Aj vás doma lákali na Zlaté prasiatko? Bájnu postavičku Vianoc, o ktorej sme veľa počuli, ale nie každý mal možnosť ju vidieť? Vianoce si spájame s množstvom tradícií. Hoci v minulosti boli významnejšie a slávnejšie sviatky tie veľkonočné, Vianoce sa za posledných sto rokov stali úspešnejšie u detí. A tam kde je detská radosť, tam je radosť celého sveta. Darčeky, hojnosť, sneh a mnoho symbolov spojených s Vianocami teda priniesli úspech Vianociam.
Medzi tým všetkým, čo za posledných sto rokov na Slovensko dorazilo, boli stromčeky, darčeky a aj mnoho inovácií. Do vtedy si Vianoce spájali hlavne s pôstom. Deň 24. december bol totiž dňom pôstu, čiže nejedenia. Jesť mohli len chorí a starší ľudia, ktorí však i tak pôst veľakrát dodržiavali.
Drak by deti vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika a nepôsobili by ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nevedno prečo presne práve ošípaná, ale nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá.
Legendárna hláška z reklamy na obľúbený nápoj nám každý rok pripomína jednu z tradícií, ktorá sa viaže k Vianociam: „A keď vydržíš až do večera nepapať, tak uvidíš zlaté prasiatko.“ Ide o vianočný pôst, ktorý každý rok dodržiava veľké množstvo Slovákov.
Kofola - Vianočný spot 2020, SK
História a význam tradície
Zlaté prasiatko patrí k najpôvabnejším vianočným tradíciám, ktoré spájajú detskú fantáziu s hlbokými historickými koreňmi. Podľa povery sa tomu, kto na Štedrý deň vydrží držať pôst až do večera, zjaví zlaté prasiatko - symbol hojnosti, šťastia a radosti v nadchádzajúcom roku.
Korene tejto tradície siahajú hlboko do minulosti. Už v pohanských dobách malo prasa, najmä zlato sfarbené, významné miesto v mytológii ako symbol svetla, plodnosti a návratu slnka. V stredoveku sa zvyk spojil s kresťanským adventným pôstom, kedy bola striedmosť chápaná ako cesta k duchovnému upokojeniu pred slávnosťou Kristovho narodenia.
Prečo práve prasiatko?
Drak by deti vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika a nepôsobili by ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nevedno prečo presne práve ošípaná, ale nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá.
V mnohých kultúrach, najmä v germánskych a severských oblastiach, bolo prasa zasvätené božstvám plodnosti a úrody. Nešlo teda o náhodný výber, ale o hlboko zakorenený symbol prosperity. Vidieť prasa v zlatej farbe znamenalo prísľub hojnosti, dostatku a bezpečia.
Zlaté prasiatko v súčasnosti
V mnohých domácnostiach sa tradícia udržuje dodnes, aj keď vo voľnejšej podobe. Pôst býva skôr symbolický, ale kúzlo očakávania zostáva. Rodičia deťom často „ukazujú“ prasiatko pomocou odrazeného svetla, sviečky alebo dekorácie, a atmosféra kúzelného okamihu pretrváva.
Zlaté prasiatko tak nie je len ľudovou poverou - je to pripomienka starých koreňov našich Vianoc, chvíle rodinnej pospolitosti a jemného napätia, ktoré sprevádza Štedrý deň. Vianočná reklama na Kofolu beží už od roku 2003 a bez nej si mnohí z nás už ani nevedia predstaviť Vianoce. Slávna reklama na Kofolu týmto tradičným dodržiavaním „Celý deň nepapať“ zapôsobila práve tým, čo všetci veľmi dobre poznali. Zlaté prasiatko sa totiž ukáže len naozaj deťom, ktoré naozaj vydržali.
Regionálne rozdiely a iné tradície
V minulosti sa nespomínalo vždy len prasiatko. V niektorých častiach Slovenska to mohol byť aj zlatý koník, zlatá podkova či dokonca zlatá strecha v podkroví.
Ďalšie slovenské vianočné tradície:
- Púšťanie lodičiek zo škrupiniek orechov so sviečkou.
- Prekrajovanie jabĺčok, kde hviezda z jadierok symbolizuje zdravie a šťastie.
- Jedenie oblátok s medom a cesnakom pre zdravie.
- Schovávanie šupiny z kapra do peňaženky pre finančnú stabilitu.
Vianočné tradície v okolitých krajinách
Vianočné zvyky a tradície sa líšia v závislosti od krajiny. Pozrime sa, ako vyzerajú Vianoce v susedných štátoch:
Česká republika
Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život. Obľúbené je aj betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti.
Rakúsko
Už v polovici novembra sa otvoria vianočné trhy, na adventnom venci sa každú adventnú nedeľu zapáli jedna sviečka a na Štedrý deň sa potom už pri vyzdobenom stromčeku a vianočných piesňach čaká na príchod Ježiška, ktorý Rakúšanom nosí darčeky. Na Štedrý večer sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h. Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky. Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou.
Maďarsko
Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami. Tradičným vianočným jedlom je rybacia polievka "halászlé". S rybami sa v Maďarsku spájajú aj povery. Rybie šupiny vraj prinášajú veľa peňazí a rodina, ktorá rybu zje, sa bude v nasledujúcom roku neustále posúvať vpred. Zvykom, ktorý sa zachoval dodnes, najmä vo vidieckych oblastiach Maďarska, je pastierska alebo jasličková hra v podaní detí a mládeže. Po Štedrom dni a prvých dvoch vianočných sviatkoch prichádza 27. decembra sviatok svätého Jána evanjelistu. Mnohé rodiny, najmä v maďarsko-nemeckých dedinách, si v tento deň dávajú posvätiť víno.
Poľsko
Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré má pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Na stole prestrú jeden tanier navyše pre neočakávaného hosťa. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. Vianočné darčeky si Poliaci rozbaľujú po večeri. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu.
Ukrajina
Na Ukrajine pripravujú na Štedrý večer (Sviatvečir) 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Stôl sa prestiera obrusom, pod ktorý sa na každý roh stola kladie cesnak na odstrašenie zlých duchov. Štedrý deň je posledným dňom 40-dňového predvianočného pôstu, takže pokrmy k večeri sa pripravujú bez mäsa, mlieka, vajec a masla. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať predovšetkým dve jedlá - kuťa (sladená dusená pšenica alebo ryža s makom, hrozienkami a orechmi) a uzvar (kompót zo sušených jabĺk a sliviek). Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát.
Zdravotné aspekty pôstu
Zatiaľ čo pre dospelých ide len o tradíciu, deti by sa tomuto zvyku mali vyhýbať. Deti by nemali držať na Štedrý deň pôst s vidinou zlatého prasiatka, ale mali by mať prísun stravy v pravidelných intervaloch ako inokedy. U detí treba regulovať konzumáciu sladkostí a zabezpečiť im dostatočný prísun ovocia a zeleniny.
Ďalšie vianočné zvyky a ich význam
Prečo sa vlastne pri štedrej večeri krája jablko, v ktorých rodinách sa pri stole chystá jedno miesto navyše a aký význam má vianočný stromček? Prečítajte si, ako vznikli a aký význam majú vianočné zvyky, ktoré možno udržiavate aj vy vo vašej rodine.
Rozkrajovanie jabĺčka
Rozkrajovanie jabĺčka má v závislosti od regiónu a dokonca aj zvykov jednotlivých rodín množstvo významov. Okrem toho, že by sa z neho malo ujsť každému pri stole, vraj sa z neho dá aj vyveštiť. Ak sa po rozkrojení jablka v jadrovníku objaví tvar hviezdičky, znamená to zdravie a šťastie. Naopak, krížik predznamenáva chorobu a smrť.
Štedrý deň a večera
Celý štedrý deň v minulosti prebiehal ako akási duchovná príprava na štedrú večeru. Chystalo sa jedlo, zdobil sa stromček, vyrábal sa betlehem, kŕmili sa zvieratá v hospodárstve. Samotná štedrá večera je najmä v kresťanstve vyvrcholením celého dňa a oslavou narodenia Ježiška. V starších generáciách bol štedrý deň označovaný ako Kračún - krátky deň, keďže len 3 dni pred ním je najkratší deň v roku - zimný slnovrat.
Vianočný stromček
Na území Slovenska sa dlho dodržiavali pohanské tradície (dokonca aj rôzni kresťanskí svätí sú len akousi náhradou za pôvodné pohanské božstvá) a celé storočia naši predkovia odmietali prijať cudzie zvyky. Podobne to bolo aj s vianočným stromčekom, ktorý sa v našich končinách ujal až niekedy v polovici 19-teho storočia. Na Slovensku sa však bežne uväzovali zelené vetvičky na vchod do budovy (možno vidieť v niektorých regiónoch aj dnes). Tento zvyk, ktorý sa neskôr pretransformoval na vianočný stromček, mal zabezpečiť rodine prosperitu.
Natieranie oblátok
Oblátky sa v mnohých rodinách natierajú už len medom, no v minulosti sa bežne potierali aj cesnakom. Práve tieto 2 mimoriadne zdravé ingrediencie mali mať najväčšiu silu práve na štedrý večer. Med, ktorý sa použil ako štedrovečerný, sa počas nasledujúcich týždňov neminul ako bežný med, no uschoval sa do lekárničky a používal sa len vo výnimočných situáciách.
Rozhadzovanie orechov
Orechy sa rozhadzovali do všetkých kútov kuchyne a mali tak zabezpečiť hojnosť. Dnes sa môžete pokojne stretnúť aj s rodinami, kde každý orech hádže jeden člen a vždy povie, čo má ten konkrétny oriešok priniesť do domu (lásku, peniaze, zdravie, mier).
Rybia šupinka do peňaženky
Ak máte na štedrú večeru kapra, ktorý ešte pláva vo vani, pri jeho spracovaní si nezabudnite odložiť jednu šupinku do peňaženky, ktorá by vám mala zabezpečiť finančnú stabilitu po celý rok. Či sa však mal po večeri med utrieť alebo zjesť, to už sa nikde neuvádza.
Jedno miesto pri stole navyše
Ide o zvyk, ktorý má pôvod v kresťanstve. V niektorých rodinách sa nachystá prázdne miesto pri stole pre človeka, ktorý nedávno zomrel a pri štedrej večeri vám chýba, inde sa necháva pre náhodného pocestného, ktorého by sme v rámci milosrdenstva mali prichýliť v prípade, že nám zaklope na dvere.
Zlaté prasiatko a pôst
Nielen štedrovečerný, ale akýkoľvek pôst má v podstate vo všetkých náboženstvách a filozofiách na svete veľký duchovný, ale aj zdravotný význam. Telo sa očistí, myseľ po čase zbystrí a človek má viac energie rozjímať. Ak však budete dodržiavať štedrovečerný pôst až do východu prvej hviezdy a čakať do večere až kým budete počuť kostolný zvon pri všetkých tých vôňach, ktoré idú z kuchyne, veľmi pravdepodobne sa objavia nejaké halucinácie, možno aj v podobe zlatého prasaťa.
Bozk pod imelom
Darované imelo vraj rodinu ochraňuje pred chorobami a prináša do domu spokojnosť a plodnosť.
Kofola - Vianočný spot 2020, SK
Odkaz dávnych čias ešte pred kresťanstvom
Podľa historikov siaha tradícia zlatého prasiatka až do pohanských čias. Na našom území ju pravdepodobne poznali už Kelti, neskôr aj Slovania. Prasiatko bolo tvarom aj farbou spájané so slnkom a zimným slnovratom, teda obdobím, keď sa dni začínajú opäť predlžovať a ľudia očakávali návrat svetla a života.
Zlatá farba symbolizovala slnečné lúče, silu a plodnosť. Prasa ako také predstavovalo hojnosť, životnú energiu a nádej, že nasledujúci rok prinesie dostatok potravy a dobrú úrodu. V časoch, keď boli ľudia existenčne odkázaní na prírodu, mali tieto symboly obrovský význam.
Ako sa z pohanského zvyku stal kresťanský symbol
S príchodom kresťanstva sa mnohé staré zvyky nevytratili, ale prispôsobili sa novému náboženskému kontextu. Zlaté prasiatko sa postupne spojilo s adventným pôstom, ktorý bol kedysi omnoho prísnejší než dnes. Štedrý deň predstavoval vyvrcholenie duchovnej prípravy, očisty tela aj mysle.
Verilo sa, že ten, kto dokáže vydržať bez jedla až do chvíle, keď sa na oblohe objaví prvá večerná hviezda, môže uvidieť nadprirodzené znamenie. Aby rodičia motivovali deti zvládnuť tento náročný pôst, sľubovali im práve pohľad na zlaté prasiatko - malú odmenu za veľkú sebadisciplínu.
Prečo práve prasiatko a nie iné zviera?
Možno vás napadne, prečo sa tradícia nespája napríklad so zlatým baránkom či holubicou. Odpoveď je prekvapivo praktická. Prasa bolo pre našich predkov symbolom blahobytu. Predstavovalo zásobu mäsa na celú zimu a istotu, že rodina nebude trpieť hladom.
Vidieť prasa v zlatej farbe znamenalo prísľub hojnosti, dostatku a bezpečia. V mnohých európskych kultúrach, najmä v germánskych a severských oblastiach, bolo prasa zasvätené božstvám plodnosti a úrody. Nešlo teda o náhodný výber, ale o hlboko zakorenený symbol prosperity.
Tradícia, ktorá sa líši podľa regiónov
Hoci si často myslíme, že vianočné zvyky poznáme dokonale, realita je pestrejšia. Nie všade sa tradície dodržiavajú rovnako a v niektorých regiónoch sa zlaté prasiatko objavuje iným spôsobom - alebo vôbec.
Od prísneho pôstu k hravej mágii
V dnešnej dobe už málokto dodržiava pôst v jeho pôvodnej podobe, keď sa nesmeli konzumovať ani mliečne výrobky či iné živočíšne produkty. Napriek tomu myšlienka zlatého prasiatka prežila a zmenila sa na hravý prvok, ktorý dotvára čaro Štedrého večera.
Pre deti ide o kúzelný moment, pre dospelých o spomienku na vlastné detstvo a pre rodinu ako celok o chvíľu spoločného očakávania.
Symbol svetla, nádeje a rodičovskej vynaliezavosti
Zlaté prasiatko je predovšetkým symbolom svetla a nádeje. V najtemnejších dňoch roka ľudia vždy túžili po znamení, že tma nebude trvať večne. Odlesk zo zrkadla, lesk vylešteného hrnca či šikovne namierená baterka na stenu sa pre deti stávali dôkazom, že zázraky existujú.
Niektorí rodičia dokonca vybehnú po zotmení do záhrady s prskavkou alebo svetlom a „prasiatko“ je na svete. Tento zvyk je pomerne unikátny a pokojne ho možno považovať za čisto stredoeurópsku, takmer domácu tradíciu.
Praktický bonus pre rodičov
Z pohľadu rodičov má čakanie na zlaté prasiatko aj veľmi praktickú stránku. Deti, ktoré sa počas dňa neprejedajú sladkosťami, majú väčšiu chuť na slávnostnú večeru, ktorá sa tradične podáva krátko po zotmení.
Vianočný čas je o spoločne strávených chvíľach a nezabudnuteľných zážitkoch. Všade naokolo sa už trbliece svetielka aj ďalšia vianočná výzdoba, prečo si večery neprežiariť aj zlatým tvorením? Prasiatko je symbolom šťastia. Dokonca si ho môžete aj sami vyrobiť a ozdobiť ním vianočný stromček. Aby ste videli toto zlaté prasiatko, rozhodne nemusíte celý deň držať hladovku!
Prasiatko ako dekorácia môže byť aj milým darčekom pre hostí. Ak organizujete slávnostnú večeru, môžete toto prasiatko položiť na prestieranie a potom hosťom nechať ako pamiatku na príjemne strávený večer!
Prípravy na Štedrý večer
Možno si myslíte, že na Štedrý deň už mali ľudia hotovo a tešili sa na večer. Však pripraviť všetky tradičné chody nie je len tak. Opak je ale pravdou. Gazdinky začali skoro ráno piecť a variť, aby stačili pripraviť všetky chody na štedrovečernú tabuľu. Pokiaľ ste chceli ovplyvniť dianie budúceho roka, bolo potrebné dodržiavať rôzne tradície už od skorého rána.
Ranné rituály a tradície
- Ranná hygiena: Hneď, ako ľudia vstali, šli sa opláchnuť k studni studenou čistou vodou. To im podľa povery zabezpečilo do ďalšieho roka pevné zdravie.
- Tradičný pôst: Kto sa od rána postí, uvidí na stene zlaté prasiatko. Tento zvyk pochádza z pohanských čias, kedy sa oslavoval zimný slnovrat. Jeho symbolom bolo nielen slnko, ale aj zlaté prasa. Tiež to bola motivácia pre deti, aby celodenný pôst vydržali.
- Starostlivosť o stromy a zvieratá: Myslíte na Štedrý deň aj na zvieratá a ovocné stromy? Ovocné stromy dostávali ku koreňom kosti od večere, aby budúci rok hojne plodili. V niektorých krajoch bolo zvykom, že gazdiná pohladila vareškou alebo kopistom, ktorým zarábala na chlieb alebo vdolky, ovocné stromy. Dokonca aj tie plané, vraj, aby začali rodiť. Kohút dostával cesnak a sliepky hrach. Myslelo sa aj na nakŕmenie dobytka aj ďalších zvierat pri stavaní. Rozhodne sa nesmeli čistiť chlievy, aby zvieratá nezačali krívať.
Čo sa nesmie robiť na Štedrý deň
Na Štedrý deň platí nemálo zákazov. Ich porušenie má negatívne následky. Čo je zakázané?
- Niž nesmie z domu: Na Štedrý deň platil zvyk, že sa nesmie vynášať ani požičiavať čokoľvek z domu. Verilo sa totiž, že by skrze vydané veci odišlo z domu šťastie. Platilo to aj opačne. Keby ste si priniesli niečo požičané do domu, mohlo by do neho preniknúť zlo. Iba v poľských tradíciách nájdeme obojstrannú výmenu. Dať a dostať je povolené, aby sa tak dialo aj po celý ďalší rok.
- A hlavne nepracuj: Všeobecne platí vo sviatočné dni pokoj od práce ako symbol božej úcty. Tento zákaz platí celý deň. Zákaz platí aj na textilné práce, ako je šitie, pradenie, ale aj napríklad pranie bielizne. (Zaujímavé je, že variť zložitú večeru zakázané nebolo.) A čo sa stane, ak budete prať, pliesť alebo tkať? Spôsobíte neúrodu a choroby dobytka. Zahrčenie kolovratu by mohlo spôsobiť neplodnosť ovocných stromov. Hlučné práce sú vôbec najhoršie, tie podľa povier privolávajú búrku a krupobitie.
- Žiadne písanie listov: Pokiaľ niekto svojmu milovanému napísal na Štedrý deň list, potom mohol počítať s tým, že sa čoskoro rozídu.
- A rozhodne žiadne hriešne činnosti: Za žiadnu cenu sa na Štedrý deň nesmelo chodiť do krčmy alebo dokonca hrať karty či iné hazardné hry. Rovnako bolo zakázané kliať, nadávať a brať Božie meno nadarmo. Ani keď ste sa zľakli alebo sa vám niečo nepodarilo.
Tradičný Štedrý večer
Pred samotnou večerou sa naprieč Európou dodržiavajú na Štedrý deň zvyky a tradície, ktoré majú zaistiť zdravie a šťastie rodiny na celý rok.
Prestieranie štedrovečerného stola
Stôl sa prestieral pre párny počet ľudí, lebo sa hovorilo, že vždy predtým, než začne večera, obchádza každý stôl Smrť a tam, kde nájde nepárny počet ľudí pri stole, sa v budúcom roku pre jedného z členov rodiny vráti. Na stôl sa prestieral biely obrus. Nesmel chýbať dožinkový veniec, bochník chleba, cesnak a hrnček medu. Niekde sa dbalo, aby bola prítomná šatka s deviatimi druhmi jedla (väčšinou ovocia a orechov). Inde sa do každého rohu stola dávala ošatka. V prvej bol bochník chleba, aby bol zaistený dostatok jedla pre rodinu. Do druhého sa dávala úroda zo záhradky a z poľa, aby aj budúci rok bola dobrá úroda. Do tretej šatky prišli peniaze ako symbol blahobytu a štvrtá sa plnila kúskami potravy pre dobytok a hydinu.
K sviatočnému stolu jedine vo sviatočnom
Ak ste si sedali k štedrovečernej tabuli, tak jedine vo sviatočnom oblečení. Táto tradícia je na Štedrý deň stále v mnohých rodinách dodržiavaná.
Šupina z kapra
Pod každý tanier sa dávala minca či šupina z kapra, to aby sa v rodine udržali peniaze. Dodnes si niektorí ľudia šupinku z kapra nechávajú pre šťastie.
Tradícia a zvyky pri Štedrovečernej večeri
S východom prvej hviezdy začínala gazdinka nosiť na stôl, hospodár medzitým zapálil sviečky, všetci sa spoločne pomodlili a zasadli k stolu.
Jabĺčko a chlieb s medom
Hospodár pri stole rozkrojil jablko na toľko dielikov, koľko bolo členov rodiny. Každý člen potom svoj dielik zjedol, aby každý z nich trafil domov a všetci sa zase o rok zišli. Potom hospodár nakrájal pre zmenu na malé kúsočky chlieb, každý kúsok namazal medom a rozdal každému dieťaťu po jednom kúsku. K tomu sa hovorilo: „Krajem chlieb, mažem medom, aby ste všetci boli po celý rok takí dobrí, ako ten med je“.
Od stola sa nesmelo vstávať
Kým sa jedlo, nesmel nikto vstať od štedrovečerného stola. Ak by totiž vstal, znamenalo by to, že sa už budúci rok na Vianoce rodina nezíde celá v rovnakom zložení.
Veštby a povery na Štedrý deň
Medzi tradície a zvyky na Štedrý deň patria aj rôzne povery, ktoré súvisia s veštením. Pretože Štedrému večeru aj následnej noci sú pripisované magické sily, hodia sa tieto chvíle na veštenie budúcnosti. Mladých zaujímala svadba, starých ďalšie roky života a hospodára úroda v ďalšom roku.
Dievčatá a svadba
Na Štedrý deň po večeri sa každé dievča mohlo dozvedieť niečo o ženíchovi, ktorý na ňu čaká v budúcnosti.
- Vtáky: Po večeri nasypalo dievča drobčeky vtákom a sledovalo, z akej strany priletí prvý vták, odtiaľ sa potom mal dostať aj ženích. Predtým sa tiež búchalo na kurník, a pokiaľ sa kohút ozval, znamenalo to, že sa má dievča pripravovať na svadbu.
- Pes: Keď dievča zatriaslo plotom či bazou a ozval sa pes, potom zo smeru, odkiaľ bol počuť, mal prísť ženích.
- Jabĺčko: Ďalším zvykom bolo okrajovanie jabĺk, kedy vždy dlhý okrojok hodil chlapec aj dievča za hlavu a podľa toho, aký tvar sa z neho na zemi utvoril, sa hádalo, akým písmenom bude začínať meno ich nastávajúcej či nastávajúceho.
- Črievica: Hádzalo sa aj črievicou. Ak jej špička ukazovala po dopade k dverám, znamenalo to, že dotyčný odíde z domu. Ak ukazuje dovnútra izby, dotyčná osoba zostane.
- Hrnčeky: 7 hrnčekov, ktoré sa postavili na stôl dnom nahor. Pod každý hrnček sa vložil určitý symbol, napríklad pre smrť hlina, peniaz pre bohatstvo, pre nastávajúceho rodiča obrázok atď. Každý potom obrátil hrnček a odkryl svoj symbol do budúcnosti.
- Sviečka: Veštilo sa aj pomocou dymu zo sviece, ktorá sa sfúkavala. Dym stúpajúci nahor značil pevné zdravie na budúci rok.
- Liatie olova: Horúce olovo sa nalialo do vody a podľa tvaru, ktorý vznikol, sa hádala budúcnosť.
- Orechy: Keď ho niekto rozlúskol a našiel vo vnútri tmavé jadro, značilo to jeho skorú smrť.
Prasiatko, olovo, škrupinky, črievičky - zhrnutie
Zlaté prasiatko, liatie olova, púšťanie škrupiniek či hádzanie črievičky sú len niektoré z mnohých tradícií, ktoré sprevádzajú Vianoce. Každá z nich má svoje korene v minulosti a odráža túžbu ľudí po šťastí, zdraví a prosperite v nadchádzajúcom roku.
Zlaté prasiatko: Tradícia, o ktorej sa tvrdí, že ak vydržíte nejesť do štedrovečernej večere, tak sa vám večer zjaví zlaté prasiatko, ktoré vám zaručí hojnosť a dobrú úrodu na celý budúci rok. Príbeh zlatého prasiatka vznikol pravdepodobne u prastarých pohanov a spája sa so sviatkom zimného slnovratu, so symbolikou nadchádzajúcej úrody, prosperity.
Liatie olova: Tento zvyk údajne pochádza z krajín s pôvodne keltským osídlením. Keltskí druidi prevzali tajomstvo veštenia od veľkňazov z bájnej Atlantídy, preto je liatie olova vzťahované ku keltskej mágii vody. Podľa tvaru, do ktorého olovo vo vode stuhne, hádame, čo dotyčného čaká. Výsledný tvar olova je tiež možné čítať ako odpoveď na vopred položenú otázku. Na začiatku 20. storočia sa ešte olovo bežne lialo na Vianoce v každej rodine.
Škrupinkové lodičky: Vlašské orechy sa rozpolia a do vyprázdnených polovíc škrupín sa pripevní maličká sviečka. Orechová lodička so zapálenou sviečkou sa vypustí do väčšej nádoby s vodou. Keď vydrží svietiť dlho, čaká vás dlhý život. Ak sa lodička vydá na voľnú vodu, do života vám vstúpi cestovanie. Zostala pri brehu? Zostanete doma.
Hádzanie črievičky: Aby slobodné dievča zistilo, či sa budúci rok vydá, pýta sa osudu pomocou črievičky hodenej za hlavu. Ak dopadne pätou ku dverám, zostane aj naďalej slobodná. Pokiaľ ale topánka zamieri špičkou z dverí von, čakajú dievča vydaj a odchod od rodičov.