Úvod do Bostonského čajového večierka
Bostonské pitie čaju alebo Bostonský čajový večierok (angl. Boston Tea Party) je významná historická udalosť, ktorá sa odohrala 16. decembra 1773 v bostonskom prístave. V tento deň obyvatelia prezlečení za Indiánov potopili 342 debien čaju, ktoré priviezla Východoindická spoločnosť (angl. East India Company). Týmto činom protestovali proti zvýšeniu dane za čaj, ktoré požadovalo Spojené kráľovstvo. Udalosť sa stala ikonickým historickým momentom, ktorý ovplyvnil celé americké dejiny a predstavovala jeden z medzníkov boja amerických kolonistov za nezávislosť.
Príčiny narastajúceho napätia
Koloniálna politika Británie a narastajúci dlh
Od roku 1754 súperili medzi sebou Veľká Británia a Francúzsko o nadvládu nad americkými kolóniami. Po sedemročnej vojne, ktorá sa skončila v roku 1763, získala Británia väčšinu francúzskeho územia v Severnej Amerike, avšak súčasne nazbierala obrovský dlh. Ten mali do kráľovskej pokladnice splatiť americké kolónie prostredníctvom platieb cla a daní, ako aj značnú časť výdavkov na obranu, ktorú zabezpečovali britské vojenské jednotky. V Londýne si však nikto poriadne neuvedomoval, že kolonisti už nepociťujú lojalitu ku kráľovi a sú pripravení ukončiť jeho nadvládu.
Zákony a ich vplyv na kolónie
Britský parlament prijal sériu zákonov zameraných na zvýšenie príjmov z kolónií, ktoré však ich obyvateľstvo výrazne obmedzovali, znevýhodňovali a diskriminovali. Americkí osadníci sa nechceli zmieriť ani s tým, že zákony nemohli ovplyvniť, keďže nemali zastúpenie v britskom parlamente.
- Stamp Act (Zákon o kolkoch, 1765): Bol vôbec prvým zákonom, ktorým Koruna zdaňovala svoje kolónie na základe priameho výnosu z Londýna. Prikazoval, aby všetky úradné dokumenty, potvrdenky, ale aj noviny boli tlačené na špeciálnom papieri vybavenom známkou, čím sa takto označený papier zdanil. Tento zákon bol v skutočnosti odignorovaný bojkotom a zrušený hneď v nasledujúcom roku po svojom prijatí.
- Townshendove zákony (1767): Charles Townshend vydal nové zákony uvalujúce clá na takmer každý bežný tovar privážaný do Ameriky (sklo, koža, farbivá, čaj atď.), pričom výška tohto cla nezodpovedala miere zastúpenia Američanov v anglickom parlamente. Tieto prepracovanejšie zákony vydržali tri roky (1767 - 1770) a zrušené boli hlavne preto, že postihovali enormné množstvo komodít. Rozhnevali amerických kolonistov a viedli k otvoreným protestom.
Reakciou na britskú politiku bolo nespokojnosť a formovanie odbojových hnutí, ako boli napríklad Synovia slobody a Dcéry slobody. Ich členovia korešpondovali medzi sebou a koordinovali prejavy nespokojnosti obyvateľstva, predovšetkým začali systematicky bojkotovať britský tovar. Americký patriotizmus bol v tom čase rovnako v kolíske a aj keď je Bostonské pitie čaju považované za jeho hlavný prejav, v skutočnosti hájilo skôr záujmy konkrétnych skupín, než vznikajúceho národa.
Finančné problémy Východoindickej spoločnosti a nelegálny obchod
Východoindická spoločnosť sa ocitla v ťažkej finančnej tiesni. Po roku 1770 prekvital ilegálny obchod natoľko, že väčšina čaju konzumovaného v Amerike bola cudzieho pôvodu, dovážaná ilegálne bez cla. Americkí pašeráci predávali čaj v amerických kolóniách bez cla, teda omnoho lacnejšie. Spoločnosť mala obrovský prebytok čaju vo svojich skladoch a pritom minimálny predaj.
Čajový zákon (Tea Act) z roku 1773
Britská vláda, s cieľom zachrániť Východoindickú spoločnosť, prijala v máji 1773 Čajový zákon (Tea Act). Tento zákon povoľoval spoločnosti priamo zásobovať maloobchodníkov a vybraných veľkoobchodníkov a obísť tak koloniálnych veľkoobchodníkov, ktorí predtým obchod sprostredkúvali. Zároveň zavádzal zdanenie dovážaného čaju v takej miere, že tento čaj bol lacnejší než dokonca čaj, ktorý bolo možné získať iba na čiernom trhu. Predajom čaju prostredníctvom vlastných agentov za cenu oveľa nižšiu, ako bola cena zaťažená clom, Východoindická spoločnosť dosiahla, že pašovanie stratilo zmysel, a zároveň ohrozila existenciu nezávislých koloniálnych veľkoobchodníkov.
Ľudia brali tento zákon ako ďalšie znemožnenie práv amerického občana a hrubý zásah do vnútorného koloniálneho trhu, čo zároveň predstavovalo osobnú urážku veľkoobchodníkov, ktorí boli odstavení z hry. Čajový zákon nemožno vnímať iba ako samostatný zákon, ale ako zavŕšenie snáh londýnskej vlády o ovládnutie kolónií bez použitia zbraní.
Bostonská situácia a predchádzajúce udalosti
Napätie v Bostone
Napätie, ktoré sa v druhej polovici 18. storočia na americkom kontinente stupňovalo, malo viacero príčin. Jednou z nich bol aj tzv. Bostonský masaker, ktorý sa odohral 5. marca 1770. V tento deň skupinka bostonských vzbúrencov začala hádzať snehové gule s kameňmi do britskej vojenskej posádky. Britská posádka toto napätie nevydržala a do davu vystrelila salvu, pričom na mieste zostalo niekoľko mŕtvych. Táto udalosť ešte viac narušila vzťahy medzi kolonistami a koloniálnou mocou. Od masakru v meste panovalo veľké napätie a miestni ľudia Britov stále silnejšie vnímali ako okupantov.
V južných i severných prístavoch atlantického pobrežia boli agenti Východoindickej spoločnosti nútení ustúpiť a nové zásielky čaju sa buď vrátili do Anglicka, alebo uložili do skladov. V Bostone však agenti kolonistom vzdorovali a s podporou kráľovského guvernéra Thomasa Hutchinsona urobili prípravy na vylodenie prichádzajúcich zásielok bez ohľadu na odpor. Britský Čajový zákon totiž požadoval vyloženie tovaru a zaplatenie dane do 20 dní od pristátia, inak mohli colní úradníci tovar zabaviť.
Príchod lodí a organizácia protestu
- 28. november 1773: Do bostonského prístavu priplávala loď Dartmouth s nákladom čaju Darjeeling. Loď zostala kotviť na mori a jej kapitán odmietol vyložiť náklad z obavy pred vzburou bostonských obyvateľov. Samuel Adams a ďalší radikáli boli odhodlaní zabrániť tomu, aby bol náklad čaju vyložený.
- 29. november 1773: Samuel Adams zvolal verejné zhromaždenie do Faneuil Hall. Keďže sa dostavili tisíce ľudí, zhromaždenie sa presunulo do väčšieho Old South Meeting House. Zhromaždenie prijalo uznesenie navrhnuté Adamsom, ktoré požadovalo odplávanie lode späť do Anglicka bez zaplatenia dovozného cla. Guvernér Hutchinson však odmietol udeliť povolenie k odplávaniu lode bez zaplatenia cla.
Medzitým priplávali do bostonského prístavu ďalšie dve lode s čajom, Beaver a Eleanor. Štvrtá loď William nedorazila, pretože sa stala obeťou búrky.
Hnutie Synovia slobody pod vedením Samuela Adamsa organizovalo bojkot proti čaju. Miestni členovia sa schádzali v Taverne Zeleného draka (Green Dragon Tavern), kde sa údajne pripravoval plán tejto akcie. Členmi lóže boli okrem iných aj Paul Revere, John Hancock a Joseph Warren. Východoindická spoločnosť v roku 1773 Británii poskytla Samuelovi Adamsovi a jeho stúpencom potrebnú iskru.
Priebeh Bostonského čajového večierka (16. december 1773)
Dňa 16. decembra 1773, v posledný deň, kedy mohol Dartmouth zaplatiť clo, sa okolo Old South Meeting House zhromaždilo asi sedemtisíc ľudí. Keď dorazila správa, že guvernér Hutchinson opäť odmietol povoliť lodiam odjazd, Samuel Adams údajne prehlásil, že „táto schôdza nemôže už nič urobiť pre záchranu vlasti“. Podľa populárnej verzie udalostí bola táto formulácia smluveným signálom k zahájeniu „čajového dýchánku“, avšak toto tvrdenie sa v tlači objavilo až takmer po sto rokoch od samotnej udalosti.
Zatiaľ čo sa Samuel Adams snažil opäť ovládnuť schôdzu, jej účastníci už ju opúšťali a pripravovali sa k akcii. Skupina mužov preoblečených za Indiánov z kmeňa Mohawkov, pod vedením Samuela Adamsa, prenikla na paluby troch britských lodí (Dartmouth, Beaver a Eleanor) kotviacich v prístave. Muži, ktorých bolo približne 50 až 150, zneškodnili stráže, rozštiepali 342 drevených debien s čajom a ich obsah vysypali do vody. To všetko sa stihlo za necelé tri hodiny do deviatej hodiny večer za pokriku nadšených ľudí v doku, ktorí súhlasili s týmto činom. K tomuto skutku ich viedla obava, že keby čaj vyložili na breh, kolonisti by zaplatili daň a čaj kúpili. Samuel Adams a jeho skupina radikálov pochybovali o tom, že by ich krajania zostali verní princípu. Navyše, colníkov natreli dechtom a vyváľali v perí.
Reakcie a bezprostredné dôsledky
Pobúrenie v Británii a koloniálne reakcie
Guvernér Thomas Hutchinson bol udalosťou znechutený a označil ju za „najdrzejší krok, ktorý sa kedy v Amerike odohral“, najmä si povšimol, že sa udalosti zúčastnilo toľko riadnych obyvateľov Bostonu. Se samotným zničením čaju však nesúhlasili ani mnohí americkí predstavitelia, napríklad Benjamin Franklin i George Washington zastávali názor, že zničený čaj by mal byť spoločnosti East India Company nahradený. Nešlo pritom o symbolickú čiastku: cena bola v tej dobe zhruba 9 000 libier, v prepočte na ceny roku 2014 asi 1,02 milióna GBP.
Útok na vlastníctvo Východoindickej spoločnosti vyvolal na britských ostrovoch veľké pobúrenie. Británia musela čeliť kríze, pretože ak by zničenie čaju zostalo bez potrestania, parlament by pred svetom priznal, že nemá nad kolóniami kontrolu. V Británii boli udalosťou zděšení aj politici, ktorí boli doteraz americkým kolóniám naklonení, a akcia tak proti kolóniám zjednotila všetky strany.
Donucovacie (Neprijateľné) zákony (Coercive / Intolerable Acts)
Britská vláda premiéra lorda Northa reagovala v napätej situácii po incidente v Bostone. Zvolila cestu reštriktívnych opatrení, známych ako Donucovacie zákony (Coercive Acts), ktoré boli v amerických kolóniách označované ako Neprijateľné zákony (Intolerable Acts). Tieto zákony mali potrestať Massachusetts a zahŕňali:
- Uzavretie bostonského prístavu až do uhradenia škody.
- Zrušenie samosprávy najdôležitejšej osady - Massachusetts.
- Posilnenie britských posádok v kolóniách.
- Pripojenie sporného územia za Alleghanami ku kanadskému Quebecu.
Tieto opatrenia sa stali v zámorí signálom na všeobecný odpor severoamerických kolónií proti Veľkej Británii. Obyvatelia kolónií sa na niekoľkých ďalších miestach bostonskou udalosťou inšpirovali k podobným protestom. Napríklad 19. októbra 1774 bola v Annapolise zapálená a zničená loď Peggy Stewart, pretože obchodovala s čajom, ktorý sa kolonisti rozhodli bojkotovať.
Cesta k prvému kontinentálnemu kongresu
Stupňujúce sa opatrenia britskej vlády viedli k rastúcej vlne odporu medzi americkými kolonistami. Nespokojní osadníci sa začali tajne organizovať a vytvárať ozbrojenú domobranu. Zástupcovia všetkých osád sa 5. septembra 1774 zišli na spoločnej porade vo Filadelfii - na prvom kontinentálnom kongrese. Z neho adresovali kráľovi a anglickému i americkému ľudu zmierlivú výzvu. Zároveň však vyzvali osadníkov, aby na obranu svojich záujmov vytvárali ozbrojenú domobranu. Oddiely domobrancov skutočne začali vznikať veľmi rýchlo. Rebélia, známa ako Bostonské pitie čaju, sa neskôr rozšírila aj do ďalších prístavov a britská vláda musela čeliť viacerým výzvam, ktoré napokon viedli až k postupnej strate významnej kolónie.
Historický význam Bostonského čajového večierka
Bostonské pitie čaju, napriek svojmu epizodickému charakteru, sa významne zapísalo ako jeden z medzníkov boja amerických kolonistov za nezávislosť. Iba na základe budovania amerického nacionalizmu, uvedomovania si svojej odlišnosti voči materskej koloniálnej mocnosti, ale takisto uvedomenia si vlastnej sily, mohlo prísť k otvorenému odporu voči londýnskej vláde. Táto udalosť predchádzala vojne v boji za americkú nezávislosť a začala sled udalostí, na konci ktorých bol vznik Spojených štátov amerických. Zápas Bostončanov totiž prerástol postupne do Americkej vojny za nezávislosť (1775 - 1783), počas ktorej bola 4. júla 1776 prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, vyhlasujúca americké kolónie za slobodné a nezávislé od Veľkej Británie.