Jeleň je jednotný názov rodov Cervus a Elaphurus. Patria do triedy cicavce (Mammalia), radu párnokopytníky (Arctiodactyla) a čeľade jeleňovité.
Charakteristické znaky a parohy
Typickým znakom jeleňa sú parohy (nazývané aj parožie). Vyrastajú z výbežkov čelovej kosti, nazývaných pučnice. Rastúce parohy sú obalené lykom, čo je osrstená koža s cievami, ktorá ich vyživuje. Keď parohy dorastú, lyko uschne a odpadne. Jelene parohy periodicky zhadzujú a tie znova dorastajú.
Vývoj a typy parožia
Jelenčekovi začínajú rásť pučnice vo veku 6 mesiacov. Prvé parohy majú zvyčajne tvar nerozvetvených ihlíc bez ružíc a ich rast je ukončený vo veku 14 mesiacov. Jeleň s takýmito parohmi sa nazýva ihličiak. Zhadzuje ich zvyčajne vo veku 24 mesiacov.
Druhé parohy už majú ružicu a sú rozvetvené na očnicu a kmeň (stupeň vidliaka). V ďalších rokoch jeleň nasadzuje čoraz mohutnejšie parohy s väčším počtom vetiev. Podľa počtu vetiev môže byť jeleň ihličiakom, vidliakom, šestorákom, osmorákom, desatorákom, dvanástorákom atď. Počet vetiev nie je priamoúmerný veku. Vetvy sa nazývajú očnica, nadočnica a stredná vetva.
Jelene zhadzujú parohy pravidelne od februára do apríla (staršie skôr, mladšie neskôr). Vývin nových parohov trvá 120 - 170 dní.
Druhy a poddruhy jeleňov
Rod Cervus
Do rodu Cervus, ktorý je rozšírený v Ázii, Severnej Amerike a v Európe, patrí vyše 10 druhov. Medzi ne patria napríklad:
- jeleň axis (Axis axis, Cervus axis)
- jeleň bieloústy (Cervus albirostris)
- jeleň Alfrédov (Cervus alfredi)
- jeleň filipínsky (Cervus mariannus)
- daniel škvrnitý (Dama dama, Cervus dama)
- jeleň barasinga (Cervus duvauceli)
- jeleň lýrorohý (Cervus eldi)
- jeleň sika (Cervus nippon) s viacerými poddruhmi
- jeleň sambar (Cervus unicolor)
- jeleň lesný (Cervus elaphus), ktorý má najviac poddruhov
Rod Elaphurus
Do rodu Elaphurus patrí jediný druh, jeleň milu (Elaphurus davidianus, jeleň Dávidov), ktorý pochádza z Číny. V 19. storočí bol vyhubený. V Spojenom kráľovstve ho zachránili chovom; dobre sa rozmnožuje vo zverniciach a v zoologických záhradách a v 80. rokoch 20. storočia bol reintrodukovaný do voľnej prírody.
Jeleň lesný na Slovensku
Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy jeleňa lesného:
- Jeleň lesný západoeurópsky: Vyskytuje sa v oblasti západného Slovenska. V lete je bledohrdzavý, v zime tmavohrdzavý, má tmavšiu hrivu a svetlejšie zrkadlo (oblasť okolo ritného otvoru).
- Jeleň lesný karpatský: Nachádza sa v oblasti stredného a východného Slovenska. V lete je hrdzavý so sivým nádychom na prsiach, lopatkách a stehnách a na bruchu čiernohnedý. V zime je sivý, na nohách a na bruchu čiernohnedý. Má nenápadnú hrivu a menej výrazne ohraničené zrkadlo.
Na strednom Slovensku sa často vyskytujú aj ich krížence, ktoré sa odlišujú hlavne sfarbením.
Život a správanie
Sociálna štruktúra
Jelenia zver žije prevažnú časť roka v čriedach. Bezparohá zver, ako sú jelenice a jelenčatá, žije oddelene od jeleňov. Prestarnuté a choré jelene žijú samotársky.
Ruja a rozmnožovanie
V období ruje (september až október) čriedy jeleníc s jelenčatami vyhľadávajú vhodné rujoviská, kam za nimi prichádzajú jelene. Starší, hlavný jeleň si čriedu podrobí a chráni jelenice pred druhými jeleňmi, s ktorými sa niekedy púšťa do prudkých súbojov. Mladšie a slabšie (bočné) jelene sa zdržiavajú v blízkosti čriedy, a ak hlavný jeleň nie je dostatočne ostražitý, usilujú sa spáriť s niektorou jelenicou.
Jelene sa počas ruje ozývajú hlbokým hrdelným ručaním, ktoré sa odlišuje podľa toho, či jeleň ešte len hľadá jelenice, už má svoju čriedu, naháňa rujnú jelenicu, alebo odháňa soka, prípadne mu hrozí. Sprievodným znakom rujného jeleňa je čierna škvrna na bruchu okolo pohlavného údu. Po ruji hlavný jeleň čriedu opúšťa a k čriedam jeleníc sa pridávajú dvoj- až trojročné jelene.
Zvuky jelenej ruje
Gravidita a mláďatá
Jelenica je gravidná 240 dní. Koncom mája, ale najčastejšie v júni, rodí spravidla jedno mláďa. Jelenčatá sú do veku 2 - 3 mesiacov škvrnité. Mláďatá cicajú 4 - 5 mesiacov, pásť sa však začínajú už v 2. mesiaci.
Pohlavne dospievajú vo veku 1,5 roka. Do reprodukcie sa mladé jelene zapájajú spravidla až vo veku 4 rokov, jeleničky v 2. - 3. roku. Jelene sa dožívajú maximálne 20-25 rokov v ideálnych podmienkach.
Habitat a potrava
Jelenia zver žije od lužných lesov až po hornú hranicu lesa. Cez deň sa ukrýva v húštinách, večer vychádza na pašu. V horúcich letných a jesenných dňoch sa na vlhkých miestach s obľubou kaluží (→ bahnisko), čím sa ochladzuje a zbavuje parazitov.
Živí sa trávami, bylinami, lístím, rozličnými plodmi (žaluďmi, bukvicami, jarabinou a inými) a poľnými kultúrami. V lesných porastoch, najmä v monokultúrach s nedostatkom prirodzenej potravy, spôsobuje škody lúpaním kôry stromov a ohryzom sadencov. Značné škody môže spôsobiť aj na poľnohospodárskych plodinách.
Prirodzení nepriatelia
Najvýznamnejším prirodzeným nepriateľom jelenej zveri je vlk. Novonarodené jelenča môže uloviť aj líška alebo diviak.