Záver starého a začiatok nového roka sú za dverami. Tento čas veľa z nás využíva na akési bilancovanie a hodnotenie uplynulých 365 dní. Prípravy na silvestrovské zábavy sú v plnom prúde, rovnako tak aj vymýšľanie novoročných predsavzatí. Silvestrovské a novoročné oslavy majú svoje dlhoročné tradície. V niektorých slovenských regiónoch si ešte aj v dnešných dňoch obyvatelia pripomínajú staré zvyky svojich predkov.
Silvester: Od „kuriných báb“ až po magické veštby
Posledný deň v starom kalendárnom roku sa zvykol v minulosti nazývať ako „starý rok“ či „babí deň“. Na vidieku nebolo v tento deň nezvyčajné stretnúť tzv. kurine baby - dvoch mužov, ktorí sa prestrojili za ženy. Jeden z nich nosil so sebou slamený veniec a zvonec, druhý bol oblečený v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Ženy z dediny túto slamu následne zo sukne trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Kurine baby za túto slamu dostávali výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
S dedinským prostredím sa v minulosti spájalo aj tzv. chodenie ometačiek. Išlo o chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
Magická moc silvestrovskej noci
Silvestrovská noc mala už od nepamäti zvláštnu moc. Ľudia ju takto vnímali kvôli rôznym veštbám. Napríklad sa verilo, že čo sa niekomu bude v túto noc snívať, to sa mu následne splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia - červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu či biedu, pričom drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.
Zákazy a poverčivosť
- Zametanie: K neodmysliteľným koncoročným zvykom patrilo zametanie smetí do kúta miestnosti, nikdy nie von, aby nebol náhodou niekto „vymietnutý“ z domu - aby nezomrel.
- Práca: Niektoré domáce práce boli 31. decembra zakázané úplne. Nesmela sa napríklad vešať bielizeň, pretože ten, kto ju vešal, sa mohol podľa povier obesiť alebo smrteľne zraniť. V niektorých regiónoch sa dokonca verilo, že by sa v tento deň nemalo ani šiť.
Novoročné rituály pre blahobyt a šťastie
Podľa našich predkov mali novoročné obrady a rituály odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na území Slovenska sa dodnes kladie istá váha na poveru o prasiatku, ktoré prináša šťastie. Preto sa na novoročnom stole nesmela objaviť žiadna hydina - šťastie a majetok by sa totiž mohli rozletieť do sveta. Podávať pečené prasiatko bolo omnoho bezpečnejšie.
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Šošovica a mak | Symbol hojnosti a bohatstva |
| Bravčové mäso | Bezpečná voľba pre zachovanie majetku |
| Hydina | Zakázaná (aby „neuletelo“ šťastie) |
Vianočné tradície: Pôvod a význam
Vianoce sú časom lásky, pokoja a rodinných stretnutí. Každá krajina oslavuje Vianoce trochu inak. Vianočné zvyky sú priam ukážkou prepájania rôznych národov, národností a náboženstiev. Historicky sa na naše územie sťahovali nemeckí remeselníci, maďarskí hospodári aj talianski obchodníci, pričom v zmiešaných manželstvách si jednotlivé národnosti upravovali svoje tradície.
Symbolika adventu a vianočného stromčeka
Adventný veniec je nekončiaci kruh, ktorý Slovanom pripomínal kolobeh života. Vetvičky zo stálozelených ihličnanov predstavovali trvácnosť a stabilitu. Prvú písomnú zmienku o vyzdobenom vianočnom stromčeku nájdeme v kronike nemeckého mesta Brémy z roku 1570. Dovtedy bolo v slovenských rodinách zvykom stavať symbolický Betlehem.
Ako správne písať vianočné a novoročné priania
Aby si posolstvo vášho priania zachovalo dôležitosť, je nevyhnutné poznať jednoduché pravopisné pravidlá:
- Vianoce píšeme s veľkým začiatočným písmenom, prídavné meno vianočné (v spojení vianočné sviatky) s malým.
- Nový rok s veľkým písmenom označuje konkrétny sviatok (1. január).
- Spojenie nový rok s malým písmenom označuje celý nasledujúci kalendárny rok.
- Skratka PF pochádza z francúzskeho „pour féliciter“, čo znamená „blahoželať“ alebo „pre šťastie“.