Výzdoba chrámov kvetmi nie je len estetickou záležitosťou, ale riadi sa vlastnými liturgickými predpismi. Pre veriaceho človeka je prirodzené vyjadriť vďačnosť voči Bohu kvetmi, ktoré sa kladú na oltáre, k svätostánku alebo k sochám svätcov. Je však potrebné dbať na to, aby sa naše kostoly nestali akýmisi kvetinárstvami. Všetko má mať svoje medze, pretože chrám a v ňom oltár je predovšetkým miestom, kde sa človek stretáva s Bohom a slávi sa eucharistická obeta.
Liturgické smernice a autorita
Základné normy pre úpravu priestoru poskytuje Caeremoniale episcoporum (Obradník biskupov), kniha obsahujúca normy na slávenie biskupských bohoslužieb, ktorú v prepracovanej podobe vydal pápež Ján Pavol II. v roku 1984. Ďalším kľúčovým zdrojom sú Všeobecné smernice Rímskeho misála z roku 2002. Tie v bode 305 zdôrazňujú, že v ozdobovaní oltára sa má zachovávať umiernenosť.
Špecifiká pôstneho obdobia
Podstatné je uvedomiť si rozdiel medzi Adventným a Pôstnym obdobím. Hoci je liturgická farba v oboch prípadoch fialová, ich obsah je odlišný. Zatiaľ čo v Advente sa kvetinová výzdoba povoľuje s mierou, v Pôstnom období sú pravidlá prísnejšie.
Zákaz kvetov a kajúci charakter
Caeremoniale episcoporum v bodoch 41 a 236 striktne vyjadruje: „V Pôstnom období sa zakazuje zdobiť oltáre kvetmi a hudobné nástroje sa dovoľujú používať len na udržanie a sprevádzanie spevu, čo zodpovedá kajúcemu rázu tohto obdobia.“ Oltár nemá byť zdobený kvetmi od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach počas Veľkonočnej vigílie.
Symbolika fialovej farby
Fialová liturgicky vyjadruje poníženosť, skrúšenosť a kajúci smútok. Podobá sa popolu, ktorým si kajúcnici v minulosti sypali hlavy na znak pokánia. V niektorých historických tradíciách, ako napríklad v Lyonskom obrade, sa počas pôstu používali dokonca paramenty v popolavej alebo šedej farbe, aby sa oku veriaceho ešte viac priblížil symbol bolesti a ľútosti. Za dodržiavanie týchto noriem vo farnosti je zodpovedný kňaz, ktorého úlohou je oboznámiť s nimi všetkých, ktorí sa podieľajú na vzhľade kostola.
Výnimky a praktické odporúčania
Napriek všeobecnému zákazu existujú miesta, ktoré si zachovávajú výzdobu aj počas pôstu. Druhý vatikánsky koncil odporúča, aby bola Oltárna sviatosť uschovávaná v osobitnej kaplnke, pričom toto miesto má byť vždy náležite ozdobené kvetmi, napríklad na Zelený štvrtok či pri Božom hrobe. Zároveň platí všeobecné pravidlo, že výzdoba by mala kostolu dodať skôr vznešenú jednoduchosť ako prepych. V poslednom období sa tiež častejšie diskutuje o nevhodnosti umelých kvetov, ktoré sú len atrapou a nemajú život.