Vianočný stromček je pre mnohých z nás neodmysliteľným symbolom Vianoc a jeho nezameniteľná vôňa ihličia a živice je súčasťou sviatočnej atmosféry. Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, jeho tradícia je relatívne mladá a spája sa s bohatou históriou, ktorá zahŕňa domáce i verejné oslavy.
Prvé zmienky a pôvod domácej tradície
História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždy zelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. V čase zimného slnovratu, keď dni boli najkratšie a príroda vyzerala mŕtva, si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Naši predkovia verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky.
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku, konkrétne v nemeckom protestantskom prostredí. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Brém. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Podľa tradície teológ Martin Luther údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov, a po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Súčasne protestanti priniesli aj tradíciu vianočných darčekov.
Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len nejakou symbolickou ozdobou. Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Zdobil sa perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky.
Rozšírenie tradície a vývoj ozdôb
Okolo 17. storočia začali vianočné stromčeky prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na vidieku. Do miest na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla táto tradícia aj na územie dnešného Slovenska.
Skutočný „boom“ nastal v 19. storočí. Keď sa nemecký princ Albert oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou v roku 1848, priniesol tento zvyk na kráľovský dvor, čím navždy zmenil sviatky v celej krajine. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku.
Trendy vo vianočných ozdobách sa menili postupom času. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 140 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V USA si prvé elektrické osvetlenie získalo neuveriteľne rýchlo obľubu u ľudí a vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov, čo je 6. január.
Verejné vianočné stromy na námestiach
K vianočnému koloritu miest celého sveta už dlhé roky neodmysliteľne patrí stromček vztýčený na námestiach. Táto tradícia je však mladšia ako domáce zdobenie. Celkom prvý verejný vianočný strom rozsvietili v roku 1912 v New Yorku. V Európe sa objavil o dva roky neskôr, v roku 1914, v dánskom hlavnom meste Kodani. Na pôde Československej republiky sa tento zvyk prvý raz objavil v Brne v roku 1924, a to s veľmi pôsobivým príbehom, ktorý následne inšpiroval aj Bratislavu.
Príbeh brnianskeho vianočného stromu a jeho šírenie
Príbeh brnianskeho vianočného stromu sa začal v roku 1919, keď básnik a novinár Rudolf Těsnohlídek s dvoma priateľmi našli v lese pri Bíloviciach nad Svitavou takmer zamrznuté jeden a pol ročné dievčatko menom Liduška. Těsnohlídek začal uvažovať, čo by sa pre takéto opustené deti dalo urobiť, a prišiel na myšlienku vybudovať detský domov, na čo však boli potrebné financie. Inšpiráciu našiel v Kodani, kde už desaťročie pod vianočným stromom na námestí organizovali zbierku na chudobné deti. Tak bol vianočný strom republiky prvý raz rozsvietený 13. decembra 1924 v Brne, po ktorom nasledovali Plzeň, Praha a postupne ďalšie mestá. Akcia v Brne vyniesla v prospech opustených detí 69 438 Kčs a 2 haliere. Príbeh Lidušky mal pekné pokračovanie: osvojili si ju manželia z Brna, vydala sa za stredoškolského profesora do Prahy a zomrela vo veku 79 rokov v roku 1997.
Prvý verejný vianočný strom v Bratislave (1925)
Na ďalší rok po Brne nezaháľala už ani Bratislava. Bolo to v roku 1925, keď sa v novodobej histórii mesta stromček prvý raz zaskvel v bratislavských exteriéroch, a to na Námestí republiky, dnešnom Námestí SNP. Akciu inicioval miestny spolok Československého Červeného kríža, sledujúci dobročinné podujatia nielen u nás, ale aj v zahraničí. Tak mu padol do oka zvyk, praktizovaný v Kodani od roku 1914, ktorý mal byť symbolom toho, že „láska k ľuďom ešte žije, napriek tomu, že musela svetovou vojnou podstúpiť takú ťažkú zkúšku.“
Už 11. novembra 1925 bola na podnet Čs. Červeného kríža zvolaná schôdza prípravného výboru, kde sa zúčastnili ministerský radca Halla, hlavný župný notár Baros, policajný rada Laštovka, zemský školský inšpektor Koloušek a iné kompetentné osoby, ktoré celý nápad prijali s mimoriadnym porozumením. Výsledkom bolo uznesenie o inštalácii stromčeka na Námestí republiky, a to od 6. decembra. Tlač tak mohla už v polovici novembra s patričnou hrdosťou zvestovať, že „v tohoročných vianočných sviatkoch bude v Bratislave zavedený prvý raz pekný zvyk severských zemí.“ Pri strome mali byť rôzne prednášky, koncerty a vyberané peňažité dary, šaty, ovocie pre chudobné bratislavské rodiny. Strom i elektrický prúd k jeho osvetleniu dodalo mesto Bratislava, dovoz stromu a jeho postavenie obstaralo vojsko.
Realizácia a slávnostné rozsvietenie
Vianočný strom, približne 18 metrov vysoký, bol postavený od 6. decembra do 28. decembra a večer bol osvetľovaný elektrickým svetlom až do 22:00. Bratislavčania prejavili o akciu taký veľký záujem, že nafilmovali dokonca aj vyťatie jedličky pri prvom rybníku Železnej studničky. Strom bol vyrúbaný pomocou mestského lesného úradu za dozoru lesmajstra Amona, ďalej za pomoci hasičského zboru a ženijného pluku číslo 4. Ešte v ten istý deň približne 50-ročný strom dopravil vozatajský prápor č. 4 na Námestie slobody. O dva dni (3. decembra) o 9:00 ráno v sprievode školákov slávnostne preniesli strom cez Štefánikovu ulicu, Suché mýto a Hurbanovo námestie pred kláštor milosrdných na Námestí SNP, kde ho spojenými silami postavili vojaci a hasiči. Ďalšie dva dni naň mestská elektráreň inštalovala elektrické osvetlenie a pre plánované večerné rozhlasové koncerty vedľa neho vyrástla vysoká anténa, ktorú (spolu s rádioprijímačom) ochotne zapožičal majiteľ hračkárstva Rózsa. Potom sa už len s príjemným napätím čakalo na magickú nedeľu 6. decembra.
Na začiatku slávnosti o 16:00 sa už okolo stromčeka tiesnili davy Bratislavčanov. Po zvukoch posádkovej hudby (peší pluk č. 23) sa ujal slova mestský radca E. K. Rosol, ktorý vyzdvihol „krásny symbolický význam vianočného stromu, ktorý nás má spojiť pri ušľachtilom diele lásky a pomoci tým, ktorí pomoci svojich bližných najviac potrebujú.“ Nakoniec vyzval všetkých, aby hmotnými darmi i peniazmi prispeli tomuto ľudomilnému účelu. V tomto zmysle prehovoril po nemecky a maďarsky i magistrátny radca L. Kovács. Potom predniesla žiačka slovenskej školy báseň Vianočný strom od E. B. Lukáča a traja nemeckí žiaci básne nemecké. Počas slávnosti sa na stromčeku rozžiarili stovky elektrických svetiel, pričom dojem zvýraznili ešte dva vojenské reflektory, vrhajúce na strom a prítomných prúdy oslepujúceho svetla.
Podľa záznamov v dobovej tlači mal stromček pomerne veľký úspech. Aj keď tuhá zima znemožnila usporiadať pri ňom mnoho zo zamýšľaných podujatí, vyzbieraná suma pre chudobných konštantne rástla a do Štedrého dňa dosiahla popri šatstve a obuvi výšku 15 550 Kčs. Takto sa zvyk verejného vianočného stromu udomácnil aj v Bratislave, pričom neskôr sa tento symbol Vianoc stal neodmysliteľnou súčasťou Hlavného i Hviezdoslavovho námestia.