Svadobné tradície a moderné gesto pokory

Svadba je jedným z najvýznamnejších okamihov v živote človeka. Spája dve srdcia, dve rodiny a často aj dve tradície. Na Slovensku boli svadby po stáročia viac než len právnym alebo cirkevným aktom. Boli to magické, symbolické a spoločensky dôležité udalosti, počas ktorých sa starostlivo dodržiavali mnohé povery, rituály a zvyky. Hoci dnes veľa z týchto povier berieme s nadhľadom alebo humorom, mnohé z nich stále prežívajú ako súčasť folklóru, zábavy či rodinnej tradície. Mnohé páry sa v súčasnosti vracajú k tradíciám, aby pripravili svoju svadbu podľa starých slovenských zvykov, ktoré sa na Slovensku líšili podľa kraja. Dnes to majú snúbenci o čosi jednoduchšie, aj keď pribudli starosti spojené s prípravou vizuálnej stránky. Svadobné tradície patria k tomu, čo robí svadbu skutočne svadbou. Niektoré sú vtipné, iné dojemné, ale každá z nich má hlbší príbeh, ktorý siaha stáročia dozadu.

Predsvadobné zvyky a prípravy

Zásnuby a pytačky

Pôvodne sa slovo „vydávať sa“ spájalo s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou. Neskôr sa predsvadobné obdobie a zásnuby niesli v duchu niekoľkých typických obradov. Staršia žena zo ženíchovej strany bývala vyslaná do domu nevesty na priezvedy. Jej úlohou bolo zistiť predbežný súhlas so svadbou v rodine nevesty. Na pytačky už chodieval samotný ženích spoločne s niektorým z mužov z rodiny, zvyčajne s krstným otcom. Súhlas nepredstavovalo len vzájomné podanie si rúk, ale aj prípitok, výmena šatky, pierka či stužky alebo ponúknutie praženice. Zásnuby boli obradom potvrdenia dohody. Na tento akt sa na Slovensku používal aj názov zaručiny či oddávanie. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov.

Ohlášky a pozývanie hostí

V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov v najbližšom týždni. V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou. Počas troch nedieľ za sebou pred samotným obradom kňaz ohlasoval blížiaci sa sobáš. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa. Keď už o svadbe vedela celá dedina, postupne sa začalo s pozývaním hostí. Niekde pozývali samotní mladomanželia či ich rodičia, inde družbovia, najčastejšie však špeciálne vymenovaný človek, nazývaný zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil.

Rozlúčka so slobodou

Rozlúčka so slobodou je jedným z najobľúbenejších svadobných zvykov. Kedysi bola o niečo usadenejšia ako teraz a konala sa v dome nevesty aj ženícha. V súčasnosti sa zvyčajne koná niekoľko dní alebo týždňov pred svadbou, pričom nevesta a ženích majú samostatné oslavy. Hlavná družička v anglicky hovoriacich krajinách spravidla potajme plánuje dámsku jazdu, na ktorej nákladoch sa okrem nevesty podieľajú všetky zúčastnené a ktorej program sa volí podľa povahy a záľub nevesty.

Príprava nevesty a ženícha

Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Zvykom bol očistný kúpeľ, ktorý absolvovali obaja mladomanželia a mal z nich zmyť všetko nečisté a chrániť ich pred zlom v manželstve. Potom sa začalo obliekanie, počas ktorého bývala nevesta postavená v šafli, širokej drevenej nádobe s dvoma uchami. Svadobný odev sa líšil od obce k obci. Svadobné šaty nevesty sú najatraktívnejšou súčasťou svadobnej výzdoby. Podľa svadobnej tradície ich ženíchove oči nemajú vidieť až do obradu, aby mladý pár v manželstve neutrpel nešťastie. Tento svadobný zvyk sa dodržiava dodnes. Aj keď je nevesta krajčírka, rozhodne by si svadobné šaty nemala „šiť“ sama. V deň svadby sa podľa najstarších zvykov svadobné šaty šili, zdobili a upravovali.

Čo si musí nevesta obliecť v deň svadby?

• Niečo staré (napr. rodinný šperk) symbolizuje, že zanecháva svoj starý život za sebou.
• Niečo nové je symbolom novej etapy života.
• Niečo požičané (napr. spona do vlasov, svadobné šaty, svadobné topánky) má priniesť neveste šťastie do manželstva.
• Niečo modré (svadobný podväzok, mašľa, vreckovka) symbolizuje nevinnosť, čistotu a vernosť. Podväzok je zvyčajne biely s modrým doplnkom.

Svadobný závoj začal byť módny už v dávnych časoch, pretože ľudia sa báli zlých duchov a verili, že závoj ich odoženie. Dnes je jeho nosenie skôr estetickou záležitosťou. Šaty a doplnky plne závisia od vkusu nevesty, len pri svadbe v kostole sa nesmie zabúdať, že zvolený model by nemal byť prehnane odhaľujúci.

Oblečenie ženícha

Z hľadiska svadobných tradícií a zvykov neexistujú žiadne „extrémne“ požiadavky na oblečenie ženícha. K povinnostiam ženícha patrí svadobný oblek so svadobnou kravatou. Motýlik sa podľa tradície neodporúča, aby nevesta na poslednú chvíľu neodletela. Oblek volí ženích buď univerzálny čierny, ale pri obrade počas dňa je vhodnejšie rozhodnúť sa pre svetlejšie farby (šedá, béžová, modrá, biela). Strih sa nosí skôr priliehavý. Dostatočne vysoké ponožky, aby pri sedení skryli lýtka, môžu byť vo farbe obleku alebo svadby (nikdy však biele). Za samozrejmosť pokladajte topánky aj opasok v rovnakom odtieni, jednofarebnú svetlú košeľu (najlepšie so slávnostnými manžetovými gombíkmi) a strieborno-šedú či strieborno-modrú kravatu. Na smoking zabudnite, ten sa nosí až po 7. hodine večer.

Svadobný obrad a sprievod

Vyžiadanie nevesty a falošné nevesty

Všetko sa začalo príchodom budúceho ženícha do domu nevesty. Podľa tradícií mu svadobčania mali brániť vo vstupe do domu, mali dávať mladému pánovi rôzne hádanky a klásť mu prekážky, ktoré musel zdolať, aby si svoju nevestu zaslúžil - neraz bol nútený vykúpiť si ju. Tradícia privedenia troch falošných neviest pred ženícha pred tým, ako príde tá skutočná, sa zachovala dodnes. Najčastejšie sa do bielych plachiet prezliekali staré ženy a muži. Mládenec sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača, zástupcu nevesty: „Páni starší, je to ona?“ Po troch pokusoch o zisk nevesty sa začalo vtipné zjednávanie na cene medzi družbami ženícha a nevesty. Ženích totiž musel zaplatiť nielen za nevestu, ale aj za jej výchovu či svadobné pierko na svoj odev.

Odobierka a sprievod

Keď sa mladý pár konečne stretol, nasledovala aj dnes dobre známa odobierka plná smútku z odchodu z rodičovského domu a strachu z neznáma. Pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili. Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov. Krásnym zvykom bol svadobný sprievod, v ktorom kráčali ženích, nevesta a všetci svadobčania cez dedinu až ku kostolu. Niesla sa v ňom svadobná zástava, cesnak, chlieb na ochranu mladomanželov a stromček ako symbol čistoty a života. Samotný sobáš prebiehal podobne ako dnes s tým rozdielom, že sa začínal už okolo poludnia.

Tradičné prvky sprievodu a obradu:

• Zdobenie brány nevesty: Najmä na dedinách, symbolizuje vstup nevesty do nového života a oznamuje dedine svadbu.
• Pierka pre hostí: Pripínali sa hosťom po vypýtaní nevesty počas odobierky slobodné družičky. Pierko na saku by malo byť z rovnakých kvetov, ako nevestina kytica - symbolizuje ich spojenie.
• Prekážka na ceste alebo Brána: Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia prekážku z dreva (alebo iného materiálu), ktorú musí ženích prekonať (vykúpiť alebo prepíliť). Symbolizuje zaslúženie si nevesty.
• Okvetné lístky: Sú symbolom plodnosti a mali by ich rozhadzovať len slobodné dievčatá v podobných šatách ako má nevesta.
• Horiace sviece: Ak sa svadobný obrad koná v kostole alebo kaplnke, mladomanželia by mali pozorovať plameň.
• Trúbenie: V minulosti sa počas cesty na obrad práskalo bičom alebo bola sprevádzaná hudbou a inými hlukmi, aby sa odháňali negatívne sily.
• Vypúšťanie holubíc: Táto tradícia, prevzatá zo zahraničia, symbolizuje vykročenie na spoločnú cestu životom a prianie bohatstva a veľa ratolestí.

Svadobná hostina a jej zvyky

Privítanie mladomanželov

Privítanie s chlebom a soľou je alternatíva, ako privítať mladomanželov. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život. V Rumunsku sa zase bavia unášaním neviest. Tu na to idú od podlahy, ak muž unesie ženu a má ju po svojom boku minimálne dva dni, stáva sa tak jeho zákonitou manželkou.

Symbolické akty na hostine

• Zametanie črepov: Po uvítacom prípitku zvykne buď starejší alebo niekto z personálu rozbiť tanier. Mladomanželia sa musia ujať lopaty a metly - na znak toho, že aj v živote budú musieť riešiť a prekonávať rôzne problémy spoločne. Pôvod je v dohodnutých manželstvách, kde sa rodiny obávali, že ženích môže pred obradom ustúpiť. Zametanie črepov symbolizuje spoločné odkladanie minulosti a nový začiatok.
• Voda/vodka: Tradične pred vstupom do svadobnej sály dostanú mladomanželia na výber dva poháre, z ktorých v jednom je voda a v druhom priehľadný alkohol - najčastejšie domáca pálenka. Nevesta si samozrejme vyberá prvá.
• Spoločná polievka: Tradícia káže, dať mladomanželom jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná,“ čím povzbudzujú mladomanželov k bozku.
• Krájanie svadobnej torty: Mladomanželia držia nôž spoločne a prvý kus torty si navzájom podávajú. Toto gesto symbolizuje starostlivosť o druhého - prvé kŕmenie partnera ako partnera. Hovorí sa, že ten, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo.
• Prvý tanec: Počas prvého tanca by si mali mladomanželia zatancovať najskôr spolu a následne aj so svojimi rodičmi a svokrovcami.

Koniec hostiny a prenesenie nevesty

Podľa dávnych zvykov mladý pár opustil za spevu rozlúčkových piesní a plaču nevesty jej rodičovský dom. Ženích si ju odviedol do domu svojich rodičov, kde svadobné obrady pokračovali. Príchod nevesty do nového domova vyžadoval uctenie si predkov, ktorí bývali v tomto príbytku. Zvykom bolo obchádzať stôl, bozkávať ho a klásť chlieb na jeho rohy. Prenášanie nevesty cez prah ich nového domova má pôvod v týchto dávnych časoch. Pôvod je rímsky - prah bol posvätný a nevesta nesmela zakopnúť, lebo by to prinieslo smolu. Prenášaním ju ženích ochránil pred zlými duchmi aj pred neopatrnosťou.

Tradičné roly na svadbe

Svadba sa dá označiť za mimoriadnu udalosť nielen v živote snúbencov, ale aj ich rodín a priateľov. Aby prípravy aj samotný obrad s hosťami prebiehali v pokoji a bez stresu, je rozumné rozdeliť jednotlivým účastníkom ich role na svadbe včas a pripomenúť si, čo ktoré postavenie vlastne obsahuje. Svadobné role je vhodné prideľovať po starostlivej úvahe, predovšetkým čo sa postavenia a významu svedkov a družičiek týka. Táto pocta patrí tým najbližším, ktorí vás poznajú najlepšie. Pokiaľ si nenajmete profi svadobnú koordinátorku, zverte úlohu organizátora niekomu naozaj zodpovednému a spoľahlivému. Nedočkáte sa tak nemilých prekvapení.

Nevesta

Táto rola patrí k jednej z dvoch hlavných. Očakáva sa od nevesty, že v sprievode otca prípadne iného rodinného príslušníka prejde za zvukov hudby k oddávajúcemu a povie áno. Nevesta býva najhonosnejšie oblečenou ženou, na ktorú sa sústredí pozornosť všetkých účastníkov oslavy, a preto by vždy mala byť na čestnom mieste. Spolu so ženíchom prijíma gratulácie, svadobné dary a prípitky, tiež sa zúčastňuje tradičných hier a zvykov, z ktorých náhodne spomenieme rozbíjanie taniera, spoločné krájanie torty či prvý novomanželský tanec nasledovaný sólom s otcom. Nevesta stojí počas obradu vždy po ženíchovej pravici.

Ženích

Druhý hlavný aktér svadby pred oltárom sleduje príchod svojej nastávajúcej a po vyslovenom áno a výzve od oddávajúceho sa môže zhostiť prvého manželského bozku. Následne spolu s nevestou preberá dary a prijíma gratulácie. Novomanželke po boku prechádza prvotnými nástrahami, ktoré vychádzajú z tradícii kraja alebo rodiny, a zúčastňuje sa obľúbených hier. So ženíchom a nevestou sa vždy počíta na čele hlavného slávnostného stola; dáma bez výnimiek sedí vpravo. Z praktického hľadiska na ženíchových bedrách leží okrem ďalších predsvadobných úloh aj platba za obrad a zaistenie ubytovania pre hostí z ďaleka.

Matka a Otec nevesty

Rola nevestinej matky sa postupom času výrazne premenila. Dnes skôr pomáha dcére realizovať jej priania a vízie. Nevestu podporuje pri hľadaní a objednávaní miesta obradu aj hostiny, asistuje pri tvorbe zoznamu hostí a preberá s ňou rozpočet. V emočne vypätých okamihoch plánovania je dcére oporou. V prípade, že sa rodičia nevesty a ženícha doposiaľ nestretli, vychádza iniciatíva k zoznámeniu sa práve zo strany nevestinej matky. Medzi jej hlavné úlohy patrí vítanie hostí, prijímanie gratulácii, sedenie na čestnom mieste pri stole a spustenie tanečného sóla pre rodičov. Hoci pôvodne niesol náklady na celú svadbu otec nevesty, dnes sa o účty delia všetci. V svadobný deň má tú česť viesť svoju dcéru uličkou k jej nastávajúcemu. Za obvyklú súčasť sa pokladá aj prvý tanec otca s dcérou. Tradične sa prihovára s prípitkom.

Matka a Otec ženícha

Nevesta matku ženícha často zapojí do plánovania svadby, hlavne pri tvorbe zoznamu hostí a zasadacieho poriadku za snúbencovu stranu. Podobne ako nevestina matka pomáha so zoznamovaním členov svojej rodiny s ostatnými hosťami. V prvom tanci pre rodičov novomanželov si zatancuje sólo so svojím synom. Vzhľadom na to, že tradične patrila príprava svadby do kompetencie nevestiných rodičov, nemal ženíchov otec žiadnu pevne stanovenú rolu. Po dohode sa však môže podieľať na výdavkoch za hostinu a pripraviť si, a aj predniesť slávnostnú reč. Tiež prijíma gratulácie. Rodičia nevesty a ženícha sedia na hostine najčastejšie pri hlavnom manželskom stole.

Svedkovia a družičky

Svedkovia (jeden ženíchov a jeden nevestin) sú neoddeliteľnou súčasťou celej udalosti, pretože musia svojim podpisom potvrdiť ceremóniu. Stále častejšie rola svedka na svadbe preberá úlohy družby a družičiek a zahŕňa tak aj ďalšie povinnosti, ku ktorým patrí napríklad rozlúčka so slobodou a prípadne aj prvý prípitok na oslave. Svedkyňa zase býva poruke neveste ako pred svadbou, tak v samotný deň D, pomáha s obliekaním, make-upom a zabezpečuje dobrú náladu. Pri oltári a pri podpisovaní dokumentov drží neveste kyticu. Svedkami sa stávajú súrodenci alebo najlepší priatelia. Zriedka túto rolu prijímajú dve ženy. Čestná úloha svedka na svadbe ho alebo ju zaväzuje aj k zakúpeniu nákladnejšieho svadobného daru. Očakáva sa, že svojim outfitom budú svedkovia ladiť s nevestou a ženíchom a farebným štýlom celej svadby.

Rola družby a družičiek

Rola družby a družičiek pre naše zemepisné pásmo nie je úplne typická, pokiaľ pre svoju svadbu nehľadáte inšpiráciu v anglosaských krajinách či vidieckych tradíciách. Pôvodnou rolou družičiek však bolo už od pohanských čias zmätenie zlých duchov, mali byť v rovnakom veku ako nevesta, slobodné a podobne odeté, nie však v bielom. V sprievode šli pred nevestou, svojím vzhľadom plietli démonov a odvádzali ich pozornosť od tej pravej. Dnes družičky (najviac 12) nie sú len malé dievčatká, ktoré nosia košíčky, z ktorých rozhadzujú okvetné lístky čestnou uličkou k oltáru, ale aj nevestine dospelé kamarátky, ktoré si obliekajú dlhé róby vo farbách, do ktorých je ladená celá udalosť.

Svadobné povery a rituály

Svadobná kytica a podväzok

Nevesta sa otočí chrbtom k slobodným ženám a hodí kyticu - tá, čo ju chytí, sa vraj vydá ako ďalšia. Tradícia má anglické korene a pôvodne mala kytica odrádzať hostí od trhania šiat nevesty, čo vraj prinášalo šťastie. Ženích sňatý podväzok hádže slobodným mužom - ten, kto ho chytí, sa vraj ožení ako ďalší. Podväzok bol v stredoveku súčasťou svadobného rituálu odovzdania nevesty a muži verili, že kúsok z jej oblečenia im prinesie šťastie.

Ďalšie symbolické gestá

• Sypanie ryže alebo lupeňov: Hostia sypú na mladomanželov ryžu, lupene kvetov alebo lúpané mandle. Ryža symbolizuje plodnosť a hojnosť, mandle dlhý a sladký život.
• Zrkadlo a nevesta: Ak sa nevesta uvidí celá v zrkadle pred svadbou, je to zlé znamenie. Rieši sa tak, že si napr. pred zrkadlo sadne, alebo sa nevidí celá.

Moderný prístup a gesto pokory

V modernej dobe sa mnoho párov rozhoduje ísť vlastnou cestou a narúšať tradičné svadobné šablóny. Jedným z príkladov je príbeh manžela Lukáša, ktorý namiesto svadobného tanca umyl svojej manželke nohy pred očami svadobných hostí. Vysvetlil to ako gesto lásky a pokory, inšpirované biblickým príkladom Ježiša Krista. Toto mimoriadne gesto symbolizuje úctu a oddanosť vo vzťahu, pričom vedomie moci nikdy nesmie prevýšiť lásku. Tento čin nebol vopred konzultovaný s manželkou v detailoch obradu, ale bola nadšená a stotožnená s jeho myšlienkou, chápuci ho ako dôkaz Lukášovej lásky a starostlivosti.

Prečo umývanie nôh?

Lukáš vysvetľuje, že toto gesto vníma ako prejav úcty k svojej manželke a jej oddanosti rodine. Zatiaľ čo mnohé nevesty sa snažia byť vzornými manželkami a matkami, Lukáš zdôrazňuje, že muž by mal na takýto postoj reagovať dvojnásobne, prejavujúc starostlivosť a podporu. Úcta pre neho znamená nechať ženu samu vo veciach, ísť spoločne jednou cestou a v ťažkých chvíľach prevziať zodpovednosť. Pre Lukáša sú domáce práce, ako varenie a upratovanie, prirodzenou súčasťou jeho úlohy, čo mu vštepila už jeho matka, zdôrazňujúc, že správny muž by mal vedieť urobiť všetko. Toto gesto pokory ukazuje, že Lukáš nechce presadzovať svoje ego, ale byť hlavou rodiny, ktorá sa dokáže skloniť a pozerať sa zdola na svoju manželku a rodinu.

Manželstvo a podriadenosť

Lukáš sa vyjadril aj k téme podriadenosti ženy mužovi. Podľa neho je podriadenosť vtedy, keď si žena uvedomuje, že muž je hlavou rodiny, ustanovený Bohom, a rešpektuje jeho slová a rozhodnutia. Zároveň však zdôrazňuje, že aj muž by sa mal dokázať pokoriť a „kraľovať“ nad rodinou s láskou. Poukazuje na príklad Ježiša, ktorý mal neobmedzenú moc, no napriek tomu pokľakol a slúžil. Rozdiel medzi podriadenou ženou a „slúžkou v domácnosti“ je pre neho kľúčový: slúžkou sa žena stáva, ak stráca hodnotu a robí veci zo strachu, nie z lásky. Podriadená žena túži starať sa o muža a robiť ho šťastným, veriac v jeho lásku a vedenie. Aby sa muž vyvaroval majetníckeho správania, musí žiť vzťah s Bohom a pozdvihnúť svoju ženu do jednoty podriadenosti iba Bohu. Všetky tieto princípy by nikdy nemali prevyšovať zákon Lásky a milosti. Akonáhle je pocit moci väčší ako pocit lásky, milosti a súcitu, je to veľmi zlé. Žena potrebuje cítiť lásku, pocit bezpečia, pokoja, prijatia a potrebuje atmosféru absolútnej dôvery.

Medzinárodné svadobné tradície

• Nemecko: Jednou z tradícií je rozbíjanie riadu večer pred svadbou, pretože črepy prinášajú šťastie.
• Rumunsko: Unášanie neviest, kde ak muž unesie ženu a má ju po svojom boku minimálne dva dni, stáva sa tak jeho zákonitou manželkou.
• Francúzsko: Páry preferujú diamanty symbolizujúce pevnosť. Družičky lemujú cestu k oltáru bielymi stužkami. Nevesta a ženích prichádzajú k oltáru spolu.
• Írsko: Počas svadobného obradu sú prítomným dámam zakázané zelené šaty.
• Veľká Británia: Malé družičky rozhadzujú kvietky po cestičke vedúcej k oltáru, symbolizujúce krásny a šťastný život.
• Albánsko: Svadobná oslava nevesty trvá tri dni, ženích oslavuje zvlášť.
• Grécko: Obrad je záležitosťou celej rozsiahlej rodiny.
• India: Nevesty sa maľujú hennou, aby naladili bohov a odvrátili nešťastie. Sú odeté do červenej farby. Svadobný obrad je niekoľkohodinový s rituálnym ohňom, po ktorom sú novomanželia zasypaní bankovkami. Hostiny sú vegetariánske a často s tisícami účastníkov.
• Japonsko: Svadobného obradu sa zúčastňuje iba najbližšia rodina novomanželov.
• Čína: Nevesty sa obliekajú do červených šiat, symbolizujúcich bohatstvo a hojnosť. Narastá trend bielych šiat. Snúbenci rozlomia šíp napoly, symbolizujúc spoluprácu v manželstve.
• Afrika: Prípravy na africkú svadbu trvajú približne pol roka. Otec nevesty požehná svojej dcére pľuvnutím na hlavu a prsia.
• Mauritánia: Nevesty sú posielané na „tučné farmy“, aby pribrali, pretože tučnota je znakom krásy a bohatstva.
• Mongolsko: Pomocou rozporcovaného kuraťa (konkrétne jeho pečene) sa určuje dátum svadby.
• Malajzia (komunita Tindong): Novomanželom je zakázané chodiť do kúpeľne a na záchod tri dni a tri noci, aby žena nebola neplodná.
• Jáva: Za svadbu sa platí dvadsaťpäť krysích chvostíkov.

Záver a rady pre novomanželov

Svadobné tradície sú nádherným prepojením minulosti a prítomnosti. Každý zvyk má svoj hlboký význam - symbolizuje lásku, vernosť, požehnanie či hojnosť. Avšak nie každá tradícia musí byť súčasťou vašej svadby. Dôležité je, aby si pár vybral to, čo im je blízke a čo im dáva zmysel. Svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote dvoch ľudí - je symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín.

tags: #svadba #poznavanie #podla #kolien