Košické rozprávkové Vianoce sa každoročne blížia, pričom jedným z najočakávanejších symbolov je vianočný stromček, ktorý zdobí Hlavnú ulicu. Táto tradícia má svoje hlboké korene a zaujímavý vývoj, od starovekých kultov až po súčasné inštalácie.
Súčasné vianočné stromčeky na Hlavnej ulici
V posledných rokoch sa na Hlavnej ulici v Košiciach striedajú majestátne ihličnany, ktoré sa stávajú dominantou predvianočnej atmosféry. Napríklad, jednou z vianočných dominánt Košíc bola 16-metrová jedľa biela, ktorá dlhé roky rástla v obci Kysak. Jej výrub bol naplánovaný kvôli rozšíreniu parkoviska, no namiesto toho začala robiť radosť Košičanom a návštevníkom mesta, dotvárajúc vianočnú atmosféru. Na výrube, preprave, úprave a ukotvení stromu sa podieľali Mestské lesy Košice. Tento vianočný strom skrášlila približne 2 000 metrov dlhá svetelná reťaz a 14 000 šetrných LED svetielok. Slávnostné rozsvietenie vianočného stromu a celej výzdoby v meste je zvyčajne naplánované na začiatok decembra, často na 5. decembra.
Inokedy, tohtoročným vianočným stromčekom v centre Košíc bol smrek obyčajný, ktorý priviezli na Hlavnú ulicu vo štvrtok okolo poludnia. Pochádza z Mestských lesov Košice, konkrétne z oblasti Ružína. Milan Chudý z mestských lesov pre TASR uviedol, že proces výberu vianočného stromčeka trvá približne tri mesiace. Pri výbere sa zvažovali aj stromy, ktoré na základe výzvy ponúkli občania z Košíc a ich širokého okolia. Výrub tohto stromu nebol zložitý; začal sa ráno o pol ôsmej a okolo pol desiatej už bol naložený. Po dvojhodinovej ceste dorazil do centra mesta. Tento smrek obyčajný rástol uplynulých 70 rokov v košických Mestských lesoch neďaleko Suchého vrchu pri vodnej nádrži Ružín. Pôvodne mal výšku 22 metrov, ale po úprave a osadení do špeciálnej šachty pri súsoší Immaculata na Hlavnej ulici sa jeho výška pohybuje na úrovni 18 metrov. Ihličnatý krásavec sa naplno rozžiari tiež 5. decembra.
Podľa riaditeľa Mestských lesov Košice Františka Beliho, proces výberu najvhodnejšieho vianočného stromu trvá tri mesiace. Pri výbere sa posudzujú nielen výška, celková kvalita a vzhľad stromu, ale aj jeho dostupnosť pre ťažkú techniku potrebnú na naloženie a prepravu do Košíc. S dopravou a káblami, ktoré najmä na dedinách nie sú tak vysoko ako by mali byť, problémy nevznikajú.
Vianočné trhy a sprievodné podujatia
Po dvoch pandemických rokoch sa do Košíc vracajú Košické rozprávkové Vianoce, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú vianočné trhy. Inštalácia stánkov na Hlavnej ulici sa zvyčajne začína v polovici novembra. Na vianočne naladených návštevníkov čaká množstvo stánkov s rôznym sortimentom, umiestnených v priestore od Immaculaty smerom na severnú stranu k OD Urban. Vianočné trhy sa spolu s rozsvietením stromčeka začínajú 5. decembra a trvajú do 23. decembra, s možnosťou predĺženia na Silvestra 31. decembra. ,,Skúšobná” prevádzka trhov na Hlavnej ulici sa však niekedy začína o dva dni skôr, napríklad 3. decembra, a program sa začína 4. decembra. Všetky stánky s vareným vínom, medovinou, skvelým jedlom a vianočnými špecialitami, obohatené o špeciálne vianočné darčekové predmety, sú na Hlavnej otvorené denne od 9:00 hodiny.
Na vianočných trhoch nechýba ani Primátorský punč, ktorý tvorí výraznú časť charitatívnych akcií v rámci Košických rozprávkových Vianoc. Podáva a predáva sa na Hlavnej ulici každý deň od 5. do 23. decembra v čase od 16:00 do 20:00. Výťažok z Primátorského punču putuje rovným dielom vybraným organizáciám. Vianočnú atmosféru mesto Košice prenáša aj do Mestského parku, kde ožívajú rozprávkové postavičky, ku ktorým pribúdajú aj ďalšie. Návštevníci vianočných trhov si môžu vychutnať výhľad na Košické rozprávkové Vianoce na Hlavnej ulici z obrovského kolotoča, ktorý býva väčší a vyšší ako v minulosti, s výškou až 33 metrov. Mestské klzisko v Mestskom parku je pre nadšencov korčuľovania dostupné tiež každoročne. V prípade vhodných podmienok sa korčuliarska sezóna otvára už prvý decembrový týždeň.
Historické počiatky tradície vianočného stromčeka
Vianočný stromček sa stal neodmysliteľnou súčasťou Vianoc, no jeho cesta k dnešnej podobe bola dlhá a spletitá. Tradícia zdobenia stromčekov sa na naše územie dostala prvýkrát koncom 18. storočia, za vlády Márie Terézie, zo západného Nemecka, z porýnskych krajov. Ešte začiatkom 18. storočia bol vianočný stromček prekvapujúcou novinkou, keďže dovtedy boli v obľube vianočné betlehemy. V roku 1811 je v Jiráskovom románe z dôb národného prebudenia zaznamenané, akým dojmom pôsobila v Prahe táto podivuhodná novinka.
Zaujímavosťou je, že už v dobe troubadourov vo Francúzsku poznali svetlami ozdobený vianočný strom, na vrcholku ktorého bolo upevnené nahé dieťatko, figúrka Ježiška. Zmienka o stromčeku zdobenom svetlami sa objavuje v troch trouverských básňach z tej doby. Vianočný osvetlený stromček sa vyskytuje tiež v starofrancúzskom románe z 13. storočia Durmart le galoi a v epose Parcival od Wolframa z Eschenbachu. V starofrancúzskom románe videl hrdina dvakrát strom, ktorého vetvy boli ozdobené horiacimi sviečkami a na vrchole stromu videl žiariace dieťatko. Na otázku pápežovi, čo to má znamenať, dostal odpoveď, že osvetlený strom znamená ľudstvo, svetlá dobrých ľudí, skrivené a skleslé sviece tých zlých, a dieťatko je Kristus. Wolfram z Eschenbachu, ktorý pri písaní svojho eposu čerpal z francúzskych povestí, rozpráva, že zvykom pri vítaní vznešených hostí bolo stavať na ich počesť stromy so svetlami.
Z tohto pôvodne všeobecne slávnostného obradu sa zrejme vyvinula obyčaj vítať narodenie Krista slávnostne osvetleným stromčekom. Je pozoruhodné, že takéto osvetlené stromy, používané aj pri významných cirkevných slávnostiach, poznali už starí Indovia a Číňania. Preto sa možno domnievať, že náš vianočný stromček vznikol z tohto stredovekého a starovekého kultu.
Šírenie tradície a vývoj ozdôb
Tradícia vianočných stromčekov sa najviac šírila v nemeckom protestantskom prostredí. V 16. storočí šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na dedinách, a v 18. storočí sa z Nemecka rozšíril do celého sveta.
U nás sa spočiatku stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo sa dopestovalo v záhradkách a čo sa vytvorilo v domácnostiach. Nechýbali perníky, sušené ovocie, domáce pečivo, na stromčeky sa vešali ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr pribudli aj farebné, prizdobené najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Tieto sa rýchlo rozšírili aj v košických domácnostiach. Začiatkom 20. storočia sa u nás objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Vianoce v Košiciach v prvej polovici 20. storočia
Predvianočná nálada a trhy v roku 1923
Vianočné trhy sú dnes neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Pred sto rokmi boli Košice pred Vianocami tiež plné ľudí, ktorí zháňali darčeky, vianočné stromčeky alebo sa len prechádzali a vychutnávali si atmosféru pulzujúceho mestského života. V dobových novinách sa zachoval článok "Dojmy z vianočného trhu" z roku 1923, ktorý pôvodným textom a bez jazykových úprav zaujímavo opisuje predvianočnú náladu v uliciach a samotné vianočné trhy v Košiciach:
„Čo znamená to nadmerne oživené mesto? Tá úžasná miešanina ľudí, vozňov, dobytka, to hučanie, pískanie, cenganie, ohlušujúci rachot, jajkanie - podložené jedným základným tónom - temným ropotom rozvírených ulíc? Vrie to v nich sťa v divotvornom kotle - a ony len sa nemo prizerajú na toto staré, známe divadlo, z roka na rok sa opakujúce. Videly mnoho v svojom jestvovaní a teraz už nič nedotkne sa ich nehybnej múdrosti. Ani to nie, že ich omšené nárožia vystavané sú znásobeným nárazom strán tohoto neprehľadného, divo sem tam pobiehajúceho ľudského mraveniska. Hľa, zástup žien s nákladom na chrbtoch prešiel okolo, kamsi sa náhliac, tuná zase panie s taškami v rukách, popri nich „služnice" s kosami, všetky sa ženú jedným smerom. Medzi nima školné deti, páni od úradu, vojaci, mladá žena s kočíkom a košom na ruke, dôstojník s elegantným balíčkom, ťapkavý starík s rukami vo vačkoch a detským pohľadom, uličník s pasiou vrážajúci do každého okoloidúceho, dievča s gágajúcou husou pod pazuchou, gazdiná - na tvári úsmev podareným nákupom - všetci bez rozdielu v moci nakupovacej horúčky vianočnej. A preplnené, jagajúce sa výkladné obloky neustávajú útočiť, lákať a všakové divy sľubovať svojim obetiam."
„Choďme radšie preč, tam dolu, von vydýchnuť si. Hoho, smiešne! Legionárske je rozliate more, mučiace, rastúce! Nemožno zistiť, ktorý živel prevláda, či mestský, alebo vidiecky. Do uší zalieha košická „hútorčina", čeština, maďarčina, nemčina, korenené cigánskou haťmatilkou. Tiež gáganie, krákorenie, brechánie, hukot elektrickej, povely policajtov, švadronenie židov, trúbenie aut, rachot vozňov. Košický vianočný trh v najväčšom prúde. Uzimené ženy núkajú tovar, no „držia sa". Veď je pred Vianocami. Odohrávajú sa mžikové scény, komické výjavy. Babka s košom, v ňom tri kúsy masla. Odhodlaný nepohnutý výraz očú. Pred ňou zastane žena, neznámo akej spoločenskej vrstvy. „Ako to maselko?" „Pátnásť - -," nevládla dokončiť babka, lebo v tom už zahriakol ju prenikavý hlas: „A za to oni túto tak dlho stoja, bodaj ich - čože sebe myslia?“ Ale ruka cez to siaha do košíka, pre ,falatok' na kapustnom liste. Prekvapená babka razom sa premení na urazenú majiteľku a odsotí ruku hrešiacej ženy. Táto, stále ešte hundrúc a vyhrážajúc, berie sa ďalej. Za to tým väčšmi rozčuľuje sa šedivý dedo za jej chrbtom. Obkolesený je ortodoxnými parochňami; dve z nich držia po husy v ruke, tri sa len prizerajú. Pomocničky. Jazyk je zbraň, ktorá zriedka kedy zlyhá. Približuje sa pani, bez parochne: „Čo za tú hus?“ Parochne tesnejšie somknuly, usilujúc sa jednej z nich vyrvať hus. Parochňa prenikave zavreští a vychrlí príval nesrozumiteľných slov. Druhé sekundujú. Dedo sa rozpajedil, fúzy sa mu naježily a už ťahá hus od zadku ku sebe, parochňa ju nepúšťa, pevno ju trímajúc za nohy. Hus divo zagága, parochne vreštia, dedo preklína pani, ktorá zapríčinila ten koncert, vykrikuje a ponúka deda k činu. Policajt, privábený hlukom, zastal pri skupine, ale nedostal sa k slovu. Nevládajúc zadržať urazenú tvár, zamáva bezmocne „pendrekom“ a rozosmiaty, zapchávajúc si uši, odchádza. Parochne ovládly situáciu. Husy usadily teraz definitívne do košov a usilujú sa vopchať dedovi bankovku do ruky. Dedo sa zúfale bráni, dvíha hore ruky - ozajstná podoba obete v tej širokej, bielej kabanici s ohromným, cifrovaným golierom. „Darmo, nezostane ti už na „oldomáš“, viacrázy nepôjdeš ty na trh miesto tvojej starej predávať husy,“ vraví komicko-tragický výraz jeho utýranej tváre."
Nákup vianočných stromčekov a palivového dreva
„Pohnime sa ďalej. Hoci po tejto ceste, pohádzanej zelenými konárikmi. Skoro zastaneme pred zelenou smrčinovou horou, ale pozor! Smrčinová hora černeje a hýbe sa ľuďmi, sťa by tej chvíle so všetkým všade mala sa pohnúť odtadiaľto. Zasadené v medzierkach dlažby, alebo navršené v pouličnom blate kupia sa svieže, voňavé stromčeky všade okolo teba! Dvihneš jeden, štíhlu jedličku s bohatým ihličím a už stojí pri tebe uzimené, rozodraté chlapčisko, berie ti ju z rúk a po chlapsky prehodiac si ju cez plece, ťahá za sukňu predavačku, pýta sa na cenu a zjednáva za teba. Ty už len zaplať, urob miesto druhým a chlapčisko víťazoslávne poberá sa za tebou. Ani ťa nepripustil k slovu, že jedlička je malá a ľahká, že ty sám, atď. Chlapčisko statne razí si cestu a neváha tiež prekročiť skupinu bachratých hrnčekov, čudesných misiek a tanierikov, rozložených na kuse handry. Majiteľka tohto obchodu, malá cigánska krásavica vyskočí, zavreští a pästiami ohrozuje môjho sprievodcu. Chlapčisko nelení tiež, hučí a nadáva, za každým si odpľúvajúc, takže čiernooká krásavica musí ustúpiť a uvoľniť mu cestu. Chvála Bohu, vybrdli sme z najhoršieho. Rad radom stoja tu malé sedliacke vozy, naložené drevom. Tu sa zásobujú krmivom chudobné vrstvy košického obyvateľstva. Tu sa tiež kupuje, krvave zjednáva o každý halier. Ale akosi pokojnejšie, tichšie. Ťažkopádne voly - jednoduché drevené jarmo sňaté zo šije - pomaly prežúvajú. Gazdovia v dlhých kabaniciach s drevenkou medzi zubami, pomaly prechádzajú popri vozoch a vážne prijímajú kupcov. Bez zhonu sa rozprávajú, neobzerajúc sa okolo seba. Voly strážiť netreba. Pokojne, trpezlivo stoja na svojom mieste. V myšlienkach míňam pomaly Kazinczyho ulicu; zatiaľ už chlapec prebehol o kus cesty. Badám len knísajúci sa vrštek jedličky v pestrej trme-vrme na Mlynskej ulici. Ani mu nenapadá, aby sa za mnou obzeral, alebo dočkal. Náhli sa, aby dostal plácu a išiel zarábať ďalej."
„Strom Republiky“ ako symbol spolupatričnosti
Tradícia stavania vianočných stromčekov na námestiach sa začala na prelome 19. a 20. storočia. Po vzniku Československa sa tieto stromy stali symbolom spolupatričnosti a nazvali ich Stromami republiky. Prvý vianočný Strom republiky rozsvietili 13. decembra 1924 na brnianskom Námestí Slobody. Pod stromčekom bola umiestnená pokladnička, do ktorej mohli ľudia prispievať na opustené deti a siroty.
V Košiciach žiaril vianočný Strom republiky po prvýkrát v roku 1926. Ako uvádzali dobové noviny: „Na Hlavnej ulici, hneď pri sadoch pod divadlom, visí z oblohy až k zemi pestré jagajúce sa hrozno. Z dolného i horného konca je to nádherný pohľad na tú kyticu svetiel a farieb. Stojí tam vianočný Strom republiky. To si musí každý pripomenúť, kto sa tým smerom pozrie alebo kto ide okolo. Súčasne uvádza to každému na pamäť, že ten strom tam nestojí nadarmo, ani na okrasu, ale preto, aby ľudia pod ním zložili dary pre chudobné dietky, pre chudobné maminky a chudobných otcov.“
tags: #vianocny #stromcek #na #hlavnej #kosice2019