Pomaly sa blížia Vianoce a je fajn, ak o vianočných symboloch - o tom, ako vznikli a aký je ich význam - viete trochu viac. Hlavnou zásadou v adventnom období je, že počas neho sa nemajú organizovať zábavy a hlučné oslavy. Radšej si pekne začnite ozdobovať byt, naučte deti koledy a pripravte štedrovečerný stôl so všetkými symbolmi.
Adventný veniec
Adventný veniec, jeden z najkrajších symbolov predvianočného obdobia, každý rok v nás prebúdza radosť, očakávanie a pokoj. Vymyslel ho Johann Henrich Wichern v nemeckom Hamburgu na začiatku 19. storočia. Zriadil útulok pre opustené deti a staral sa o ne. Pretože sa neustále vypytovali, koľko dní ostáva do Vianoc, doniesol im veľké koleso od voza a ozdobil ho 19 tenkými a 4 hrubými sviecami. Tenké sviece symbolizovali všedné dni, hrubšie nedele. Sviečky postupne zapaľoval a keď sa všetky rozžiarili, boli Vianoce.
Dnes sa počet sviec ustálil na štyroch, ktoré predstavujú štyri adventné nedele. Liturgický adventný veniec má byť vždy v tvare kruhu. Tento symbol predstavuje Boha, ktorý nemá ani začiatok, ani koniec. Rovnako je kruh venca symbolom večnej Božej lásky k nám, ktorá nás motivuje milovať tak ako On: nekonečne, bez konca. Kruh venca je tiež symbolom večnej Kristovej vlády nad svetom. Zelené vetvičky, z ktorých je veniec zhotovený, sú znakom života a nádeje uprostred zimy. Sviečky - štyri svetlá adventu - postupne rozptyľujú tmu a prinášajú radosť. Farby sviec bývajú tradične tri fialové a jedna ružová. Fialová vyjadruje pokánie a tichú prípravu, ružová radosť z blížiaceho sa narodenia Krista. Každá nedeľa, keď zapálime ďalšiu sviecu, nám pripomína, že svetlo víťazí nad tmou.
Liturgia povoľuje decentne minimalistické zdobenie prírodnými materiálmi, ako sú šišky, škorica či bukvice. Platí však, že menej je viac. Dobrým tipom je postaviť si do stredu venca sochu Panny Márie.
Vianočný stromček
Vianočný stromček symbolizuje strom z raja, pod ktorým spáchali hriech Adam a Eva. Vianočný strom je ako Spasiteľ, ktorý očisťuje ľudstvo od hriechov a jeho umiestnenie doma je znakom prítomnosti Spasiteľa. Svetielka na stromčeku môžu pripomínať vyžarovanie Kristovho ducha. Darčeky pod stromčekom sú symbolom dobra a lásky.
Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko). Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi.
Hviezda a anjeli
Podľa Biblie doviedla troch mudrcov z Východu do Betlehema hviezda. Nikto nevie, o aký nebeský jav vtedy išlo, či to bola kométa, supernova, roj meteoritov alebo výmysel, avšak aj v živote sú situácie, kedy nám neostáva nič iné ako ísť za hviezdou - teda za svojím presvedčením, že dosiahneme svoj cieľ.
Vedci sa zhodujú, že pôvodná betlehemská hviezda mohla byť skutočná. Každých niekoľko sto rokov sa vďaka tzv. konjunkcii Jupitera a Saturnu objaví na oblohe výrazne žiarivá „hviezda“. Naposledy sa tak stalo v decembri 2020 (predtým ešte v roku 1623).
Anjeli sú duchovné netelesné, dokonalé stvorenia, ktorým dal Boh úlohu sprostredkovateľov s ľuďmi. Chránia pred zlom, pomáhajú a starajú sa o nich. Sú zosobnením dobra.
Betlehem a jasličky
Betlehem a jasličky sú symbolom stredobodu nášho bytia. Prvé jasličky postavil sv. František z Assissi v Umbrii v Taliansku, keď chcel názorne ako divadlo predviesť scénu narodenia Ježiša a upozorniť, v akej chudobe sa narodil. Uložil tam živé dieťa, priviedol ľudí a zvieratá, fakľami ozdobil jaskyňu. Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár tam prišli a odovzdali vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu.
V čase, keď kresťania začali nahrádzať pohanské oslavy zimného slnovratu Vianocami, biskupi naprieč Európou vyžadovali počas vianočných omší spev akýchsi hymien. Mnohí skladatelia sa chceli na tomto zvyku podieľať a tvorili vlastné koledy. Zlom nastal až v roku 1233, keď František z Assisi založil tradíciu betlehemských hier. Zakomponoval do nich chválospevy rozprávajúce príbeh narodenia Ježiša Krista - zvyčajne v jazyku, ktorému publikum dobre rozumelo. Netrvalo dlho a ľudia si ich začali pospevovať.
Imelo
Pobozkať svojich najmilších pod vetvičkou imela je stará vianočná tradícia, ktorá prináša šťastie, zdravie a trvalú lásku. Zavesiť imelo nad dvere malo už od nepamäti priniesť do domu šťastie a požehnanie. Pôvod tohto zvyku siaha do nórskej mytológie, kde podľa legendy bohovia použili imelo na oživenie Baldura, syna boha Ódina. V 18. storočí v Anglicku mohli muži počas Vianoc pobozkať každú ženu, ktorá stála pod imelom.
Vianočné vence na dverách
Vianočné vence na vchodových dverách sú jedným z najcharakteristickejších symbolov vianočnej sezóny. Ich pôvod siaha hlboko do histórie a ich vývoj bol formovaný kultúrami a tradíciami po celom svete. Vianočný veniec by nemal chýbať na žiadnych dverách.
Počiatky vianočných vencov môžeme badať už v starovekom Ríme, kde si obyvatelia zdobili svoje domy vavrínovými venčekmi počas sviatku Saturnálií. História vianočných vencov pokračuje aj v období stredoveku v Európe. Pôvodne boli tieto vence jednoduché, zhotovené zo zelených rastlín, ako napríklad borievky, jalovca a podobne, ktoré boli dostupné v chladnejšom počasí. Tieto prvotné vence symbolizovali život v období zimnej stagnácie a boli spojené so starými pohanskými tradíciami oslavujúcimi príchod jari.
S nástupom kresťanstva sa vianočné vence stali spojením s Vianocami a nadobudli nový význam. Zelené vetvičky boli vnímané ako symbol večného života a kruhový tvar venca začal reprezentovať Božiu lásku, ktorá nemá začiatok ani koniec. Týmto spôsobom sa vianočné vence stali dôležitým liturgickým symbolom v kresťanských domácnostiach. Tradícia zdobenia vchodových dverí vianočnými vencami sa tak začala meniť a rozvíjať.
V 19. storočí, počas Viktoriánskej éry, sa vianočné vence stali omnoho dekoračnejšími. Do ich výroby sa začali zapájať rôzne materiály ako smrekové šišky, mašle rôznych veľkostí a kvety. Tieto venčeky boli často ručne vyrobené a stali sa spoločnou rodinnou tradíciou, kde každý člen prispel k tvorbe.
V 20. storočí sa tradícia vianočných vencov rozšírila aj do Ameriky. Zatiaľ čo pôvodne bola sústredená predovšetkým v Európe, vianočné vence sa stali obľúbeným symbolom aj v domácnostiach na druhom brehu Atlantiku.
Dnes môžeme vidieť vianočné vence vo všetkých tvaroch a veľkostiach. Moderné vence často obsahujú kombináciu prírodných a umelých materiálov vrátane borovicových konárov, sviečok, šišiek, rôznych bobulí, farebných stužiek, kovových či drevených ozdôb alebo tradičných vianočných gulí. História vianočných vencov je fascinujúcim príbehom o vývoji tradície, ktorá začala jednoduchými symbolmi prírody a získala hlboký náboženský a kultúrny význam. Dnes sú vianočné vence nielen estetickým prvkom na dverách, ale aj spomienkou na bohatú históriu a sviatočné dedičstvo, čím nám prinášajú radosť a pohodu počas vianočného obdobia.
Symbolika farieb
Vždyzelené rastliny a stromy už po stáročia predstavovali prísľub jari a večného života, a preto si zelená farba našla miesto aj v súčasných tradíciách. Často sa popularita tejto farebnej dvojice pripisovala cezmíne, ktorá sa dodnes využíva na vence a dekorácie. Skutočný dôvod, prečo je červená farba spájaná s Vianocami, je však jednoduchší - vďaka Santa Clausovi. Presnejšie umelcovi menom Haddon Sundblom, ktorý sa v 20. storočí podieľal na výrobe reklamy pre Coca-Colu. Červeno-zelená kombinácia farieb sa spája dodnes s Vianocami.
Snehuliak
Úplne prvý zdokumentovaný snehuliak sa objavil už v roku 1380. Historici však predpokladajú, že ľudia ich stavali dávno predtým. Tento zimný zvyk bol obzvlášť obľúbený v stredoveku, keď boli tradičné materiály na umeleckú tvorbu drahé a často nedostupné. Snehuliaci sa začali čoraz častejšie objavovať ako vianočná dekorácia.
Zvončeky
Roľničky, kostolné zvony, zvončeky na saniach - najmä počas sviatkov ich vidíme všade, kde sa pozrieme. Ako sa však stali súčasťou Vianoc? V pohanských aj kresťanských tradíciách sa zvončeky dlho používali na odohnanie zlých duchov. V našej kultúre si zvuk zvončeka nesie so sebou ešte jeden milý význam. Najmenší členovia rodiny na neho netrpezlivo vyčkávajú počas vianočnej večere.
Darčeky a sv. Mikuláš
Asi každý z nás v detstve zažil to nadšenie, keď sme si 6. decembra našli v čižme či ponožke sladké prekvapenie. Podľa legendy sa skutočný svätý Mikuláš dopočul o chudobnom vdovcovi, ktorého dcéry sa pre chýbajúce veno nemohli vydať. V noci sa preto spustil cez komín do ich domu a pančuchy zavesené nad krbom naplnil zlatom. Týmto skutkom dievčatám zabezpečil budúcnosť. Drobnosti v čižmách sú pripomienkou dobročinnosti svätého Mikuláša.
Vianočná ruža (Poinsettia)
Prýštec najkrajší (poinsettia), známy najmä ako vianočná ruža, k nám prišiel až z Mexika. Jeho sýta červená farba sa už od pohľadu môže spájať s Vianocami, no jeho história ako vianočnej dekorácie je omnoho zaujímavejšia. Svoje meno poinsettia dostala však po americkom veľvyslancovi v Mexiku, Joelovi Robertsovi Poinsettovi, ktorý ju priniesol so sebou do Ameriky.
Symbolika svetla
Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu. Napríklad v Škandinávii 13. decembra slávili Svätej Lucie, ktorá je spojená so svetlom. V Novom Mexiku sa tradične počas Vianoc zapaľujú tzv. luminarias - sviečky uložené v papierových taškách, ktoré osvetľujú chodníky.
Adventné kalendáre
Adventné kalendáre vznikli zo staršieho kresťanského zvyku - odpočítavania štyroch nedieľ do Vianoc. Za vznik adventného kalendára, ako ho poznáme dnes, sa zaslúžil nemecký vydavateľ Gerhard Lang na začiatku 20. storočia. Pre svoje deti pripravil krabicu s vrecúškami, v ktorých boli zašité sušienky - na každý deň adventu. Neskôr vznikol nápad s otváracími okienkami a malými prekvapeniami.
Vianočné tradície, vysvetlenie | Pôvod Vianoc | REŽIM PRESKÚMANIA
Spomínanie na zosnulých
Spomínanie na zosnulých je prirodzenou súčasťou našej kultúry. Rodiny navštevujú cintoríny a krematóriá, kde zapália sviečky a položia smútočné kvety. Tie sú symbolom úcty, vďaky a spomienky. Najčastejšie sa na hroby nosia pri výročí úmrtia, počas sviatku Všetkých svätých alebo na Vianoce.
Pre smútočné príležitosti sa tradične vyberajú kvety s hlbokým symbolickým významom. Rovnako je možné zvoliť aj ozdobnú urnu, ktorá môže svojim vzhľadom vyjadrovať osobnosť zosnulého a zároveň ladiť s kvetinovou výzdobou. Na hrob môžete priniesť živé kvety v kytici alebo v črepníku, ktoré symbolizujú prirodzený kolobeh života. Umelé kvety vydržia dlhšie a sú menej náročné na údržbu. Mnohí ich volia aj kvôli obavám z krádeží.
K tradičným symbolom patrí aj smútočný veniec. Zhotovuje sa prevažne z ihličia, machu alebo vresu a dopĺňa sa kvetmi. Veniec symbolizuje nekonečný kolobeh života. Smútočné vence a väčšie kytice bývajú doplnené o stuhy s krátkym odkazom. Na ľavej strane stuhy sa uvádza venovanie zosnulému.
Pri smútočných príležitostiach sa tradične prináša párny počet kvetov.
