Obec Gemerská Poloma sa nachádza v západnej časti Košického kraja na severe okresu Rožňava, na súradniciach 20,27° s.š. a 48,30° v.d. Leží na križovatke ciest I. triedy č. 67 a II. triedy č. 533 medzi Betliarom a Henckovcami. Obcou preteká Súľovský potok, ktorý sa na juhu obce vlieva do Slanej. Južne od obce sa nachádza vrch Turecká a severovýchodne Skalisko.
Počiatky Obce a Jej Názov
Počiatky existencie obce siahajú do polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1282, keď sa spomína pod názvom Poloma. Pôvodne tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa koncom 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce: Malá Poloma a Veľká Poloma. Gemerská Poloma ako jedna obec vznikla spojením samostatných obcí Malej a Veľkej Polomy dňa 1. januára 1958.
Vznik názvu Poloma má podľa rozprávania obyvateľov viacero prameňov. Jeden z nich hovorí, že kedysi dávno sa nad obcou prehnala veľká prietrž mračien so zúrivým vetrom. Spôsobila také veľké škody, ktoré zmyli ľudské obydlia nachádzajúce sa na Lehôtkach. Tí, čo prežili, sa presunuli na terajšie miesto k sútoku Súľovského potoka a rieky Slanej. Na pamiatku nešťastia dali obyvatelia novej osady názov Poloma.
Symbolom Veľkej Polomy je pečať, ktorej reliéf sa zachoval v pomerne dobrom stave. Na štíte stojí na pažiti biskup, symbolizuje ho biskupská berla v pravej ruke a mitra na hlave. Na chrbte má plášť a vpredu na ornáte zreteľný kríž. Ľavú ruku má v bok. Symbolom Malej Polomy je okrúhla pečať z roku 1541. V strede jej vnútorného poľa sa po celej jeho výške nachádza z dolnej časti vyrastajúci latinský kríž s ukrižovaným Kristom. V pravom výseku je pod ramenom kríža zobrazený kostol s vežou a polmesiac. Na ľavej strane sú dva listnaté stromy a nad nimi hviezda. Obidve obce patrili plešiveckým Bebekovcom, od konca 16. storočia patrili panstvu Krásna Hôrka.
Hospodárstvo a Spôsob Obživy
Miestne obyvateľstvo sa už v stredoveku živilo pálením dreveného uhlia, zhotovovaním šindľov, obchodovaním, pastierstvom, drevorubačstvom a furmančením. Povozníctvo tu zapustilo hlboké korene, nakoľko obcou viedla historická cesta spájajúca poľské soľné bane s celým Uhorskom a Európou. Od vybudovania železnice značná časť obyvateľov pracovala v doprave.
Asi 4 km severne od obce sa nachádza významné ložisko mastenca objavené už v roku 1985. Ložiská mastenca sú lokalizované v betliarskych vrstvách silúrskeho veku. Tektonicky ho možno zaradiť do gelnickej skupiny gemerika. Mastenec je v ložisku sprevádzaný magnezitom, kalcitom, dolomitom, chloritickými a grafitickými bridlicami. Príprava na ťažbu tohto ložiska sa začala v roku 2000.
Dôležité Historické Udalosti
V roku 1557 bola obec obsadená Turkami, ktorí vpadli do obce cez kopec Turecká od Štítnika.
Obec bola postihnutá rozsiahlymi požiarmi, ktoré zanechali výraznú stopu v jej histórii:
- 1863 - takmer celá Malá Poloma vyhorela.
- 1888 - Malá Poloma opäť vyhorela, ostali len tri domy.
- 1893 - vyhorelo 45 až 50 domov s maštaľami a stodolami.
- 1908 - vyhorela celá Malá Poloma a novopostavená škola.
V rokoch 1873 a 1875 zúrila v dedine cholera - len v roku 1873 zomrelo viac ako 150 ľudí.
Počas druhej svetovej vojny občania pomáhali partizánom. Dedina bola obsadená Nemcami. Najviac sa Polomčania vyznamenali v Slovenskom národnom povstaní (SNP). Nešťastnou udalosťou v SNP bola havária sovietskeho lietadla Douglas 17, ktoré havarovalo pri obci 16. októbra 1944 o pol jedenástej v noci na kopci Flós. Z posádky zahynulo osemnásť vojakov a len traja sa zachránili.
Sakrálne Pamiatky a Ich História
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol je jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pochádzajúca z roku 1784. Po prestavbe má neorománsku fasádu. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková kazateľnica z polovice 18. storočia. Oltár je klasicistický s obrazom I. Finsterbuscha Kristus medzi deťmi z roku 1937. Kostol uchováva historické bohoslužobné kanvice z rokov 1784 a 1804. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Gyulu Szalaya z roku 1897. Fasády kostola sú členené lizénami a nárožným zaoblením, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Pri kostole sa nachádza evanjelická fara, kde pôsobil Peter Kellner-Hostinský. Táto stavba pochádza z 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa
Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1802. Stojí na mieste staršej stavby z roku 1785. Úpravami prešiel v roku 1898. Oltár kostola je klasicistický z roku 1802 s obrazom sv. Rodiny z druhej polovice 19. storočia. Ďalej sa tu nachádza kazateľnica z prvej polovice 19. storočia so sochou Dobrého pastiera. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákom. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a šindľovou barokovou helmicou s laternou. Vo veži kostola sa nachádza gotický zvon z konca 15. storočia.
Zvonica v Malej Polome a zaniknutý stredoveký kostol
Len zvonica pripomína zrejme stredoveký kostol, ktorý stál v obci Gemerská Poloma, v časti Malá Poloma. Chrám zasvätený sv. Štefanovi mučeníkovi v Malej Polome sa spomína v kanonickej vizitácii z roku 1753. Zanikol niekedy v období od konca 18., respektíve na začiatku 19. storočia. V staršej literatúre sa uvádza, že sa tak malo stať už v priebehu náboženských bojov v 16. - 17. storočí. Zvonica bola barokovo upravená v 18. storočí a klasicisticky na začiatku 19. storočia.
Dvojpodlažná zvonica zo 17. storočia má štvorcový pôdorys a sú v nej inštalované dva zvony z rokov 1876 a 1923. V 18. storočí bola zbarokizovaná a začiatkom 19. storočia dostala jej horná časť klasicistickú úpravu. Georadarový prieskum realizovaný začiatkom októbra Doc. RNDr. Jánom Tirpákom, CSc. v spolupráci so Samuelom S. Očkaikom a pracovníkmi KPÚ SR v Košiciach preukázal existenciu zaniknutého kostola približne 15 m severne od zachovanej zvonice. V rámci neho sa podarilo zachytiť murivá interpretované ako zvyšky presbytéria (zrejme kvadratického), východnej časti lode a ďalších dvoch prístavieb zatiaľ neupresneného účelu (sakristia, kostnica). Svojou dispozíciou by tak bola zaniknutá stavba blízka doteraz stojacim chrámom v okolitých obciach Betliar a Henckovce, ktoré sú datované do 14., respektíve 13. storočia. Práve pre toto obdobie je typický aj kvadratický tvar presbytéria. Informácie k prieskumu poskytli historička Monika Tihányiová a študent archívnictva Samuel S. Očkaik, ktorý spracoval prácu Zaniknuté kostoly na území farnosti Gemerská Poloma. Aktualizačný list KP Zvonica v Gemerskej Polome vytvorila D. Gdovinová.
Andrej Danko (SNS) vs. Gábor Grendel (Slovensko) | Na telo
Matica slovenská v Gemerskej Polome
Miestny odbor Matice slovenskej (MO MS) v Gemerskej Polome začal svoju činnosť na zakladajúcej schôdzi 26. januára 1997. Jej zakladajúcimi členmi boli Mgr. Zuzana Hanuštiaková, Lilian Bronďošová, Helena Demková a Mgr. Iveta Kyselová. V marci 1997 vznikol Matičný spevokol s názvom Svornosť, ktorý reprezentoval MS a obec Gemerská Poloma pod vedením Mgr. Rudolfa Hanuštiaka na všetkých kultúrnych podujatiach v obci, okrese Rožňava, ako aj v iných mestách.
V roku 1998 sa predsedníčkou MOMS stala Lilian Bronďošová, ktorá celé roky príkladne viedla celú činnosť MO MS. Dňa 17. apríla 1999 sa v Gemerskej Polome uskutočnil slávnostný krst zbierky polomských ľudových piesní pod názvom „Povedzže mi, milá, milenká“, ktorú organizoval MO MS za účinnej pomoci Obecného úradu a Miestneho kultúrneho strediska. Autormi tejto knihy sú pán Mgr. Rudolf Hanuštiak s manželkou Mgr. Zuzanou Hanuštiakovou, ktorí sa už roky zaoberajú zbieraním ľudových piesní.
Od založenia MO MS v Gemerskej Polome sa rozvíja spolupráca s obcou Gemerská Poloma, ZŠ P. K. Hostinského, MŠ Gemerská Poloma, Obecnou knižnicou Gemerská Poloma a spoločenskými organizáciami v obci. MO MS spoluorganizuje rôzne kultúrne a športové podujatia, ako napríklad: Kelnerová Poloma, Deň matiek, Letné športové súťaže, Dni obce, brigády a Vianočný koncert.
MO MS sa aktívne zúčastňuje na výročiach oslobodenia obce, SNP a pri príležitosti víťazstva nad fašizmom 8. mája spoluorganizuje výstup na Moch. K 60. výročiu založenia MO MS v Gemerskej Polome, MO MS vydal zborník dokumentov od pamätníkov a z archívu MS. K sviatkom Veľkej noci a Vianoc spoluorganizuje výstavky tradičnej kultúry v miestnom kultúrnom dome. Každú jar organizuje čistenie studničiek a zber odpadu z ich okolia v chotári obce. Od marca 2015 spoluorganizuje muzikoterapiu dvakrát mesačne a dvakrát mesačne stretnutia seniorov v obecnej knižnici. Členovia MO MS sa tiež zúčastňujú na Vatre zvrchovanosti vo Vlachove. K 200. výročiu úmrtia MUDr. Petra Madáča bolo organizované podujatie a pri tej príležitosti boli ocenení členovia miestneho odboru.
tags: #vyrocie #instalacie #v #gemerskej #polomee