Stavanie mája je krásnou a prastarou ľudovou tradíciou, ktorá je na Slovensku dodnes živá. S príchodom mája, mesiaca lásky, sa k nám aj dnes vracia dávny zvyk stavania májov, ktoré sú symbolom príchodu jari, znovu sa obnovujúcej prírody a lásky. Táto tradícia, hoci s lokálnymi odlišnosťami, je jedným z najživších dokladov živej kultúrnej pamäti Slovenska.
História a pôvod tradície májov
Predkresťanské korene a symbolika
Máj, inak nazývaný aj mája, háj alebo hájik, je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový. Mal hlboký symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou, smrti so životom a symbolom na jar sa obnovujúcej prírody. Už v staroveku ľudia stavali zelené stromy ako ochranu pred zlými silami. V symbolickej rovine tento prírodný cyklus predstavovalo spojenie slnečného boha Belena (Baldura) s bohyňou prírody Frey, čím sa spájal s časom plodnosti a rozmnožovania. Kedysi ľudia oslavovali tento sviatok priamo v prírode, hodovali, milovali sa, spievali a tancovali. Niekedy varili aj omamné nápoje z psychoaktívnych bylín, aby sa mohli spojiť so silami prírody, s bohom a bohyňou, a preniknúť tak do iných úrovní bytia. Práve vtedy sa vyháňal dobytok na prvú pastvu, v dávnych časoch rituálne, medzi dvoma veľkými očistnými ohňami, aby ho zbavili starej špiny, škodlivých síl a démonov.
Význam v stredoveku a na Slovensku
Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. V stredovekej Európe sa máje stávali prejavom vďaky jari a života na verejných priestranstvách. Na Slovensku sa už od stredoveku každoročne na prelome apríla a mája vztyčuje vysoký, ozdobený strom - máj. V slovenských dedinách sa tradícia usadila od 15. storočia a postupne nadobudla formu verejného vyznania. Slovenským zvykom už od stredoveku preto bolo, že chlapci, ktorým sa páčilo nejaké dievča, stavali pred dom svojej vyvolenej strom ozdobený pestrofarebnými stuhami a papierikmi - máj. Nešlo vždy iba o lásku a prejavenie náklonnosti; máje si ľudia pred svoje domy stavali aj ako ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Poľnohospodárom zas mala priniesť májová zeleň dobrú úrodu.
Slovenský film (1945 - 1965)
Máj ako symbol lásky a vitality
Verejné vyznanie lásky
Mládenci májom vyjadrovali náklonnosť dievčinám a zároveň máj symbolizoval hojnosť. Postavený máj je podľa tradícií verejným vyznaním lásky. Už z 15. storočia pochádzajú zmienky o tom, že postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča. Kým nebol tridentským koncilom zavedený cirkevný sobášny obrad, bolo vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti. Bohato vyzdobený strom bol dôkazom citu a snahy. Neskôr na našom území nadobudli máje viaceré možné významy:
- V prvom prípade ho postavil mládenec iba tomu dievčaťu, o ktoré sa seriózne uchádzal.
- V druhom predstavovali máje spoločný dar mládencov všetkým dospelým dievčatám obce.
- Tretím variantom bolo, že máj dostala síce každá dievčina, ak však mala svojho frajera, bol ten jej iný ako ostatné, ktoré predstavovali kolektívnu pozornosť mužskej mládeže.
Mládenec dával postavením mája verejne najavo, že má o dievča záujem. Pokiaľ mal o dievča záujem aj iný nápadník, musel prvý máj zničiť a postaviť na jeho miesto svoj vlastný máj. Rovný, ozdobený strom, vztýčený pred domom slobodnej dievčiny, sa stal neprehliadnuteľným symbolom záujmu. Ak bol na vrchole venca veniec s dlhými stuhami, bol to verejný znak vážneho záujmu, niekedy aj prísľubu manželstva.
Zelený veniec a jeho význam
Symbolom mája je väčšinou strom s osekanými vetvičkami a olúpanou kôrou dohladka, kde vrch stromu je ozdobený rôznymi druhmi mašlí. K vrchu je priviazaný zelený veniec. Mládenci vybrali vysoký štíhly strom, olúpali mu kôru a na vrchol pripevnili kruh ozdobený stuhami, kvetmi a inými obetnými darmi. Často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne; miestami sa tiež obliekali do ženských šiat alebo sa na ne vešali malé bábky. Stuhami ozdobený strom symbolizuje aj zdravie pre všetky dievčatá a ženy a oslavuje vitalitu nositeliek života, ich krásu a ženskosť. Zasadenie májky do kruhu a kyprej plodnej zeme pravdepodobne predstavuje splynutie ženy a muža. Tento symbol je v našej kultúre už od pradávna.
Máj bol časom panien a mládencov. Iba dievča do svadby, panna, mohla nosiť na hlave kvetinový zelený veniec - symbol panenskej nevinnosti. Ak ho púšťala dole vodou, pospevovala si: „Môj vienok zelený dolu vodou tonie, lapajte ho chlapci, ešte sa zelenie...“ A chlapec, ktorý vienok chytil, nosieval za klobúkom kytičku a dostal aj osobnejší darček, vyšívanú vreckovku s motívom lásky - srdiečkom. Panna bola ako červená ruža, mládenec sa prirovnával k zelenému stromu. Možno práve atmosféra rozkvitnutej prírody a nálada mesiaca lásky v ľuďoch jatrila viac než inokedy milostnú túžbu i túžbu po skorom vydaji.
Iné symbolické aspekty
Máj ako strom a máj ako mesiac v sebe nesú podobné posolstvo: vitalitu, plodnosť, nádej. V ľudovej kultúre sa jeho význam vrstvil - od ochranného účelu cez poľnohospodársku mágiu až po romantické gesto. Tento tradičný zvyk, prenesený zo starovekých magických praktík až do folklórnych slávností dneška, predstavuje symbol prebúdzajúcej sa prírody, úcty, mladosti i ľúbostného odkazu.
Príprava a stavanie mája
Výber stromu a jeho úprava
Mládenci si už dopredu vyhliadli krásne rovné vysoké stromy, aby ich vyťali a pekne upravili. Kôru stromu olúpali do hladka a zelený nechali len vrcholec stromčeka, ktorý sa ozdobuje stužkami, mašľami a zeleným vencom. Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku.
Zdobenie mája
Zelený vrch stromu sa ozdobuje stužkami, mašľami a pre zaujímavosť napríklad k vrchu je priviazaný zelený veniec. Často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne. V zariadení sociálnych služieb Salustia prijímateľky za pomoci zamestnankýň každoročne vyzdobia pestrofarebnými stužkami z krepového papiera kruh pod vrcholcom mladého stromčeka.
Samotné vztýčenie
Mládenci stavali máj pred obydlie dievčat, ktoré boli pripravené stať sa ženami, vydať sa a mať deti. Veľké obecné máje stavali na dedinách rôzne dlhú dobu, najčastejšie mesiac. Postavili ho do pripravenej jamy, ktorá sa zasypala zeminou a dobre udupala. V ZSS Salustia vytvoria sprievod, ktorý sa presunie areálom ZSS až k administratívnej budove, kde sa po krátkom príhovore máj vztýči a ukotví. Tradičný májový sprievod sprevádzal hrou na harmonike ich prijímateľ Števko a doprevádzali ho prijímatelia a prijímateľky odetí v krojoch. Nechýbal tanec, krátky kultúrny program vo forme básní a piesní, no a všetci sa potešili chutnému občerstveniu. Pod obecným májom hrávala kapela, ľudia tancovali, chlapci súťažili v šplhaní na olúpaný kmeň a snažili sa utrhnúť svojej milovanej trofej. V polovici mesiaca máj zvykli v noci tajne zvaliť, vyblednuté šatky a stuhy nahradili novými a opäť ho vztýčili. Počas posledného májového dňa mládenci vystrojili veľkú zábavu pri muzike, ktorej hlavným cieľom bolo jeho zvalenie.
Regionálne rozdiely a lokálne zvyklosti
Hoci idea bola spoločná, spôsob prevedenia sa líšil v každom kúte Slovenska. V každom regióne, dokonca v každej obci mohlo stavanie májov vyzerať trochu inak.
- Na Myjave boli mládenci nútení vzdať sa stavania májov všetkým dievkam. O to viac však dbali o jediný máj povolený pre celú obec, ktorý doviezli na obecné priestranstvo. Bola to vysoká jedľa, ktorú okliesnili a očistili od kôry, pričom dvojmetrový vrcholec ponechali. Ozdobili ho od dievčat požičanými stužkami a šatkami.
- Na Orave mládenci dievčatám darovali hrable.
- V Štrbe stavali červené smreky.
- Na Zemplíne sadili brezy potajme.
Niekde sa staval jeden centrálny máj pre celú dedinu, inde máj pred každým domom slobodného dievčaťa. Dievčatá dostávali pred ich dom vlastný malý máj z brezy. Niekde napríklad, ak sa o dievčinu viac uchádzali viacerí nápadníci, máje si navzájom rúcali. Aj v iných európskych krajinách sa stavia napríklad na sviatok sv. Juraja.
Časovanie stavania májov
Na Slovensku sa máje zvyčajne stavajú deň pred prvým májom. Zatiaľ čo v západnej časti Slovenska sa stavanie májov realizovalo začiatkom mesiaca, v Turci, Liptove a ďalších regiónoch bolo viazané najmä k Turícam. V Liptove dostávali na Turíce dievčatá po dva stromy - brezu a smrek. Ak sa dievčaťu máj páčil, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, klinčekov alebo iných kvetov.
Súvisiace májové tradície a povery
Filipo-Jakubská noc (Noc čarodejníc)
Už noc z 30. apríla na 1. mája, u nás známa ako Filipo-Jakubská, bola považovaná za noc čarodejníc. Počas tejto noci sa stretávali všetky čarodejnice a strigy z okolia na tmavých miestach, aby si dohodli stratégiu, ako zničia čo najviac miest v dedine. Obyčajne boli centrom ich záujmu polia s čerstvo vysadenými rastlinami. Podľa tradičných predstáv sa vtedy schádzali strigy a strigôni na krížnych cestách, odkiaľ sa vydali do všetkých kútov chotára. Dokázali škodiť mladej zeleni, dokonca mali pričarovať mráz, ktorý ničil budúcu úrodu ovocných stromov i hrozna vo viniciach. Aby sa ľudia pred ich vyčíňaním chránili, používali rôznorodé magické praktiky. V predvečer tohto dňa chodili pastieri na návršia, kde trúbili a práskali bičmi, aby všetky čarodejnice z chotára vyhnali. Gazdovia používali aj konáriky borievok, ktoré dávali nad dvere a pod strechu domu alebo ich zapichovali do hnojiska.
Májová rosa a dážď
Špeciálne účinky sa pripisovali aj májovej rose a dažďu. Na celom Slovensku bola prvomájová rosa považovaná za skvelý liek a preventívny prostriedok proti rôznorodým bolestiam. Ľudia si ňou často umývali oči alebo ju používali pri ťažkostiach s pokožkou. Májový dážď, najmä v prvom májovom týždni, bol zase predzvesťou bohatej úrody. Dievčatá zo stredného Slovenska ho dokonca používali aj ako kozmetický prostriedok. Nechali si ho voľne padať na rozpustené vlasy, pričom odriekali formulku: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť“.
Bozkávanie pod čerešňou
Na 1. mája je tu ale ešte jeden krásny zvyk - bozkávanie sa pod rozkvitnutou čerešňou. Keďže ide o magický strom, tak ich láska by mala vydržať večne.
Máj a plodnosť
V máji sa malo dariť aj všetkému živému, čo prišlo na svet. V tomto mesiaci narodené mláďatá (napríklad jahňatá, húsatá či mačatá) mali byť najvhodnejšie na chov. Aj deti mali byť podľa zaužívaných predstáv šťastné. Pretože sú však v tomto čase stromy obsypané bielymi kvetmi, májoví novorodenci vraj začínali skoro šedivieť. Májová zeleň bola tiež symbolom sily a najlepšie vyjadrovala želanie gazdov, aby na poli i lúkach bolo dostatok rastlinstva. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých zohrávali dôležitú úlohu rastliny, názov májenie. Mesiac máj sa spája s láskou, ale aj s novým začiatkom a zrodom nového života. Májová čerstvo zazelenaná príroda evokuje mladosť, sviežosť a energiu. Stromy, ktoré majú medzi rastlinami svoje zvláštne postavenie, symbolizovali mýtus boja jari so zimou či života so smrťou.
Máj v modernom svete
Obmedzenia v minulosti
Keďže na vztýčenie májov muselo padnúť mnoho stromov, vrchnosť sa snažila túto praktiku už od 18. storočia obmedzovať. V mestách sa jej to pomerne dobre darilo, na vidieku však táto obyčaj celkom nevymizla.
Obdobie socializmu
V 20. storočí, najmä po roku 1948, sa zvyk dostal aj do miest a podujatí spojených so Sviatkom práce. Vznikli oficiálne stavané máje na námestiach, často za účasti organizácií, škôl a Revolučného odborového hnutia (ROH).
Súčasná podoba a komunitný význam
Po roku 1989 síce tieto formy zanikli, no v mnohých obciach sa tradícia udržala. Dnes sa často stavia jeden máj ako verejná udalosť, so spevom, krojmi a folklórnym súborom. Aj v 21. storočí sa tradícia stavania májov udržiava, no má nový rozmer. Je organizovaná, často pod dohľadom obce či kultúrneho centra. Stromy sú niekedy vztyčované pomocou techniky, no duch tradície ostáva živý. V mnohých obciach patrí stavanie mája medzi najkrajšie podujatia jari. Napríklad, v zariadení sociálnych služieb Salustia sa dňa 30. apríla konalo kultúrne podujatie spojené so stavaním mája. Postavený máj zdobí vchod do ich zariadenia počas celého mesiaca a je dôkazom toho, že v ZSS Salustia je lásky a porozumenia dostatok. Dodnes je na Slovensku všeobecne rozšírené stavanie obecného mája, ktoré je spojené s bujarou oslavou, takzvaným majálesom.
Máj ako súčasť kultúrnej identity
Máj nie je len estetická dekorácia obce. Je to verejný odkaz, rituál prechodu medzi zimou a letom, pripomenutie si lásky, úcty a tradície. V čase, keď sa svet zrýchľuje, sa ukazuje, že aj taká zdanlivo jednoduchá vec ako vztýčený strom môže niesť hlboký význam. Je to symbol života, jeho ochrany a rastu. Pod májom sa tancuje a spieva pod vládou mladých ľudí, vyjadrujúcich životnú radosť a optimizmus. Čím je strom vyšší, tým lepšie, lebo nekomunikuje s ľuďmi stojacimi na zemi, ale hľadí vyššie, nad náš svet. Takmer nedohľadný vršok je ako pozdrav, pripomienka našej existencie komusi hore. Je ako šípka smerujúca do nebies, ako ozdobený pozemský darček vynesený do oblakov.