Advent je časom pokoja a očakávania, predstavuje obdobie štyroch týždňov, ktoré ostávajú do Vianoc. V rímskokatolíckej cirkvi je Advent prvou časťou liturgického roka a obdobím duchovnej prípravy na sviatok narodenia Ježiša Krista. Slovo Advent má latinský pôvod a znamená príchod (Adventus), odkazujúc na príchod Mesiáša. Hoci je významným obdobím najmä pre kresťanov, ktorí sa v tomto čase duchovne pripravujú na vianočné obdobie, aj pre ostatných je adventný čas dobou radostného očakávania Vianoc, rozjímania a pokoja.
História adventného venca a sviečok
Pôvod adventného venca nie je celkom jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období trvajúcom od stredoveku do 16. storočia, prípadne až do 19. storočia. Tradične má adventný veniec pôvod aj v európskej pohanskej tradícii, kde v zime svietili sviečky predstavujúce „oheň boha slnka“ s nádejou na návrat svetla a tepla.
Vytvorenie prvého moderného adventného venca, ktorý sa stal verejne známym, sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi z Hamburgu. V roku 1838 alebo 1839 vyrobil pre deti zo sirotinca „Drsný dom“ (Rauhes Haus), ktorých bol opatrovníkom, veniec, aby ukončil ich neustále otázky o tom, kedy prídu Vianoce. Pôvodný Wichernov veniec bol z dreveného kolesa vyzdobeného vetvami ihličia a obsahoval 24 sviečok - štyri biele symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviecí pre zvyšné dni adventu. Deti si veniec vyzdobili vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami.
Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do 20. rokov 20. storočia sa tradícia rozšírila. Adventné obdobie sa slávi už od 4. storočia, keď sa v západnej cirkvi začalo formovať ako čas pôstu a modlitieb. Pôvodne trvalo šesť týždňov, neskôr sa jeho dĺžka ustálila na štyri adventné nedele, čo v 7. storočí ustanovil pápež Gregor Veľký.
Symbolika adventného venca
Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu.
- Kruhový tvar: Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol jednoty a nekonečnosti. Predstavuje Božiu večnosť a tiež lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec, a rovnako aj našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť.
- Zelené vetvičky (ihličie): Typickým základom pre adventný veniec je čerstvé ihličie, ktoré je symbolom Ježiša Krista a večného života. Zelená farba konárov je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
- Červené plody: Veniec sa často zdobí červenými plodmi, ktoré majú napodobniť kvapky Kristovej preliatej krvi.
Adventné sviečky: Význam a zapaľovanie
Sviečky na adventnom venci nesú hlbokú symboliku. Štyri hlavné sviečky symbolizujú štyri nedele do Vianoc. Svetlo sviečok predstavuje večný život a príchod svetla do sveta - narodenie Ježiša Krista.
Adventné sviečky sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ. Zapaľovanie sviečok po poradí proti smeru hodinových ručičiek, s postupným zapaľovaním väčšieho množstva sviečok každú nedeľu v dobe adventu, symbolizuje rastúce očakávania príchodu Ježiša Krista. Na prvú nedeľu sa zapáli iba jedna sviečka, na druhej dve, na tretej tri a na štvrtej svietia všetky štyri. Pri zapaľovaní sviece si môžete vytvoriť vlastný rituál - krátku modlitbu, spoločné želanie alebo chvíľku ticha.
Každá jedna zo štyroch adventných nedieľ a sviečok má svoj liturgický a symbolický význam, často s ľudovým označením:
- Prvá adventná nedeľa - Železná nedeľa: Nabáda na sústredenosť. Prvá adventná sviečka sa nazýva Sviečka prorokov a pripomína proroctvá o príchode Mesiáša. Predstavuje nádej.
- Druhá adventná nedeľa - Bronzová nedeľa: Mala by sa niesť v znamení pokánia. Druhá sviečka je Betlehemská svieca, ktorá predstavuje vieru a cestu do Betlehema, symbolizuje mier a prípravu na príchod Spasiteľa.
- Tretia adventná nedeľa - Strieborná nedeľa: Predstavuje radosť. Tretia sviečka, často ružová, je Pastierska sviečka a zdôrazňuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia.
- Štvrtá adventná nedeľa - Zlatá nedeľa: Hovorí o udalostiach tesne pred narodením Ježiša. Štvrtá sviečka symbolizuje lásku.
V niektorých tradíciách sa pridáva piata biela sviečka, ktorá sa umiestňuje do stredu venca a nazýva sa Kristova svieca. Tá sa zapaľuje na Štedrý deň alebo na Vianoce a symbolizuje čistotu a prítomnosť Krista.
Farby adventných sviečok
Okrem samotného svetla majú svoj význam aj farby sviečok. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. Fialová farba počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži.
V niektorých tradíciách sa používajú aj iné farby, ako červená, modrá alebo biela. V protestantskej tradícii sa často používa červená, čo sa stalo obľúbeným zvykom aj v domácnostiach. V moderných trendoch adventných dekorácií víťazia aj tlmené a prírodné odtiene, ktoré odrážajú potrebu pohody a uzemnenia. Medzi obľúbené farby patria teplá hnedá, svetlá žltá, hlbšia červená sýta farba a tlmené modré odtiene.
Bezpečnosť pri zapaľovaní sviečok
Pri zapaľovaní adventných sviečok je dôležité nezabúdať na bezpečnosť. Každá sviečka by mala byť umiestnená do kalíška, aby stekajúci vosk nepoškodil povrch podložky. Horíace sviečky by mali byť vždy po celú dobu pod dohľadom dospelej osoby.
Nezapáľte ďalšiu sviečku, kým si toto neuvidíte | Dr. Janine
Ďalšie adventné tradície
Advent je aj obdobím mnohých tradícií a zvykov, ktoré sa dodržiavajú do dnes:
- Roráty: Skoré ranné omše slávené pri sviečkach.
- Adventné kalendáre: Pôvodne vznikli ako pomôcka pre deti, aby si vedeli odpočítavať dni do Vianoc. Dnes pozostávajú z 24 políčok a skrývajú rôzne maškrty, drobné darčeky, mince, oriešky, pečiatky alebo magnetky.
- Pečenie vianočného pečiva: Cukrovinky sa v dobe adventu pečú už od nepamäti. Pôvodne sa používali suroviny ako med, sušené ovocie a orechy. Moderné trendy zdravšieho stravovania sa vracajú ku koreňom s odľahčenými variantmi, ako sú figové či datľové guličky, orechy v mede alebo citrusová kôra v čokoláde.
- Barborky: Zvyk sa spája so sviatkom svätej Barbory (4. decembra), kedy sa zo stromov režú vetvičky, ktoré môžu do Vianoc vyrásť. Vetvička, ktorá vyrastie, má priniesť rodine šťastie a slobodným dievčatám vydaj.
- Sviatok svätého Mikuláša: Do obdobia adventu neodmysliteľne patrí aj sviatok sv. Mikuláša (6. decembra), ktorý poslušným deťom prináša sladkosti a tým neposlušným zemiaky a uhlie. Táto tradícia vznikla v 10. storočí v Nemecku a je dodnes veľmi obľúbená.
- Imelo: Má prinášať do rodiny šťastie a božie požehnanie a podľa keltskej tradície taktiež plodnosť. Známou tradíciou je najmä bozk pod imelom, ktorý má zaručiť, že pobozkaní sa budú vzájomne ľúbiť až do budúcich Vianoc.
- Stavanie Betlehemu: Patrí k rozšíreným zvykom počas adventu, výroba Betlehemu je skvelou aktivitou na dlhé zimné večery pre deti aj dospelých.
Celkový význam adventu
Adventné obdobie je časom príprav na Vianoce, no jeho symbolika siaha omnoho hlbšie. Je symbolom svetla, nádeje, pokoja a jednoty. Adventný veniec má dôležité miesto v kresťanských sviatkoch, no jeho význam presahuje náboženský rámec. Je to obdobie duchovnej prípravy, stíšenia a očakávania narodenia Ježiša Krista. Adventný čas nás povzbudzuje nielen k duchovnej príprave, ale aj k zbližovaniu rodín a posilneniu dobrých medziľudských vzťahov. Pripomína nám, že aj v období zimnej tmy prichádza svetlo nádeje a lásky. Nezabúdajme, že advent nie je časom zhonu a honby za drahými darčekmi, ale hlavne pohody, stretávania sa s blízkymi a pomoci tým, ktorí to potrebujú.