S príchodom jesene prichádza aj čas, keď si spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Dušičky - Sviatok všetkých zosnulých - sú obdobím ticha, pokory a spomienok. A práve svetlo sviečok sa stalo univerzálnym symbolom večnosti, lásky a vďaky. Sviečky na Dušičky nie sú len obyčajným doplnkom hrobu. Ich plameň prináša pokoj, vytvára dôstojnú atmosféru a vyjadruje hlboký cit spomienky.
História a pôvod sviatkov
Katolícka cirkev si v pondelok 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, zatiaľ čo na utorok 2. novembra pripadá Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Oba dni charakterizujú spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Sviatok Všetkých svätých
Sviatok "Všechsvätých" bol ustanovený už v 4. storočí vo východnej cirkvi, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach. Jeho podstatou bolo pôvodne uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. V 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov a 13. mája bol v cirkvi slávený sviatok všetkých mučeníkov. Pápež Gregor IV. v roku 835 určil termín tohto sviatku na 1. november, pričom všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší.
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, má svoje korene hlboko v minulosti. História spomienky na zosnulých siaha až do roku 998, kedy opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil špeciálne obrady za mŕtvych. Pápež Urban VI. v 14. storočí nariadil, aby sa pamiatka slávila ako sviatok, a neskôr sa na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka, čo platí dodnes. Učenie katolíckej cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že duša má po smrti tri možnosti: odísť do neba, pekla alebo do očistca, z ktorého sa po čase dostane do neba. Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci - mieste, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba.
Pôvod zvykov spojených s uctievaním mŕtvych
Kult predkov sprevádzalo množstvo úkonov, ktoré sa postupne transformovali do súčasných tradícií.
Návšteva hrobov
Pôvod zvyku navštevovať miesta posledného odpočinku môžeme hľadať ešte v predkresťanských časoch. U predkresťanských Slovanov sa pamiatka na zosnulého príbuzného konala niekoľkokrát ročne. Spoločne sa pripomínala pamiatka všetkých zosnulých na jar a v zime. S príchodom kresťanstva sa tradícia starostlivosti o predkov transformovala na jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol s kresťanským významom presunutý na jesenný termín 2. novembra. Na Slovensku z tohto obdobia ostal zvyk obdarúvať chudobných ľudí a žobrákov jedlom alebo obradovým pečivom, aby sa modlili za pokoj duší zomretých. Zdobenie hrobov vencami, kvetinovou výzdobou a rôznorodými dekoráciami je novším javom.
Zapaľovanie sviečok
Z náboženského hľadiska je sviečka symbolom večného svetla a osvetľovala cestu dušiam na druhý svet. Spájala sa aj s predstavou trvania života. Svetlo a plameň sviečky v tradičnej obyčajovej kultúre sprevádzali významné momenty v živote. Sviečky mali byť po celý čas zapálené, kým bol zosnulý v dome. Plameň bol očistným prvkom, ktorý mal odvrátiť negatívne sily. Sviečka zapaľovaná na hroboch mala sprostredkovať modlitbu do záhrobia a zabezpečiť s ním prepojenie. Po pohrebe, ale aj počas spomienkových dní sa zapaľovali sviece v oknách domov pre dušičky, aby trafili domov.
Tradícia zapaľovania ohňa na hroboch má stáročnú tradíciu, siahajúcu až do pohanských čias. Starí Slovania svojich zosnulých najskôr spaľovali (žiarové pochovávanie). S rozširovaním kresťanstva sa rozširovalo aj pochovávanie tiel mŕtvych do vyhĺbených hrobov (kostrové pochovávanie). Pripomienkou, že naši predkovia kedysi svojich zosnulých spaľovali, bolo zakladanie ohňov na hroboch, ktoré sa symbolicky praktizuje dodnes v podobe rituálu zapaľovania sviečok. Cirkev ho spočiatku zakazovala, neskôr mu prisúdila vlastný význam spojený s posmrtným životom. Pre katolíkov je zapaľovanie sviečok na hroboch znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Pôvodný význam pálenia sviečky pri pohrebných rituáloch súvisí so strachom, že by sa mŕtvi mohli vrátiť. Sviečka mala slúžiť ako ochrana pred zlom a možným návratom. Sviečka môže byť vnímaná ako symbolický sprievodca pri prechode na druhú stranu.
Pokladanie kvetov
Okrem kahancov sa na miesta posledného odpočinku tradične pokladajú kvety či vence. Pôvod tohto rituálu môžeme opäť hľadať dávno v minulosti, v predkresťanských časoch. Zvyk obkladať telá zosnulých flórou poznali ľudia už v praveku. V neskorších spoločenstvách malo pokladanie kvetov už aj svoju symboliku. Zelená čačina, najmä v tvare vencov, symbolizovala nový život a v kresťanskom ponímaní aj vzkriesenie.
Iné tradície a zvyky
K typickým zvykom spojeným s uctievaním mŕtvych patrili obety pre duše, pohostenie pre duše predkov, rozhadzovanie obiet do kútov izby, stolovanie na hroboch, prinášanie potravín na hroby a modlenie sa za duše a ich spásu. Gazdiné pripravovali aj špeciálne bochníky, ktoré sa niekde nazývali duše, pretože verili, že chudoba má najbližšie k Bohu a dokáže najlepšie vymodliť spásu za duše zosnulých. Do polovice 20. storočia sa praktizovala aj obyčaj nosenia potravín pre žobrákov, ktorí sa zhromažďovali v tieto dni okolo kostolov.
V súvislosti so smrťou sa viazali aj ďalšie rituály, napríklad zastretie zrkadla čiernou látkou, aby sa duša nevidela a nevracala sa, alebo zatláčanie mŕtvemu očí, aby sa nezaryl do žijúcich. Mŕtvy sa z domu vynášal nohami napred, aby sa zabránilo jeho návratu. Hádzanie hrsti zeminy do hrobu malo pôvodne zamedziť návratu mŕtveho, neskôr symbolizovalo prianie, aby bola zem pochovanému ľahká.
Sviatky v rôznych obdobiach a kultúrach
Obdobie socializmu
Za socializmu sa režim snažil čo najviac eliminovať náboženský rozmer sviatkov a vytvárať ateistické obrady. V 70. a 80. rokoch boli organizované spomienkové slávnosti s hudbou, recitáciami a príhovormi, často v domoch smútku. Súčasne však v spoločnosti naďalej fungovali náboženské slávnosti, masívne navštevovanie cintorínov, dekorovanie hrobov a zapaľovanie sviečok.
Protestantské cirkvi
Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých, ale majú v cirkevných kalendáriách zaradenú Pamiatku zosnulých. V rámci obradov v kostole spomínajú aj na zosnulých a čítajú sa zoznamy ľudí, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Tradične sa dlho stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladajúc to za katolícky zvyk.
Súčasné trendy a vplyvy
V súčasnosti sa sviatky slávia zhodným spôsobom, s istými rozdielmi v protestantskom prostredí. Zvýšila sa dekoratívnosť hrobov, pričom chryzantémy sa stali typickým kvetom tohto obdobia. Do populárnej kultúry preniká aj západná kultúra, predovšetkým v podobe sviatku Halloween, ktorý vychádza z tradícií keltských spoločenstiev a symbolizoval prechod z októbra na november ako dôležité zlomové obdobie.
V moderných časoch sa stretávame aj s novodobými trendmi, ako sú ekologické pohreby a zelené cintoríny, ktoré ponúkajú alternatívne spôsoby posledného rozlúčenia a uloženia popolca, napríklad v podobe biologicky rozložiteľnej urny so semienkom stromu.
Prokletí starověkých národů: Vzestup civilizací Doby Bronzové...Dokument CZ
Symbolika sviečky a jej význam
Sviečka na Dušičky predstavuje viac než len zdroj svetla. Je to symbol, ktorý spája živých so spomienkami na tých, ktorí odišli. Plameň sviečky pripomína prchavosť času a neustálu zmenu, no zároveň ponúka možnosť uchovať okamihy minulosti. Je to malý bod svetla uprostred temnoty, pripomienka, že aj v najťažších okamihoch môže existovať záblesk nádeje. Zapálením sviečky vzdávame úctu životu zosnulým a posielame odkaz našim blízkym, že na nich myslíme.
V kresťanskom ponímaní má sviečka symbolizovať Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta.“ V 3. storočí svätý Cyprián spomína sviece pri pohrebných obradoch a na kresťanských náhrobkoch z 5. storočia sa objavili umelecky vypracované sviece symbolizujúce nebeský jas.