Veľký piatok, známy aj ako Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini), je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. V roku 2025 pripadá Veľký piatok na 18. apríla. Tento deň je hlbokou pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži a na Slovensku je od roku 2016 zaradený medzi štátne sviatky, počas ktorých majú ľudia pracovné voľno a obchody sú zatvorené.
Náboženský význam a liturgia
Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku. Pripomínajú si ukrižovanie a smrť Ježiša Krista, ktorý podľa evanjelií zomrel na kríži o tretej hodine popoludní. V rímskokatolíckej cirkvi je Veľký piatok súčasťou Svätého týždňa a veľkonočného trojdnia. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži svätú omšu, pretože ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Priebeh veľkopiatkových obradov
Obrady v kostoloch majú tri hlavné časti a sú tiché a neslávnostné. Oltáre sú bez chrámového rúcha, nehrajú ani organ a kostol je vyzdobený len veľmi jednoducho. Kňazi na znamenie smútku, vďaky a pokory odriekavajú modlitbu sklonení čelom k zemi (tzv. prostrácia).
- Liturgia slova: Evanjelium je nahradené Pašiami, ktoré rozprávajú príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, súde a ukrižovaní. Nasleduje 10 slávnostných modlitieb veriacich.
- Poklona svätému krížu: Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“ a veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
- Obrad Eucharistie: Hoci sa neslávi svätá omša, podáva sa sväté prijímanie z hostií posvätených na Zelený štvrtok.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň. Koná sa utiereň s čítaním dvanástich evanjelií (Strasti) a večiereň s uložením pláštenice do symbolického hrobu.
Prísny pôst a stravovanie
Veľký piatok je dňom najprísnejšieho pôstu. V rímskokatolíckej cirkvi sú všetci veriaci od 14 rokov do smrti povinní zdržať sa mäsitého pokrmu. Osoby od 18 do 60 rokov sa môžu najesť len raz za deň do sýtosti. Počas tohto sviatku sa v domácnostiach jedlo len veľmi striedmo.
| Typ jedla | Tradičné veľkopiatkové pokrmy |
|---|---|
| Kaše a strukoviny | Krúpy, pšeno, šošovica, hrach. |
| Cestoviny | Rezance s makom, mrvance, zemiakové šúľance. |
| Polievky | Mliečne polievky, kapustnica so zemiakmi (voda z kyslej kapusty). |
| Zelené pokrmy | Špenát s vajíčkom, prívarky z púpavy alebo žihľavy (v obciach ako Osturňa). |
V tento deň sa však nesmel piecť chlieb. Tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu. Na druhej strane sa pripravovali tzv. smažienky - pampúšiky zo strúhanky a vajíčka.
Ľudové zvyky, povery a mágia
V tradičnej ľudovej kultúre sa k Veľkému piatku viazalo množstvo magických úkonov. Mnohí verili, že ide o magický deň, kedy pôsobia nadprirodzené sily.
Sila živej vody
Dôležitú úlohu zohrávala tečúca voda. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali v potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť, kožu a vyhli sa chorobám. Voda mala liečivú moc aj pre zvieratá - gazdovia prevádzali kone cez potok, aby mali zdravé kopytá. V regióne Spiša (Lendak, Osturňa) dievčatá cestou od potoka potriasali ovocnými stromami pre dobrú úrodu.
Otváranie hôr a hľadanie pokladov
Podľa ľudových povier sa na Veľký piatok otvárajú hory a zem vydáva svoje poklady. Vodítkom malo byť zlaté papradie alebo žiariace pukliny v skalách. Tieto poklady však boli určené len pre čisté duše. Zároveň však platil prísny zákaz „hýbať zemou“ (orať, siať), pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Výnimkou bolo len štepenie mladých stromčekov, ktoré sa v tento deň vraj rýchlejšie hojili.
Ochrana pred zlými silami a škodcami
Pretrvávala viera, že sa v noci stretávajú strigy na krížnych cestách a škodia dobytku. Ako ochrana sa stajne natierali cesnakom. Existovali aj bizarnejšie praktiky:
- Proti blchám bolo potrebné pred východom slnka uvariť cesnak a vodou vykropiť posteľ alebo vyprášiť „hostí bez kostí“ palicou.
- Proti hlodavcom gazda pred východom slnka nahý polieval stodolu kalnou vodou z potoka.
- Chlapci v Liptove behali po lúkach so zvoncami, aby vyplašili krty.
Regionálne odlišnosti na Slovensku
Región Spiša bol husto poprepletaný rôznorodými tradíciami. Napríklad v Kežmarku, ktorý bol až do 2. svetovej vojny mnohonárodnostný, evanjelici (ktorých bolo v 1. pol. 20. stor. viac ako katolíkov) dodržiavali miernejší pôst, no bežne konzumovali bezmäsité jedlá. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka ako spomienku na zomrelých.
Zatiaľ čo mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok, dievčatá pre nich maľovali kraslice. Všetko sa však dialo v atmosfére ticha a úcty k Ježišovmu utrpeniu.
tags: #dnes #je #velkonocny #piatok