Vianoce, ako oslava narodenia Ježiša Krista, sa začali formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Hoci Biblia neuvádza presný dátum Ježišovho narodenia, pápež Július I. v 4. storočí oficiálne stanovil 25. december ako dátum osláv. Táto voľba mala aj strategický význam - pápež sa snažil absorbovať populárny pohanský sviatok Rimanov, známy ako saturnálie, ktorý pripadal na obdobie po zimnom slnovrate. Prvá zaznamenaná oslava Vianoc 25. decembra pochádza z roku 336.
Prečo sú pravoslávne Vianoce v januári?
Časť kresťanského sveta oslavuje Vianoce až 6. januára, na sviatok Troch kráľov. Dôvodom je používanie juliánskeho kalendára, ktorý zaviedol Július Cézar. Podľa tohto kalendára Štedrý deň pripadá na 6. január, čo je o 13 dní neskôr ako v gregoriánskom kalendári. Pravoslávne Vianoce, ktoré trvajú od 6. do 9. januára, oslavuje aj približne 80 000 veriacich na Slovensku. Títo veriaci zvyčajne vítajú Nový rok až 14. januára.
Zakázané Vianoce a ich premena
História Vianoc nie je len o radostných oslavách. Puritánski prisťahovalci v Amerike považovali vianočné oslavy za príliš okázalé a bez biblického základu. V rokoch 1659 až 1681 boli Vianoce v Bostone dokonca zakázané. Aj na Slovensku sa Vianoce potýkali s problémami, najmä po roku 1948, kedy boli oslavované skôr ako „sviatky zimy“ a postava Ježiška bola nahradená sovietskym Dedom Mrázom. Našťastie, od tých čias sme prešli dlhú cestu a dnes si môžeme Vianoce oslavovať podľa vlastných predstáv.
Vianočné pohľadnice: Od ručných kresieb k digitálnym pozdravom
Zasielanie vianočných a novoročných pozdravov má dlhú a zaujímavú históriu. Korene tejto tradície siahajú až do starovekého Egypta, kde ľudia písali pozdravy na papyrusy, a do Číny, kde si posielaním pozdravov na červenom podklade pripomínali oslavu Nového roka. V Európe sa v 15. storočí pozdravy vyrábali ručne a využívali sa nielen na Vianoce, ale aj pri oslavách Sv. Valentína.
Prvá vianočná pohľadnica
Za oficiálne prvú vianočnú pohľadnicu je považovaná tá z roku 1843, ktorej autorom bol anglický obchodník Sir Henry Cole. Cole, ktorý si zakladal na spoločenskej etikete, už nebol ochotný každý rok ručne písať množstvo pozdravov. Preto požiadal maliara Johna Callcotta Hersleya, aby mu namaľoval obrázok s vianočnou tematikou. Na druhú stranu pohľadnice bol napísaný text: „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok“. Vytlačilo sa približne 1 000 kusov. Hoci cena bola na vtedajšie pomery vysoká, pohľadnica mala úspech a stala sa predmetom diskusií. Kritici však autorovi vyčítali, že na obrázku je rodina oslavujúca s pohármi, čím údajne propagoval opilstvo.
Rozvoj a popularita pohľadníc
V Nemecku sa v 19. storočí začali pohľadnice tlačiť pomocou drevorytín, čo vylepšilo ich tieňovanie a farebnosť. V 80. rokoch 20. storočia nastal ďalší posun, keď si ľudia začali vyrábať vlastné pozdravy. V Spojených štátoch sa vianočné pohľadnice začali tlačiť v roku 1874 vďaka nemeckému prisťahovalcovi Louisovi Prangovi, ktorý je označovaný za „otca americkej vianočnej karty“. Jeho pohľadnice boli výnimočné tým, že obsahovali až dvadsať rôznych farieb a texty.
Viktoriánska éra (1837-1901) priniesla aj isté kontroverzné dizajny pohľadníc, vrátane zobrazení mravcov útočiacich na iné mravce, smutných detí, homárov či vianočného pudingu s ľudskými prvkami. Dnes sa vianočné pohľadnice stali takmer umeleckými dielami a napriek rozmachu digitálnej komunikácie si papierové pozdravy stále zachovávajú svoje čaro. Mnohí ľudia ich zbierajú a vystavujú ako súčasť vianočnej dekorácie.
Pôvod vianočných tradícií
Vianoce sú spojené s mnohými tradíciami, ktorých pôvod siaha hlboko do histórie. Mnohé z nich majú korene v starovekých pohanských oslavách.
Vianočný stromček
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka pochádza z Nemecka a popularizoval sa najprv medzi šľachtou, neskôr mešťanmi a nakoniec prenikol aj na vidiek. Na Slovensko sa tento zvyk dostal až na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Legenda hovorí, že Martin Luther bol taký uchvátený krásou hviezd svietiacich medzi stromami, že domov priniesol stromček a ozdobil ho sviečkami. Staršie generácie si pamätajú, že stromčeky kedysi viseli aj zo stropu, najmä vo vidieckych domoch, kde bol obmedzený priestor.
Betlehem
Pred príchodom vianočného stromčeka boli v domácnostiach vystavované malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu sviatku. Tradícia vytvárania betlehemov sa rozšírila vďaka svätému Františkovi z Assisi, ktorý v roku 1223 pripravil v talianskom meste Greccio prvý živý betlehem. Chcel tak veriacim priblížiť atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil.
Vianočné darčeky
Zvyk obdarúvania siaha až do stredoveku a symbolicky vychádza z biblického príbehu o daroch, ktoré priniesli traja králi Ježiškovi. Pôvodne sa obdarúvali najmä deti hračkami, drevenými či maľovanými predmetmi. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala dodnes, hoci je často kritizovaná ako príliš konzumná.
Koledovanie a vianočné piesne
Koledovanie má svoje korene v stredovekej tradícii, kedy ľudia chodili z domu do domu a priali susedom dobré zdravie. Vianočné piesne sú kombináciou cirkevných spevov a ľudových piesní, ktoré začali naberať na popularite v 19. storočí. Medzi najznámejšie patria „Tichá noc“ a „Jingle Bells“.
Adventný veniec a kalendár
Pôvod adventného venca nie je presne známy, ale podobné kruhové vence so sviečkami sa objavujú v rôznych kultúrach ako symbol nádeje a očakávania. Jedna z teórií hovorí o nemeckom učiteľovi, ktorý vytvoril pre deti pomocnú "memotechnickú pomôcku" na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár, ktorý dnes často obsahuje čokoládky, je modernejším variantom tejto tradície.
Vianočný stôl a kulinárske tradície
Obsah vianočného stola sa líši región od regiónu. Vo Francúzsku je populárny „buche de Noel“ (vianočné polienko), v Taliansku „panettone“. Na Slovensku sa tradične pripravuje kapustnica s haluškami či slivková polievka. Vianočné polienko, sladká roláda pripomínajúca poleno, má korene v starovekom európskom sviatku Yule, ktorý predchádzal Vianociam a bol spojený s uctievaním ohňa a plodnosti.
Význam Vianoc pre kresťanov
Pre kresťanov sú Vianoce sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod ich viery. Ježišovo narodenie symbolizuje príchod spásy a nádeje pre ľudstvo. Tento sviatok sa každoročne slávi 25. decembra, pričom presný dátum narodenia Pána nie je známy. Rôzne cirkvi dodržiavajú rôzne kalendáre, pričom niektoré pravoslávne cirkvi oslavujú Vianoce v januári.
Príbeh Ježišovho narodenia, ako ho prinášajú evanjeliá, opisuje cestu Márie a Jozefa do Betlehema, kde sa v skromných podmienkach narodil Boží Syn. Pastieri a mudrci z Východu prišli vzdať poklonu novonarodenému kráľovi a priniesli mu vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Pôvod Vianoc | História
Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov, ktorý sa mení v čase aj priestore. Napriek rôznym interpretáciám a tradíciám zostáva posolstvo Vianoc - láska, pokora a nádej - univerzálne.