľom je život sám. Dnešok však tomuto tvrdeniu nenasvedčuje. Akosi zabúdame, kto nám trpezlivo viedol nemotornú ruku, držiacu ceruzku, a písal s nami prvé písmená, kto nás naučil čítať a bol nám druhou mamou. Neskôr nás niekto iný zasvätil do tajov dejín, zemepisu, prírody a neraz sa po rokoch z negramotného človiečika stala vzdelaná, kultivovaná osobnosť, šikovný a rozumný človek s vlastnými názormi na svet, život a ľudí. Za to všetko, čo nás naučili, im patrí vďaka.

Nemyslím všetkým. Ani ja by som všetkým nepoďakovala. Aj dnes, po toľkých rokoch, jej patrí dôležité miesto v mojom srdci. Keď ju stretnem, je to pre mňa sviatok. Učila ma slovenčinu a oveľa neskôr i môjho syna. Učivo dokázala vysvetliť pútavo a s ľahkosťou, najmä našu ťažkú gramatiku. Milovala som jej hodiny. Vôbec nezveličujem. Ani som nedýchala, keď svojim mäkkým hlasom rozprávala. Bola som tichá, možno až utiahnutá, ale ona ma neprehliadala, ani iných s podobným charakterom. "Ďakujem, Pani Učiteľka, patrí Vám piedestál. Ste jednou z mála múdrych a skromných zároveň, obklopená anjelskou aurou a charizmou. Pre mňa ste prvá zo všetkých a Vy to viete. Dali ste mi to, čo nikto iný. K nohám Vám kladiem pomyselnú náruč tých najkrajších kvetín a pre ďalšie generácie detí si želám iba učiteľov - profesionálov ako ste Vy."

Portrét učiteľky s usmievavou tvárou, obklopená kvetmi

Aj mladšia generácia, aj keď s odstupom rokov, si rada spomína na svoje prvé pani učiteľky. Mám 35 rokov, ale na moju prvú pani/súdružku učiteľku si rada spomínam a vždy ju na ulici oslovím a prehodíme pár milých slov. Raz som jej nezabudla povedať, že Vám, pani učiteľka, vďačím za pekné písmo a základy do života. A keď moje dcéry povedia, že mami, ty tak krásne píšeš, tak poviem, že to ma naučila tá moja dobrá pani učiteľka.

Nezabudnuteľná je aj spomienka na pani učiteľku - babičku. Žiaci ju mali neskutočne radi, učila na prvom stupni. Keď sme išli spoločne aj so sestrou po piestanských uliciach, babička sa nám pomaly ani nemohla venovať, pretože opätovala pozdravy okoloidúcich. Už sme sa jej potom ani nepýtali, že babi, to bol kto? To bol aký ujo, aká teta... Odpoveď bola takmer vždy rovnaká - moji bývalí žiaci. A bolo obdivuhodné, ako si pamätala ich mená i prospech.

V neposlednom rade bola babička aj mojou pani učiteľkou - priviedla ma k ručným prácam - pleteniu a vyšívaniu. Od mojich šiestich rokov pletiem, dokonca moje výtvory obdivovali pani učiteľky na základnej škole a neverili, že to ja. Teraz som presedlala na korálikovú tvorbu, nejaké výrobky videla aj moja babička a bola nadšená, pretože sama nosievala jabloneckú bižutériu a vie, čo je to ručná práca. Teraz má pred sebou už posledné chvíle života, ale ešte som jej stihla poďakovať za to, že ma priviedla k ručným prácam a ich precíznemu prevedeniu. Je to veľká devíza do môjho tvorivého života. Ďakujem ti, babi!

Koláž fotografií ručných prác - pletenie, vyšívanie, korálkové šperky

Mnohí si spomínajú na to, ako ich učitelia učili nielen vedomosti, ale aj praktické zručnosti a hodnoty. Aj moja mama, ktorá učila na prvom stupni, sa stretáva s podobnou úctou svojich bývalých žiakov. Koľko pohľadníc, svadobných oznámení, ba i blahoželaní k meninám dostáva! Myslím, že tak sa zachová k svojmu učiteľovi len človek s veľkým Č, však? Vďaka aj tým, čo nás priviedli k ručným prácam - učíme sa stále, celý život. Mne dala základy pletenia a háčkovania mama a teta, kamarátkina mama ma naučila tú zložitejšiu prácu v pletení.

Je mi ľúto, že tvoja babi už pomaly končí svoju púť tu na Zemi, ale veď vieš, bude navždy žiť v srdciach svojich žiakov. Moja babička bola aj kultúrne veľmi činná osôbka, otvárala dlhé roky kultúrne leto v Piešťanoch, mala doma krásne šaty, topánky, kabelky, bižutériu - to všetko sme so sestrou obdivovali a považovali za hotové poklady. Aj keď samozrejme neoplývala množstvom peňazí, vedela sa vždy krásne zladiť aj za menej peniažkov, naučila ma tiež ladiť farby a nenechať sa odradiť prípadným neúspechom. Preto som rada, nezistne a s láskou pomohla mojej mame a cez ňu babičke a vytvorila som zopár šperkov, ktoré zdobia dámy, ktoré sa starajú o to, aby babíčka prežila ešte dôstojný život. Je to také moje hmotné poďakovanie.

Spomienky na školské roky a hodnoty

Veľmi pekná spomienka na školské roky a tých, ktorí nás učili. Dnes ten sviatok neznamená takmer nič, zapadol prachom. Ty si naň ešte spomenieš aj tvoje deti, lebo si ich učila k úcte k svojim pedagógom a oni zase smerovali žiakov k pravým hodnotám života. Nie všetci, ale väčšina. Svoje povolanie milovali, ale dnes by bola hanba, keby učiteľka načrela do minulosti a za príklad žiakom dávala schopných ľudí, ktorí za spomenutie naozaj stoja a to na rôznych postoch. A ja verím, že ešte ich je veľa. Je to chyba aj médií, ktoré sa nesnažia tak isto z príkladnej minulosti slávnych osobností načerpávať. Akoby to bolo hanbou, je to už za hranicou módnosti (viď. včerajšiu Superstár) - súťažiaca si vybrala starú pieseň, pieseň zo 70. rokov, úplne ju zahanbili. Tak čo Ti budem písať - to, čo je zlé, dnes víťazí a to, čo bolo dobré, to sa zamlčuje, nemá šancu. Neviem, kde to smeruje a čo chcú z našej mládeže vychovať.

Píšeš o fintách, ktoré nás učitelia učili. Aj ja si spomínam na jednu fintu v gramatike o spoluhláskach. Delíme ich na znelé a neznelé. Na neznelé sme mali fintu - dať dokopy zuby a povedať vetu - „taká paca ticho fičí s š“ (nebolo počuť samohlásky) a neznelé spoluhlásky teda boli - t, k, p, c, ť, ch, f, č, s, š - dobré, však? Skús si to, bude sranda. Dodnes som tú dobrú pomôcku nezabudla a spomínam si na ňu s humorom.....:-) Boli to krásne časy v školských laviciach, plné spomienok, priateľstiev, už len verme, že aj TV im dnešný deň venuje pár minút pozornosti a poďakovania za ich obetavú prácu, ktorú mnohí robili srdcom.

Infografika znázorňujúca rozdelenie spoluhlások na znelé a neznelé

Bolo to ako dobré recepty. Aj ja, keď neviem, čo použiť pred slovom či „s“ alebo „z“, poviem si to celé, napríklad: „z auta“ - tak si poviem, z koho, z čoho, alebo „s našim“ - dám otázku s kým, s čím, ale to len tak pre seba, trebárs, keď rýchlo píšem nejaký text a sama sa na tom zasmejem, že ako sú nezabudnuteľné finty zo školy.

Škola - koniec 80-tych rokov, náš pán učiteľ fyziky nás tak cepoval, len tak zadarmo nedal jednotku. A na nie veľmi dostatočnú odpoveď povedal: "bolo to slabo, ako Soblahovské pivo a gruzínsky čaj" (Soblahov je dedinka pri Trenčíne, na výpadovke z Trenčína - pri spomenutej dedinke sa pestoval donedávna chmeľ). Na nadstavbe nás učila jeden predmet samotná pani riaditeľka a nehodnotila žiakov podľa známky zo skúšky, ale podľa toho, na ktorý pokus u nej tú skúšku spravili. Musím povedať, že od každého učiteľa v mojom živote som si veľa zapamätala, či už to boli cudzie jazyky, biológia, fyzika,... Samozrejme, nie všetko sa dá zapamätať, ale tie najdôležitejšie poznatky sa nezabúdajú. A prikladám jednu pomôcku na zapamätanie obojakých spoluhlások - 4. ročník ZŠ - B M P R S V Z F = brat má pri robote svoje vlastné zvyky fuj! :-))

Taktiež mi nikdy nevyfučí z hlavy poznatok, tiež ešte asi zo 4. triedy - založenie KSČ - 14.-16. mája 1921, ani Mosova stupnica tvrdosti nerastov od spomínaného pána učiteľa fyziky a zároveň prírodopisu - mastenec, kamenná soľ, kalcit, fluorit, apatit, živec, kremeň, topás, korund, diamant. A ešte obľúbená otázka: čím sa brúsi diamant - druhým diamantom alebo diamantovým prachom. Pánovi fyzikárovi môžem zodpovedať jeho obľúbené otázky aj o polnoci :-))

Tabuľka s Mosovou stupnicou tvrdosti nerastov

Ja sa PRIPÁJAM :) :) :) a tiež ďakujem - všetkým tým naozajstným pedagógom, ktorí si svoju prácu robili tak, ako mali - celým srdcom a porozumením! Veľká vďaka vám :) :) :)

Krásny žurnál, som rada, keď niekto ocení našu prácu, ja som prvostupniarka :), malí sú zlatí :)

Ďakujem pekne, prvostupniari to majú veru ťažšie ako druhostupniari - to je ako keď staviaš dom, základy sú vždy najdôležitejšie. Prajem veľa úspechov v tvojom náročnom povolaní - alebo skôr poslaní :-))

Krásny žurnál, som zaňho veľmi vďačná :)).... Na dôchodku, máme ešte zopár učiteľov v rodine počnúc ZŠ, pokračujúc SŠ a končiac VŠ ....... a všetci majú rovnaký názor ako ty a nielen oni. Smutné. A toto je skutočný problém, ktorý by sa mal riešiť. Do chrbta - na ZŠ prosím pekne ..... odmietne písať písomku ...... učiteľ, aby sa bál o svoje auto zaparkované na parkovisku pred školou ....... Áno, najmä z rodín, ale nie sú ani správni ľudia na správnych miestach ........ vy učitelia to viete, viem, že to nechcete takto rovno napísať a často dnes učia „učitelia“..... do ťažkej práce.

Zelka, až teraz som sa tu dostala k tvojim žurnálom. Nádherné vyznanie! Plne sa stotožňujem so všetkým!... A to som v piatok bola pani riaditeľke v synovej škole otvoriť oči, aký diletant jej tam učí... a žiaľ môjho syna, som preto nútená ho preložiť:((( Skončili pre neho bezstarostné popoludnia, kedy si prišiel na bicykli zo školy domov a behal po vonku, kým sme domov neprišli:((((

Spomínam si, a to sú už roky dozadu, keď môj syn chodil do škôlky, jedna z učiteliek im všetkým dala preventívne pred spánkom po zadku a otočiť sa na jednu stranu, všetci a spať!