Sviatosť birmovania a jej obrad

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“. Završuje naše zasvätenie do Krista a dokonalejšie nás spája s Cirkvou, čím zdokonaľuje krstnú milosť. Sviatosť birmovania je tiež známa ako sväté tajomstvo myropomazania alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého a v katolíckej cirkvi je považovaná za jednu z iniciačných sviatostí. Pri nej zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý, čo má hlboký význam a tradíciu v živote veriacich.

Birmovanie je sviatosť ustanovená Ježišom Kristom, prostredníctvom ktorej kresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého. Spolu s krstom a sviatosťou svätenia birmovanie vtláča do vnútra človeka nezrušiteľné znamenie (charakter). Táto sviatosť sa tiež volá osobné Turíce, pretože kresťan dostáva osobitnú silu Ducha Svätého a stáva sa dospelým a zrelým človekom viery - samostatným vo viere a spoluzodpovedným za Cirkev. Preto sa často označuje ako sviatosť kresťanskej dospelosti, ktorá symbolizuje samostatnosť a zodpovednosť. Slovo birmovanie pochádza z latinského výrazu „firmare“, čo znamená „posilniť“ alebo „potvrdiť“. Birmovanie je sviatosť, ktorou sa udeľuje Duch Svätý na posilnenie viery, prijatej pri krste, obranu tejto viery a vydávanie svedectva o Kristovi vo svete.

Historické a teologické základy birmovania

Pôvod a vývoj

Birmovaniu predchádzajú krst, spoveď a sväté prijímanie. V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno slávenie s krstom. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Kňazi krstili a biskup neskôr birmoval. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Prax východných cirkví vyjadruje viac jednotu uvádzania do kresťanského života.

Rímsky obrad na Západe predpokladá dvojité pomazanie krizmou po krste: prvé pomazanie, ktoré na novopokrstenom, keď vyšiel z krstného kúpeľa, vykonal už kňaz, bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopokrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo spojené s krstným obradom a znamená účasť pokrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní.

Teologický základ

V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša, keď ho Ján pokrstil, bolo znamením, že on je ten, ktorý má prísť, že je Mesiáš, Boží Syn. Ježiš sa počal z Ducha Svätého a celý jeho život a celé jeho poslanie sa uskutočňujú v plnom spoločenstve s Duchom Svätým, ktorého mu Otec dáva bez miery.

Ježiš viac ráz prisľúbil zoslanie Ducha. Toto prisľúbenie splnil najskôr v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Na apoštolov zostúpil Duch Svätý a oni naplnení týmto Duchom začínajú ohlasovať „veľké Božie skutky“ (Sk 2, 11). Peter vysvetľuje, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias. Od tých čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť.

Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie vonným olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, to znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t.j. pomazanie krizmou.

Príprava na birmovanie

Príprava na birmovanie je dôležitý proces, ktorý zahŕňa nielen vedomosti, ale aj duchovnú prípravu. Kandidáti by mali byť oboznámení s:

• Božími a cirkevnými prikázaniami
• Významom svedomia
• Hlavnými pravdami viery
• Modlitbami a inými náboženskými praktikami

Pred samotnou birmovkou prebieha niekoľkomesačná príprava, často v podobe pravidelných stretnutí s kňazom alebo animátormi vo farnosti. Nejde len o „naučenie sa“ správnych odpovedí, ale o hľadanie toho, čo pre mladého človeka znamená viera, spoločenstvo, láska a zodpovednosť. Súčasťou bývajú aj víkendové duchovné obnovy, spovedanie, spoločná modlitba či aktivity, ktoré prepájajú vieru s každodenným životom. Príprava na sviatosť birmovania spočíva aj v nadobudnutí, resp. pripomenutí si základných právd viery, kresťanskej morálky a chápania sviatostí. Zvládnutie základných vedomostí je predpokladom na dobré a hodné prijatie sviatosti birmovania.

Výber birmovného mena

Jedným z krásnych a symbolických krokov prípravy na birmovku je výber mena svätca, ktorý sa stane vaším birmovným patrónom. Nejde len o doplnkové meno do cirkevnej matriky, ale o osobné duchovné spojenie - svätec, ktorého si vyberiete, sa stáva vaším orodovníkom u Boha, patrónom na celý život a podľa viery Cirkvi aj tým, kto sa vás ujme v hodine smrti. Výber by teda mal byť vedomý, nie náhodný. Vníma sa ako gesto - „Tento svätec je mi blízky, chcem sa ním inšpirovať.“ Môže to byť niekto, kto žil podobný život ako vy, kto bojoval s rovnakými výzvami, alebo niekto, koho príbeh vás jednoducho oslovil. Dobrým spôsobom, ako si meno vybrať, je prečítať si o viacerých svätcoch, pomodliť sa za vedenie a nechať si čas na rozhodnutie.

Rola birmovného rodiča

Birmovný rodič (alebo „svedok birmovania“) je duchovným sprievodcom birmovanca. Jeho úlohou nie je len stáť pri ňom počas slávnosti, ale najmä byť mu vzorom viery a života - niekto, ku komu sa birmovanec môže v živote obrátiť, keď bude hľadať odpovede, povzbudenie alebo len obyčajné pochopenie. Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Birmovanec si pozýva aj birmovného otca alebo birmovnú mamu, obvykle chlapci majú birmovných otcov, dievčatá birmovné mamy.

Aby však niekto mohol túto rolu prevziať, Cirkev kladie na birmovného rodiča niekoľko jasných požiadaviek. Mal by to byť človek, ktorý:

• dovŕšil aspoň 16 rokov,
• bol pokrstený, birmovaný a pristupuje k Eucharistii,
• žije životom viery - to znamená, že berie svoju vieru vážne, a to aj v praktickej rovine (napr. ak žije v partnerskom vzťahu, mal by byť zosobášený v Cirkvi),
• nie je rodičom birmovanca.

Ideálne je, ak si birmovanca a jeho birmovného rodiča spája nejaký skutočný vzťah - nie je to len „formálny známy z kostola“. Je veľmi vhodné, ak birmovným rodičom je krstný rodič, tým sa vyjadruje aj súvis medzi krstom a birmovaním.

Obrad birmovania

Samotný obrad birmovania je bohatý na symboliku a rituály. Birmovanie prebieha počas svätej omše, ktorú slúži biskup alebo ním poverený kňaz. Už od príchodu do kostola cítiť slávnostnú atmosféru - spev, sviatočné oblečenie, nervózne pohľady birmovancov, ktorí sa pomaly zoradia v laviciach spolu so svojimi birmovnými rodičmi. Niektoré farnosti pripravujú aj špeciálny sprievod biskupa na úvod.

Liturgická komisia KBS pripravila obnovené vydanie liturgickej knihy Obrad birmovania. V obnovenom vydaní boli upravené biblické čítania podľa najnovších vydaní Lekcionárov a modlitby podľa tretieho slovenského vydania Rímskeho misála. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí toto vydanie schválila v januári 2021 a záväzným pre diecézy Slovenska sa stáva od 1. januára 2022.

Kľúčové momenty obradu

Posvätenie svätej krizmy

Dôležitým úkonom, ktorý predchádza slávenie birmovania, ale istým spôsobom je jeho súčasťou, je posvätenie svätej krizmy. Svätí ju biskup na Zelený štvrtok v omši svätenia olejov pre celú svoju diecézu.

Obnovenie krstných sľubov a vyznanie viery

Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Pri krste dieťa ešte nevedelo vyznať osobne svoju vieru, ktorá sa žiadala od rodičov a krstných rodičov, aby vo viere Cirkvi mohlo byť pokrstené. Teraz birmovanec dokazuje, že si túto vieru osvojil. Je dôležité, aby mladí ľudia pred vyznaním viery porozmýšľali o svojom vyznaní. Istý diakon dal každému birmovancovi za úlohu napísať a vlastnými slovami zdôvodniť a preformulovať tú vetu z Kréda, ktorá ho najviac oslovuje a z ktorej chce žiť. Bola to pre mladých ľudí výzva, vlastnými slovami vyjadriť svoju vieru na pozadí vopred formulovaného Vyznania viery. To, čo z toho vzišlo, bolo svedectvo viery, ktoré udivilo a dojalo celé spoločenstvo farnosti.

Príhovor biskupa

Podobne ako pri vysviacke kňazov, biskup adresuje svoj príhovor predovšetkým birmovancom. Hlboké myšlienky o Duchu Svätom a našej katolíckej viere pán biskup veľmi trefne prepája so životom dnešnej mladej generácie a tým, čo ho do veľkej miery napĺňa - sociálnymi sieťami, technológiami a vzťahmi s kamarátmi. Biskup vyzýva birmovancov, aby boli nábožnými, no zároveň modernými kresťanmi, ktorí určite nepatria do múzea ani nezaspali dobu, ale s týmto radostným prežívaním viery sa vedia podeliť aj s ostatnými mladými, ako to robia denne na sociálnych sieťach.

Privolávanie Ducha Svätého

Po vyznaní viery ten, kto udeľuje birmovanie, roztiahne ruky nad všetkými a privoláva Ducha Svätého na birmovancov. Roztiahnutie rúk je starodávne úctivé gesto. Znamená, že Duch Boží chce zostúpiť a chrániť a zmeniť ľudí. Takto privoláva biskup Ducha Svätého na mladých ľudí, aby sa znova narodili, aby sa premenili podobne ako v Eucharistii, aby boli naplnení Kristovým Duchom, jeho láskou a silou. Roztiahnutie rúk ďalej znamená, že sám Boh drží svoju ochrannú ruku nad mladým človekom a bude ho sprevádzať na jeho ceste. Ale obradom roztiahnutia rúk sa vyjadruje aj prevzatie vlastníctva. „Patríš mne“, hovorí Boh týmto gestom. Keď patrím Bohu, potom to znamená aj to, že som voľný, že nepatrím žiadnemu človeku, že žiadny človek nemá nado mnou moc, že o mne nemôže rozhodovať žiadny kráľ ani cisár, ale iba Boh. Toto dodáva pocit vlastnej dôstojnosti. Biskup pritom prosí o vyliatie Ducha slovami: „Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, ty si znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého týchto našich bratov a sestry a oslobodil si ich od hriechu. Otče, zošli na nich Ducha Svätého Obhajcu, udeľ im ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti a naplň ich duchom bázne voči tebe. Skrze Krista, nášho Pána.“

Vkladanie rúk a modlitba v tichosti

Potom každý birmovanec jednotlivo predstúpi pred biskupa, sprevádzaný svojím birmovným otcom. Predtým biskup žehnajúc roztiahol ruky nad všetkými, teraz podobne ako pri vysviacke kňazov vkladá každému jednému birmovancovi ruky na hlavu a v duchu sa modlí za neho. Všetko veľké sa deje v mlčaní. Takto je Duch Svätý mlčky doprosovaný nad každým jedným, aby v každom spôsobil to, čo sa zhoduje s ním. Duch Svätý bude v každom pôsobiť ináč. Každý dostane ten dar Ducha Svätého, ktorý potrebuje. Každý dostane silu, ktorá mu chýba k tomu, aby zvládol svoj život a aby svojím osobným spôsobom vydal na tomto svete svedectvo o živote.

Vloženie rúk bez slov je intenzívny obrad, ktorý zapôsobí na každého, kto sa mu podvolí. Birmovanec si pri ňom môže predstaviť, že Duch Svätý mieni jeho osobne, že sa ho ujíma takého, aký je, s jeho slabými aj silnými stránkami, s jeho vlastnosťami a osobitosťami. Duch Svätý prúdi cez biskupove ruky do tela birmovanca, preniká ho svojou silou, napĺňa ho svojou láskou a presvecuje tmavé komôrky domu jeho života, uzdravuje jeho rany.

Pomazanie krizmou

Nasleduje podstatný obrad sviatosti. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním ruky a slovami: „Prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ Birmovanec odpovie: Amen. Biskup pozdraví birmovanca: Pokoj s Tebou. Vo Východných cirkvách byzantského obradu sa pomazanie myronom (krizmou) koná po modlitbe epiklézy na významnejších častiach tela: na čele, na očiach, na nose, na ušiach, na perách, na prsiach, na chrbte, na rukách a na nohách.

Pomazanie krizmou je v obrade birmovania opísané slovom „spečatenie“. Je to biblický výraz. Ten, kto je spečatený Duchom Svätým, už sa nemusí báť úskalí života, bezduchosti, ktorá ho často obklopuje, vnútorných zábran, ktoré by ho často chceli zadržať preč od života. Pomazanie má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti; očisťuje a robí pružným; je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany; spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu. Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote. Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie; pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.

Krizma sa skladá z olivového oleja a z balzamu. Olivovým olejom sa zvyknú okoreniť jedlá, olej hojí rany. Tu dostáva život skrz Ducha Svätého novú chuť, tu sa zahoja rany života, tu sa mladý človek pomaže pre životný zápas, aby sa vydal do zápasu s novou silou a s novým elánom, aby zvíťazil. Balzam sa skladá z voňavých živíc rozličných rastlín a robí z oleja kozmetický prostriedok. Až prostredníctvom balzamu sa z oleja stáva „krizma“, slovo ktoré pripomína Krista.

Rola birmovného rodiča pri pomazaní

Pri biskupovom vkladaní rúk a pomazaní nestojí birmovanec sám. Birmovný otec stojí za ním a položí mu pravú ruku na plece. Birmovný otec podstatne patrí k birmovnému obradu. Pre mladého človeka je dobré vedieť, že za ním stojí dospelý a pomáha mu. V birmovnom otcovi je viditeľný Duch Svätý ako opora. Birmovný otec posilňuje birmovancovi chrbticu, aby mohol pevne stáť. Kryje mu chrbát, aby sa odvážil žiť. Tým, že birmovný otec položí ruku na plece, oznamuje birmovancovi: „Je dobré, že si tu. Máš silu. Zvládaš svoj život. Stoj na vlastných nohách!“

Pozdrav pokoja

Po pomazaní krizmou dáva biskup birmovancovi pozdrav pokoja. Pozdraví ho ako rovnocenného člena Cirkvi a objíme ho. Pozdrav pokoja sa väčšinou vykoná ako objatie. Predtým bol pri pozdrave pokoja aj trochu záhadný „úder po líci“, takzvaná „alapa“, ktorý mal symbolizovať pasovanie za rytiera alebo vyhlásenie za dospelého. Koncil tento obrad zrušil kvôli častým nedorozumeniam. Dnes je dôležité, aby bol pozdrav pokoja vykonaný s plným vedomím jeho významu, aby posilnil mladých ľudí vo vedomí ich dospelosti vo viere a odovzdal im silu Ducha Svätého.

Zapojenie birmovancov do liturgie

Mladí sú aktívne zapojení do obradu - čítajú úryvky z Písma, prednášajú spoločné prosby veriacich a v niektorých prípadoch spievajú. Po obrade birmovania pokračuje slávenie Eucharistie prípravou darov. Tu by mali noví birmovanci priniesť k oltáru dary spoločenstva. Tak ako boli oni zmenení Duchom Svätým, majú byť teraz premenené dary. V chlebe prinášajú chlapci a dievčatá Bohu námahu a prácu spoločenstva, ale aj rozorvanosť a túžbu po jednote. A v kalichu nesú k oltáru núdzu a radosť sveta, aby ju premenil Duch.

Účinky sviatosti birmovania

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi dostali apoštoli v deň Turíc. Potom sa aj na našom živote prejaví to, čo opisuje svätý apoštol Pavol: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23).

Medzi hlavné účinky birmovania patria:

• Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti
• Rozmnoženie posväcujúcej milosti
• Zveľadenie darov Ducha Svätého v nás
• Pevnejšie zjednotenie s Kristom
• Zdokonalenie spojenia s Cirkvou
• Osobitná sila Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru
• Odvážne vyznávanie Kristovho mena
• Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

Dary Ducha Svätého

Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú to stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého. Dávajú duši jemnocit pre Boha, vnímavosť pre jeho hlas, pre jeho ruku, pre jeho vôľu. Je sedem darov Ducha Svätého:

• Dar múdrosti: Nadprirodzená vliata schopnosť chápať zmysel života a vzťah človeka k Bohu.
• Dar rozumu: Osvietenie rozumu, odhaľuje Božiu vôľu.
• Dar rady: Zdokonaľuje čnosť opatrnosti.
• Dar sily: Dáva silu odporovať zlu a odvahu svedčiť o Kristovi.
• Dar poznania: Zdokonaľuje čnosť lásky k Bohu a k blížnemu.
• Dar nábožnosti: Vedie k Bohu v synovskej dôvere, láske a nežnosti.
• Dar bázne pred Pánom: Zdokonaľuje čnosť nádeje, strach uraziť Božiu velebu.

Vysluhovateľ a prijímateľ sviatosti

Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup. Vo východných cirkvách kňaz, ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie v rámci toho istého slávenia. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil patriarcha alebo biskup, čo vyjadruje apoštolskú jednotu Cirkvi, ktorej zväzky sviatosť birmovania posilňuje. V latinskom obrade je riadnym vysluhovateľom birmovania biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám, aby sa nezabudlo, že práve z tohto dôvodu slávenie birmovania bolo časovo oddelené od krstu. Biskupi sú nástupcami apoštolov, dostali plnosť sviatosti posvätného stavu.

Mimoriadnym vysluhovateľom môže byť ktorýkoľvek kňaz, ak je kresťan v nebezpečenstve smrti. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) uvádza, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz.

Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“. Ak sa niekedy hovorí o birmovaní ako o „sviatosti kresťanskej zrelosti“, nemal by sa pri tom zamieňať vek dospelosti vo viere s dospelým vekom prirodzeného vývinu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že krstná milosť je milosť darovaného a nezaslúženého vyvolenia, ktorá nepotrebuje „ratifikáciu“ (schválenie), aby sa stala účinnou.

tags: #sviatost #birmovania #obrad