Zvolen je významné okresné mesto na Slovensku, ktoré píše svoje dejiny od roku 1172. Je jedným z najstarších miest na Slovensku, sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu Pohronie a historického regiónu Zvolensko-Podpoľanie. Zároveň predstavuje centrum vzdelávania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Svojou rozlohou je trináste a počtom obyvateľov dvanáste najväčšie mesto na Slovensku (a druhé v kraji).
Mesto sa rozprestiera v náručí Zvolenskej kotliny, obklopené Štiavnickými a Kremnickými vrchmi, pohorím Javorie, z východu západnou časťou Slovenského Rudohoria a Poľanou. Jeho poloha predurčuje využívanie okolitých hôr na letnú i zimnú turistiku. Zvolen leží na juhu Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Mestom preteká rieka Hron s dlhodobým prietokom 30 m³/s a rieky Slatina, Zolná a Neresnica. Slatina ústi do Hrona vo Zvolenskej kotline na západnom okraji mesta Zvolen v nadmorskej výške približne 278 m n. m. Rieka Zolná priteká do Slatiny za priehradou Môťová, jej dĺžka je 28 km a je tokom IV. rádu, rovnako ako aj rieka Neresnica, ktorá je ľavostranným prítokom Slatiny a má dĺžku 25,5 km.
Podľa povesti si uhorskí panovníci zvolili miesto pri sútoku Hrona a Slatiny za svoje letné sídlo, preto vraj osada pod Pustým hradom dostala názov Zvolen. Všetky názvy sú odvodeninami základného názvu Zvolen, ktorý je slovenského pôvodu a vyvinul sa pod vplyvom adjektívnej formy „zvolenský“. Pôvodný význam názvu Zvolen bol „vyvolený, znamenitý, vynikajúci". Zo slovenského názvu bol odvodený latinský názov Zolium a maďarský názov Zólyom, z ktorého bol odvodený nemecký názov Sohl. Od roku 1332 sa v písomnostiach vyskytuje názov Starý Zvolen, v latinskej forme Antiquum Solium alebo Vetus Solium. Neznámy autor kroniky Gesta Hungarorum, písanej na začiatku 13. storočia, spomína Castrem Borsed Zovolun. V anonymnej kronike z 12. storočia je Zvolen uvedený ako silvam Zovolon a v ďalšej z roku 1222 ako Detricus, comes de Zvolun. V cudzích jazykoch je známy ako maďarsky Zólyom, nemecky Altsohl, poľsky Zwoleń a latinsky Vetusolium.
Rané osídlenie a prehistória
Okolie mesta Zvolen pútalo ľudí už od paleolitu, čo dokazujú najstaršie nálezy po ľudskej prítomnosti z lokalít Bakova jama a Medzi hliniskami. Tieto nálezy sa viažu k terasám a návršiam, kde sa pravekí ľudia zdržiavali a kde postupne vznikali osady. Trvalá prítomnosť človeka na území dnešného mesta sa datuje do obdobia okolo roku 5000 pred Kr. (paleolit), z ktorého sa v lokalite Pod Dráhami našli nálezy keramiky tzv. želiezovskej a Bukovohorskej kultúry.
Z obdobia okolo roku 3500 pred Kr. (neolit) sa v lokalitách Borová hora, Hrádok pri Lieskovci a Veľká Stráž našli bohaté nálezy kanelovej keramiky. V období neskorej bronzovej doby (1250 - 700 pred Kr.) sa objavuje osídlenie lokality Pustý hrad, kde sa zachovali nálezy bronzových predmetov. Z rovnakého obdobia pochádza aj pohrebisko v lokalite Krivá púť, kde bolo odkrytých celkom 143 hrobov ľudí lužickej kultúry. Na tejto lokalite a v lokalite Haputka sa našla keramika ľudí z obdobia púchovskej kultúry (2. - 1. storočie pred Kr.), pričom kontinuitu osídlenia tu dokladajú nálezy z 3. storočia. Na Borovej hore dokonca pôsobil mesačný kult kňažiek.
Stredovek a udelenie mestských práv
Príchod Slovanov na územie Zvolena je doložené nálezmi z 8.-9. storočia v lokalite Priekopa v Môťovej, na ktoré nadväzujú mladšie nálezy z Pustého hradu. Toto výšinné opevnené hradisko sa v 11. storočí stalo centrom rozsiahleho Zvolenského komitátu, čo podnietilo i rozvoj mesta, prvýkrát písomne doloženého už v listinách z obdobia vlády Bela II. (1135). Zrod súčasného Zvolena môžeme položiť do 12. storočia.
Z roku 1222 pochádza prvá dochovaná písomná zmienka o Zvolenskom komitáte, župe, keď sa ako správca kráľovských majetkov spomína Detrik. Pravdepodobne už v tomto období existoval kostol, predchodca dnešného Rímskokatolíckeho farského kostola sv. Alžbety. Dôležitosť stredovekého Zvolena ako obchodno-remeselníckeho centra dokazuje už v roku 1238 udelenie mestských privilégií kráľom Belom IV., čím ho povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ako jedno z prvých miest na našom území (spoločne s mestom Trnava, Banská Štiavnica a Krupina) v rovnakom roku.
Počas tatárskeho vpádu mesto o svoju privilegiálnu listinu prišlo, a tak požiadalo panovníka o obnovu pôvodných mestských práv. Kráľ Belo IV. v privilegiálnej listine z 28. decembra 1243 obyvateľom Zvolena obnovuje tieto výsady:
- povoľuje im slobodnú voľbu farára,
- slobodnú voľbu richtára,
- vyjíma ich spod právomocí župana,
- richtárovi udeľuje vyššiu právomoc vrátane hrdelných zločinov,
- povoľuje im slobodne ťažiť drevo a lámať kameň vo vlastnom chotári,
- oslobodzuje ich od platenia mýtnych poplatkov,
- oslobodzuje ich od povinnosti poskytovať pohostenie zvolenskému županovi.
V polovici 13. storočia mesto dostáva právo používať vlastný erb.
Rozkvet a výzvy v stredoveku a ranom novoveku
V 14. storočí mesto prekvitá a rozvíja sa hlavne na báze poľnohospodárstva a remesiel. Neskôr v ňom Ľudovít I. z Anjou postavil pohodlné poľovnícke sídlo - dnešný Zvolenský zámok. Od 16. storočia malo mesto aj poddanské obce (Lieskovec, Bacúrov). Od roku 1540 do polovice 19. storočia bolo mesto obohnané hradbami. Do 18. storočia tu zasadali župné kongregácie a sédria.
Slobodné kráľovské mesto Zvolen bolo v polovici 16. storočia na vrchole svojho rozvoja. Jeho výhodná poloha, prosperujúci trh a prítomnosť dvoch kráľovských hradov, ktoré boli zároveň aj sídlom Zvolenskej župy a jej správcu, zabezpečili Zvolenu postavenie významného hospodárskeho, vojenského a kultúrneho centra celej stredoslovenskej oblasti.
Po mongolskom vpáde bolo vybudované rozsiahle opevnenie Pustého hradu, no jeho význam postupne upadal, a centrom sa stal nový hrad, vybudovaný priamo v meste. Osud Pustého hradu spečatil požiar v roku 1451 (možno 1452?), ktorý vznikol počas bojov vojakov Jána Jiskru z Brandýsa a vojskom Jána Huňadyho. Nový zámok prechádza začiatkom 16. storočia výraznými zmenami.
Stagnáciu mesta prinieslo osmanské ohrozenie po bitke pri Moháči, kedy sa prakticky rozpadla organizovaná obrana krajiny a hranica okupovaného územia sa nachádzala iba cca 50 km južne od Zvolena. Prosperitu ešte viac podkopávali protihabsburské stavovské povstania a pohyb vojsk, presúvajúcich sa po krajine. Práve podpora kurucov priniesla v roku 1621 mestu pohromu v podobe vyrabovania a vypálenia cisárskym vojskom. Oživenie prinieslo získanie práva na výročné trhy (jarmoky) a právo skladu, ktoré podnietil rozvoj cechov a teda remesiel a obchodu. Výstavbou mestských hradieb sa zvýšila obranyschopnosť pred Turkami a Zvolen sa stal centrom obrany banských miest so stálou početnou vojenskou posádkou. V nepokojnom 17. storočí zredukovala obyvateľstvo aj morová epidémia v roku 1679, pri ktorej v meste zomrelo 900 ľudí.
Hospodársky rozvoj a industrializácia
Významným strediskom obchodu najmä s dobytkom bol Zvolen v období 17. - 20. storočia. Aj keď Zvolen svoje výnimočné postavenie župného centra stratil v roku 1785, kedy Jozef II. župy zrušil, mesto zostalo významným centrom oblasti. Mestské práva s právom trhu podporovali rozvoj remesiel a zlom v rozvoji nastal 18. júna 1871, kedy bola sprevádzkovaná železničná trať Salgótarján - Zvolen. Význam mesta ako dopravnej križovatky ešte viac stúpol po dokončení trate cez Kremnicu do Vrútok, čím vzniklo prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu. Nasledovali trate do Nových Zámkov s odbočkou do Banskej Štiavnice, trate cez Krupinu do Čaty a pokračovanie tratí na Horehronie a cez Lučenec na Košice. Zvolen bol napojený na železničnú trať z Lučenca do Pešti (1871) a na košicko-bohumínsku železnicu smerom do Vrútok (1872), a v roku 1873, keď bola vybudovaná železnica do Banskej Bystrice, sa stal dôležitou križovatkou.
Z mnohých remesiel sa v 20. storočí udržali drevospracujúce a kovospracujúce profesie. Niektoré drobné prešli cez manufaktúrnu fázu na továrenskú výrobu. Industrializáciu zastupuje od roku 1871 továreň Union, ktorá vyrábala rozličné železné výrobky a druhy plechov. Továreň mala vlastné hnedouhoľné bane v Badíne a robila prieskum na okolí. Na podporu hospodárskeho života bola v roku 1872 založená Mestská sporiteľňa, v roku 1887 Úverová banka a v roku 1902 Zvolenská ľudová banka.
Populačný vývoj a národný život
Súpis poddaných vykonaný v roku 1715 zaznamenal vo Zvolene 99 poddanských rodín a 23 rodín želiarskych, z ktorých bolo 17 maďarských, 12 nemeckých a 93 slovenských. O päť rokov neskôr, v roku 1720, žilo vo Zvolene už iba 78 poddanských rodín a 35 rodín želiarskych. V meste pribúdali i ďalší obyvatelia, v roku 1820 ich žilo na jeho území 1904 v 202 domoch. V roku 1828 malo mesto 202 domov a 1 907 obyvateľov. V roku 1869 počet obyvateľov vzrástol na 2 960. Rozvoj priemyslu v 19. storočí spôsobil rýchly rast počtu obyvateľov. V roku 1900 mal Zvolen 8 401 obyvateľov a v roku 1919 žilo v meste 9 618 ľudí, rozdelených do 625 domov, pričom 5 439 z nich boli muži a 4 179 ženy. Čulý národný život vo Zvolene prebiehal najmä v 40. rokoch 19. storočia, keď ho ako poslanec zastupoval na Uhorskom sneme v Bratislave Ľudovít Štúr.
Moderná história a súčasnosť
Po vzniku ČSR bolo v roku 1919 obnovené územnosprávne členenie na župy a Zvolen sa stal sídlom Zvolenskej župy. Odpor obyvateľstva v širokom okolí voči nemeckej okupácii bol dôvodom, že Zvolen sa stal jedným z hlavných centier SNP. K oslobodeniu mesta napokon došlo 14. marca 1945 a postupne nastal jeho ďalší rozvoj. Z priemyselných odvetví má zastúpenie drevársky, strojársky, potravinársky a stavebnícky priemysel a je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Rovnako tak je centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Urbanistický priestor Zvolen - Banská Bystrica s takmer 130 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva na Slovensku. Zvolen zaznamenal v posledných desaťročiach mierny populačný pokles, čo je spoločný trend pre mnohé slovenské mestá. Dnes je Zvolen významným hospodárskym a obchodným centrom stredného Slovenska, kde sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, najmä z oblasti strojárstva a drevárstva. Významným zamestnávateľom je aj železničný uzol, ktorý má dlhoročnú tradíciu. Jedným z najväčších zamestnávateľov je spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., ktorá je súčasťou globálnej spoločnosti Continental AG. Mesto hostí nielen národné a regionálne úrady, ale aj výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach od lesníctva cez ekologický výskum až po vojenskú správu. Nemocnica AGEL Zvolen je hlavné nemocničné zariadenie v meste, ktoré poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť vrátane ambulantných aj lôžkových služieb.
Frontoví kameramani na Slovensku
Kultúrne a historické pamiatky
Zvolenský zámok a Pustý hrad
Zvolenský zámok je gotická stavba s renesančným vonkajším opevnením, situovaná na miernom návrší takmer v osi dlhého zvolenského námestia. Bol postavený v rokoch 1370-1382 uhorským kráľom Ľudovítom I. ako poľovnícky zámok typu talianskych mestských kastelov a je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. V súčasnosti v ňom sídli Slovenská národná galéria, ktorá každoročne počas MDD ponúka deťom a mládeži bohatý kultúrny program s množstvom zaujímavých súťaží. Mesiac jún tiež patrí podujatiu s názvom "Remeslá na Zvolenskom zámku", ktoré je bohatou prehliadkou rozmanitých ľudových výrobných techník, ale zároveň i prehliadkou pútavých vystúpení šermiarskych a sokoliarskych skupín. Nádvorie zámku sa každoročne stáva dejiskom "Zvolenských zámockých hier". Slovenská národná galéria organizuje prednášky o výtvarnom umení, vzdelávacie programy pre deti a mládež, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc. Vo východnom krídle zámku sa nachádza dvojpodlažná kaplnka, ktorú zdobia gotické kamenné portály. V priebehu 18. storočia prešla táto stará gotická kaplnka rozsiahlou prestavbou, ktorá ju transformovala na impozantný barokový priestor s vysokými pruskými klenbami. Na západnej strane kaplnky bola pridaná aj chór, čím sa celkový charakter miesta ešte obohatil.
Zrúcaniny Starého hradu, od 19. storočia známeho ako Pustý hrad, sa nachádzajú nad sútokom Hrona a Slatiny, 2 km na JZ od Zvolena. Pustý hrad vznikol na mieste staršieho slovanského hradiska. Hrad bol sídlom zvolenského kráľovského komitátu, ktorý zaberal územie približne dnešného stredného Slovenska. Obľúbený "rozprávkový chodník na Pustý hrad" láka návštevníkov každý rok.
Sakrálne stavby
Objekt Rímskokatolíckeho farského kostola sv. Alžbety pochádza z rokov 1244 -1250 a je najstarším sakrálnym objektom v meste. Pôvodná jednoloďová neskororománska, resp. ranogotická stavba kostola bola v rokoch 1380-1390 prestavaná do gotického slohu. Stavba bola neskorogoticky upravená v období okolo roku 1500, neskôr v 16. storočí a barokovo v 18. storočí. Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža pochádza zo 17. storočia, má profilované šambrány, nachádza sa tu krytá ochodza nesená krakorcami, v hornej úrovni je lemovaná pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Južne od kostola sa nachádza náznakovo rekonštruovaná kaplnka Božieho tela, šesťboká centrála z prvej tretiny 14. storočia. Stavba zanikla v 17. storočí, archeologicky bola preskúmaná v rokoch 2006 - 2007. V interiéri kostola sa nachádza neskorogotická krstiteľnica. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1650 s rokokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia.
Evanjelický kostol sv. Trojice bol postavený na mieste Bossaniovského meštianskeho domu, ktorý miestni evanjelici zakúpili a v roku 1785 prestavali na skromný kostol. Ide o jednoloďovú pôvodne neskorobarokovú tolerančnú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1784. V rokoch 1856 - 1857 došlo k stavbe veže podľa projektu Františka Mikša. Kostol prešiel neogotickou prestavbou v rokoch 1922 - 1923. Fasáda kostola nesie znaky romantickej neogotiky, hlavná fasáda je päťosová, členená polostĺpmi. Dominuje jej predstavaná veža s otvoreným podjazdom, nad ktorým je umiestnená štvorlístková rozeta. Okná majú profilované šambrány ukončené lomeným oblúkom. Veža je v nižších podlažiach štvorcová, na najvyššej úrovni osemboká, ukončená je štíhlou barokovou helmicou. Za evanjelickým kostolom (vo dvore fary) v prízemnom domčeku v rokoch 1830 - 1832 býval kňaz Karol Kuzmány.
V mestskej časti Zolná sa nachádza Kostol sv. Štefana Prvomučeníka. Pôvodne bol zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi a je situovaný na miernom kopci v strede obce. Tento ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom a západnou vežou je dôležitou historickou pamiatkou.
Ďalšie kultúrne inštitúcie a pamiatky
Ozdobou centra sú i pôvodné meštianske domy na Námestí SNP. Väčšinou renesančné stavby, na ktorých sa zachovali zaujímavé architektonické prvky. V bývalej radnici sídli Lesnícke a drevárske múzeum, kde sú inštalované zbierky „Stromy našich lesov“ a „Rezbárstvo“. Múzeum vo Zvolene sídli v historických priestoroch meštianskych domov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou a do roku 1992 sa primárne orientovalo na vlastivednú problematiku zvolenského regiónu.
V meste sa nachádza Krajská knižnica Ľudovíta Štúra, ktorá pre kraj funguje ako regionálna krajská knižnica. Vznikla v roku 1837, kedy v meste fungovala pod záštitou štúrovcov. V Zvolene sídli aj profesionálne činoherné Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, ktoré vzniklo 28. augusta 1949 pod názvom Stredoslovenské divadlo. V súčasnosti je jeho zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj a pod divadlo patrí aj Štátna opera. Komorné Divadlo Jána Mieroslava Pinku pôsobí v rámci Škôl športu a umenia PinkHarmony.
Marína je slovenský folklórny súbor z mesta Zvolen a okolia, ktorý pracuje nepretržite od svojho vzniku roku 1966. Zakladatelia súboru, inšpirovaní básnickým dielom A. Sládkoviča „Marína“, v ktorom básnik ospevuje mladosť, krásu, lásku a čistotu ducha, chceli uvedené atribúty pestovať v novovznikajúcom folklórnom súbore a teda ho pokrstili menom Marína. Choreografie, hudobné úpravy a interpretácia piesňového materiálu pôsobia v duchu odkazu tejto lyricko-epickej básne.
Zvolenská sedmička je dobrovoľné združenie výtvarných umelcov Zvolena, registrované na Ministerstve vnútra SR 20. januára 1994. Poslaním združenia je združovať neprofesionálnych a profesionálnych výtvarníkov, umelcov, fotografov a dávať im možnosť širšej realizácie a konfrontácie svojej tvorby. V meste sa tiež koná najstarší neštátny divadelný festival na Slovensku, založený 17. novembra 1989 Borisom Kršňákom. Festival sa koná vždy počas novembrového víkendu blízko historického dátumu 17. novembra a v roku 2008 ho osobne navštívil bývalý prezident Václav Havel.
Symboly mesta Zvolen
Mestský znak Zvolena sa skladá z červeného polokrúhlo tvarovaného štítu, kde je umiestnený strieborný dvojitý tlapovitý procesiový kríž. Tento erb má korene v histórii uhorských panovníkov a je tiež spojený s teritoriálnym symbolom Horného Uhorska a Slovenska. Klin v spodnej časti kríža slúžil na uchytenie na tyči, ktorá sa používala pri slávnostných procesiách. Jeho pôvod sa datuje už do 13. storočia. Zvolenský erb patrí medzi najstaršie erby miest na Slovensku a preto má špeciálnu povolenú výnimku, ktorá umožňuje používať nielen polokrúhly neskorogotický štít, ale aj starší trojuholníkový ranogotický štít.
Mestská vlajka má pomer strán 2 : 3 a na svojom dolnom okraji je zdobená špecifickým "lastovičím chvostom", ktorý sa rozprestiera do jednej tretiny jej celkovej dĺžky. Vlajku tvorí trojica pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky, ktoré sú usporiadané vertikálne pod sebou a sú delené v prvej tretine ich výšky. Pečatidlo Mesta Zvolen je navrhnuté podľa mestského pečatidla z 13. storočia s nápisom ZVOLEN + MCCXLIV + MESTO + MCMLXIX, v strede obsahujúci mestský erb a na rubovej strane reliéf z odovzdania erbu mesta kráľom Belom IV.
Významné výročia mesta
Oslavy výročia obnovenia mestských výsad sú dôležitou pripomienkou bohatej histórie mesta. Hoci Zvolen fungoval ako osada a kráľovské sídlo už skôr, významným míľnikom bolo obnovenie mestských výsad kráľom Belom IV. v roku 1243. Táto udalosť je kľúčová pre mestskú identitu a je pravidelne pripomínaná. V roku 1993 si mesto pripomenulo 750. výročie obnovenia mestských práv, čo zdôrazňuje kontinuitu a hĺbku jeho historických koreňov. Zvolen je skutočným klenotom Slovenska, kde sa stáročia tvorili dejiny Európy, a jeho potenciál a bohatá história sú neustálou inšpiráciou.