Vianočný stromček, nádherný symbol Vianoc, bez ktorého si už dnes nevieme Vianoce predstaviť, je pomerne mladým zvykom. Je pevnou súčasťou Vianoc a je takmer nepredstaviteľné oslavovať ich bez neho. Aj keď si Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka nevieme predstaviť, jeho tradícia je známa na celom svete a tento tradičný symbol nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru.
Pôvod a symbolika vianočného stromčeka
Korene tejto vianočnej dominanty siahajú do ďalekej minulosti. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Príbeh vianočného stromčeka siaha oveľa ďalej do minulosti, než do čias, kedy sa začal zdobiť. Pôvodom bol pohanský zvyk, pri ktorom sa počas slnovratu vešali jedľové vetvy alebo iné zelené rastliny pred dvere domu. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života, plodnosti a životnej sily. Zelený stromček pritom nezvolili už od počiatku len tak náhodne, pretože zelená bola a aj stále je symbolom života. Zelená tráva, rovnako zelený les, je živým lesom. Ihličnany majú to šťastie, že sú zelené aj v čase, keď to listnatým stromom so zeleňou veľmi nefunguje. Počas zimného slnovratu mali jedľové vetvy navyše odháňať zlých duchov a zlé bosorky.
Už samotné vešanie ozdôb malo mať obetný význam, alebo magické vlastnosti spojené s prilákaním hojnosti úrody na ďalší rok. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Lokálne sa u nás používali aj zavesené kúsky obilia, čím sa rodiny pokúšali priniesť trochu mágie aj do budúceho roka do nasledujúcej úrodnej žatvy.
Rozšírenie tradície vianočného stromčeka
Ak hovoríme o pôvode stromčeka ako ho poznáme dnes, jeho prvopočiatky by sme našli v Nemecku. Za jeho vznikom stáli protestanti, čiže veriaci luteránskeho vyznania, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Jeho zakladateľ Martin Luther pritom chcel pôvodne len upozorniť na fungovanie kresťanstva, ktoré v tom čase budovalo stavby Námestia sv. Petra vo Vatikáne a preto zaviedlo nutné platenie za odpustky pri spovedi, či platby za „garantované“ výhody v posmrtnom živote. Protestanti sa tak stali známi tým, že odmietli tieto a iné podivné ťahy kresťanstva, napríklad zaviedli skromnosť vo výzdobe chrámov a spôsobe života.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Najstaršia spomínaná zmienka o zdobení stromčeka na Vianoce pochádza od kazateľa Geislera z Alsaska v Nemecku. Písal sa rok 1507. Predpokladá sa, že v roku 1597 stál v adventnom období v cechu v Brémach ozdobený vianočný stromček. Bol to jeden z prvých vianočných stromčekov, ktorý je historicky doložiteľný. Okrem toho sa predpokladá, že vianočný stromček mohol pochádzať z Alsaska a okolitých oblastí. Ďalšie písomné zmienky z Nemecka nachádzame aj v ďalších rokoch, spomínajú sa napríklad aj v niektorých dielach, či náboženských textoch. Dokonca niekoľko zdrojov uvádza Johanna Wolfganga Goetheho ako opisoval v niektorom zo svojich diel stromček u strýka v roku 1765, alebo v knihe „Utrpenie mladého Werthera“ z roku 1774.
Po tom, čo sa ozdobený strom objavoval v cechoch čoraz častejšie, začal sa vyskytovať aj v domácnostiach, takže v 17. storočí mala väčšina bohatých mešťanov a vysokých úradníkov ozdobený strom v obývačke. Takto to zostalo aj v 18. storočí, pretože ihličnaté stromy boli vzácne a drahé. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov. V tom čase, podobne ako niektoré trendy v rôznych vekoch a aj dnes, čo má známa osobnosť, obľúbení a sledovaní jednotlivci, či slávne rody, to chceli mať aj iní. Preto sa inšpirovalo mnoho ďalších mešťanov, len čo sa nový trend objavil v domoch vážených rodín.
V 19. storočí sa vianočný stromček začal šíriť po celej Európe a aj ďalej. Harvardský profesor s nemeckými koreňmi si v roku 1832 postavil vianočný stromček vo svojej obývačke a preniesol tak tento zvyk do Severnej Ameriky.
Vianočný stromček na Slovensku
Vianočný stromček sa na územie Uhorska dostával v priebehu 18. storočia. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočný stromček, ktorý tiež volali jezuľan, polazník a kriskindl, je pomerne novodobým obyčajom. Zvyk prinášať do domu ihličnatý stromček a ozdobiť ho sviecami, ovocím, pečivom či ďalšími ozdobami sa na Slovensko dostal koncom 18. storočia.
Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Zvyk sa podľa etnologičky Viery Feglovej postupne udomácnil vo vidieckom prostredí v období od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia. Na slovenských dedinách sa vianočné stromčeky začali objavovať až v 19. až 20. storočí. V časoch prvej Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Vianoce na severnom Uhorsku, čiže v súčasnom Slovensku, boli počas stredoveku oslavované veľmi skromne a vždy boli o pôste. Štedrovečerný stôl hojnosti je výmysel až súčasnej doby, veď ešte pred sto rokmi sa nikde nechyrovalo, že by sa vôbec niečo okrem vody 24. decembra vzalo do úst.
Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku. Až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Výroba a vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne. Stromčeky boli najskôr ozdobené papierovými ozdobami. Papier bol však nedostatkovým tovarom na vidieku, získavali ho len ako obalový materiál pri nákupe cukru, múky a podobne, ak nešlo o plátené vrecká. Chudobnejší preto zvolili slamu, čím vznikalo umenie slamených ozdôb.
- Z prírodných materiálov: Ozdoby sa vyrábali zo šúpolia, slamy, ale aj drôtu. Veľkú tradíciu má aj pálka, vodná rastlina, ktorá rastie na brehoch rybníkov a močarísk. Má hnedý budzogáň a rastie do výšky dvoch, troch metrov. Z pálky sa dnes vyrábajú vianočné ozdoby v tvare hviezdíc, domčekov či anjelov. Mnohé deti po ovoňaní hovoria, že má dobrú medovú vôňu.
- Rané domáce ozdoby: Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobené sviečkami, neskôr papierovými ozdobami, ozdobami zo sušeného ovocia či orechov. Ozdoby sa často vyrábali spolu s deťmi - napríklad papierové reťaze či anjelici z vaty. V bežnej chudobnej roľníckej rodine sa vešali slamené ozdoby len tak na trám, alebo na vetvičky. K výzdobe patril aj drevený betlehem, ktorý si ľudia ukladali blízko stromčeka.
- Sklenené ozdoby: V polovici 19. storočia sa začali vyrábať ručne fúkané sklenené gule ako dekorácia na stromček. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Sklenené ozdoby boli veľmi obľúbené, no do dedinských domácností sa dostávali až začiatkom 20. storočia.
- Elektrické osvetlenie: V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes.
- Masová výroba: Ozdoby na stromček však boli stále drahé a zostali vyhradené pre vyššie vrstvy. Obyčajní občania používali ovocie alebo orechy či vlastnoručne upečené sušienky. To sa zmenilo, keď sa vianočné gule počas industrializácie začali vyrábať hromadne a zrazu boli dostupné pre všetkých.
- Súčasné ozdoby: Dnes mimo sviečky a iné svetielka sú to hlavne vianočné gule, ktoré nahradili jablká, rôzne trblietka, objavujú sa medovníky a od socializmu sú populárne salónky, sety čokoládových salóniek, alebo rôzne figúrky.
Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v rámci výroby vianočných ozdôb v podobe podniku Okrasa v Čadci, odkiaľ pochádzajú mnohé vianočné ozdoby za niekoľko desaťročí, o ktorých mnohí ani netušia, že sú zo Slovenska.
Ako sa v nemeckej továrni každý rok ručne vyrobí 1,5 milióna vianočných ozdôb
Vianočné trhy a ďalšie tradície
Tradícia vianočných trhov siaha až ku koncu 13. storočia. Ich história podľa etnologičky siaha do stredovekej Viedne, kde sa konali už na konci 13. storočia. Vianočné trhy sa postupne rozšírili z nemeckých oblastí do celej Európy, ba i do sveta. V mnohých mestách sa okolo vianočného stromčeka organizujú vianočné trhy.
Vianočná výzdoba má aj v súčasnosti svoje špecifiká. Okrem tradičných foriem - čerstvá zeleň v podobe ihličia či imela - sú stále obľúbenejšie svietiace dekorácie a používanie ozdôb z rôznorodých prírodných aj umelých materiálov. Mestské a obecné samosprávy zabezpečujú svetelnú výzdobu v obciach. V slovenských mestách sa centrálne verejné vianočné stromčeky stavali už od začiatku 20. storočia. Vianočná výzdoba sa kedysi nepripravovala príliš skoro - najčastejšie až na Štedrý deň dopoludnia. Bola jednoduchá, skromná, no symbolická a vytváraná vlastnými rukami.
Súčasné trendy v zdobení stromčekov
Vianočný stromček sa zdobí každý rok, je to neodmysliteľná tradícia vianočného obdobia. Používame stromčeky umelé, aj živé. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky. Každý si tak vyberie podľa vkusu a svojich možností.
Dnešné zdobenie je často rodinnou udalosťou. Odporúča sa kombinácia starých a nových ozdôb. Pri výbere nových ozdôb je ťažisko v regáloch na doplnkových prvkoch, keďže spotrebitelia majú základné zásoby gúľ, hviezd a sviečok, ktoré radi vidia opakovane. Často sa stromček zdobí červenou, zelenou a zlatou farbou. Sú to farby, ktoré v obývačke vykúzlia vianočnú náladu. Červená a zlatá symbolizujú teplo a harmóniu, ktorého človek počas sviatkov nemôže mať nikdy dosť. Naopak, pri zelenej farbe je potrebná opatrnosť, keďže gule v tomto odtieni nemusia príliš vyniknúť od samotného vianočného stromčeka. Pri správnej kombinácii však aj zelené odtiene pôsobia harmonicky. V obchodoch možno nájsť aj často nezvyčajné ozdoby, no vešať na stromček mrkvu alebo homára je pravdepodobne niečo skôr pre hravé povahy.
Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť. Preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. A kto má rád obzvlášť náladové osvetlenie, urobí dobre, ak svetelné reťaze nezavesí len na konce vetiev, ale ich omotá ďalej vo vnútri okolo kmeňa. Takto vznikne mäkké, slávnostné svetlo. Badať opäť trend vracania sa k slameným a dreveným prvkom. No nezabúdajme na to, že Vianoce sú jediný deň v roku, o ktorom vieme, že sa môžeme na ľudí okolo seba spoľahnúť. V tom, že budú myslieť aj na ostatných, pripomenú si tých, ktorí s nimi nie sú a mali by, spomenú si na vás aj ľudia, ktorých ste dlho nevideli a ľudia sú k sebe o niečo láskavejší.
