Veľká Javorina (969,8 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti. Vrchol má tvar širokého plochého chrbta a leží na slovenskej strane. Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom, čo z nej robí významné miesto pre stretnutia oboch národov. Na slovenskej strane stojí aj viacero súkromných chát, rovnako ako aj najznámejšia a verejnosti prístupná - Holubyho chata.
Historické stretnutia a vznik myšlienky chaty
V horskom prameni sa dávno pred postavením chaty konali pamätné, historické stretnutia národovcov. V roku 1845 sa tu stretli Samuel Jurkovič, učiteľ v Sobotišti, a ďalší, aby oslávili vydanie prvého čísla Slovenských národných novín redigovaných Ľudovítom Štúrom. Na tajných schôdzkach tu rečnil aj Jozef Miloslav Hurban, aj keď žandári občas zasiahli, aby ich včas rozohnali.
Na pozadí týchto dejinných udalostí blízkej Javoriny, spojených s potrebou československej vzájomnosti, sa v roku 1923 zrodila myšlienka na postavenie chaty. Túto myšlienku podporil Československý turista, ktorý vyzval na prvú verejnú zbierku na chatu. Chata mala poskytnúť útočisko v čase nepohody - v lete turistom a v zime lyžiarom. Konštrukčné kontúry chaty sa začali rysovať vďaka projektu architekta Dušana Jurkoviča.
Základný kameň a výstavba Holubyho chaty
Základný kameň chaty bol položený 15. júna 1923. Názov Holubyho útulňa bol vybraný na počesť diela evanjelického farára Jozefa Ľudovíta Holubyho (1836 -1923), ktorý botanizoval v okolí Javoriny a bol dôležitou osobnosťou regiónu. Pôsobil ako evanjelický farár a on sám bol neskôr farárom v Zemianskom Podhradí. Počas svojho života sa venoval štúdiu rastlinstva podjavorinského kraja a stýkal sa s mnohými českými vzdelancami, napríklad Jožom Úprkom, Josefom Klvaňom, či Aloisom Jiráskom.
Miesto pre Holubyho útulňu vybrali pri silnom prameni horskej vody, kde bol už terén upravený. Tak ako staviteľ Josef Jirásek z Uherského Brodu sľúbil, do roka bola chata postavená a slávnostne ju otvorili 6. júna 1924. Jedinečný archívny materiál k výstavbe prvej chaty sa nachádza v Státním archíve v Uherském Hradišti. Prvým chatárom bol František Vostřel, po ňom Karel Havlíček z Kralup a od roku 1926 Alois Zálešák z Uherského Brodu. Chata slúžila iba dva roky a bola slávnostne otvorená 6. júna 1924.
Rozšírenie a rekonštrukcie chaty
Kvôli rastúcemu záujmu o turistiku a lyžovanie sa ukázala potreba väčšej kapacity. Myšlienka na stavbu novej útulne pod pamätnou Javorinou viedla k vzniku nového, väčšieho objektu. Novú chatu podľa návrhu architektov Bohuslava Fuchsa a Josefa Štěpánka dokončovali a slúžila aj ako príležitostný nocľah turistom. Slávnostne otvorená bola 22. júna 1930, ale skolaudovaná bola už o rok skôr v zime. Chatárom sa stal Jozef Hanuš z Uherského Brodu. Klub československých turistov a Klub slovenských turistov a lyžiarov rozdelili zariadenie izieb.
Chata lákala turistov, a už o rok sa na priľahlej lúke konali lyžiarske preteky. Počas druhej svetovej vojny a v čase okupácie, chatári chatu občas využívali partizáni, pôsobiaci v oddieli Hurban-Uher, ako útočisko pre vlastencov, ktorí sa nezmierili s okupáciou svojej domoviny. Po postupe frontu partizáni odišli.
Správu chaty neskôr prebral podnik Reštaurácie a jedálne Trenčín. Tie financovali v roku 1968 rozsiahlejšiu rekonštrukciu celej chaty, vrátane vodovodu a kanalizácie. Chata získala novú podobu, napríklad prístavbou architektonicky zaujímavého vstupu, pričom si zachovala historickú vážnosť. Pred chatou sa dnes skvie nová busta Jozefa Ľudovíta Holubyho, od akademického sochára Stana Mikuša.
Velká Javorina -Holubyho chata
Prírodné bohatstvo Veľkej Javoriny
Kyslé pôdy na flyši vytvárajú podklad pre zachovalé lesné spoločenstvá, ktoré sa nachádzajú v bukovom vegetačnom stupni. Flóra tu je bohatá, avšak lesy sú ovplyvnené hospodárením, preto nemajú štruktúru pralesa, hlavne čo sa týka vekového rozvrstvenia stromov. Cieľom je dosiahnuť, aby podiel odumierajúceho dreva dosiahol až 30%, čo podporuje biodiverzitu.
Fauna je zastúpená rôznymi druhmi, napríklad rys ostrovid, vlci, a iné. Občas zablúdi aj medveď hnedý. Významným druhom je aj fuzáč bukový, ktorý spracováva odumierajúce drevo. Smerom na juhozápad sa rozprestiera Myjavská pahorkatina. Na juhu je vidieť hrebene Malých Karpát a severovýchodným smerom pokračuje hrebeň Bielych Karpát na vrchol Malej Javoriny.
Silvestrovský výstup a stretnutie
Veľká Javorina je vyhľadávaným lyžiarskym strediskom s vlekmi postavenými najmä na slovenskej strane. Je tiež tradičným miestom pre Silvestrovské stretnutia turistov a priateľov hôr. Každoročne sa tu v posledný deň roka stretávajú ľudia z oboch strán hranice.
Jedno z takýchto stretnutí sa odohralo za minimálnej oblačnosti a prekrásneho slnečného počasia. Autobus pohodlne doviezol účastníkov k Valenčíkom a ďalej už viedla cesta peši hore ešte nezobudenou osadou. Za Miškech Salašom sa odbočilo zo žltej značky a pokračovalo novou, pre mnohých ešte nepoznanou trasou priamo na vrchol Veľkej Javoriny. Prechod lesom, na ktorom bolo vidieť nedávno zlikvidovanú kalamitu, uľahčili stopy po bajkeroch, ktoré bezpečne a pohodovo navigovali až pod vrchol samotnej Javoriny, a to na starú cestu z Hrabiny (CZ). Mnohí zistili, že stúpali po bajkerskom Python trail, ktorý je na stromoch vyznačený značkou hada.
Na vrchole organizátori silvestrovského stretnutia práve pripravovali vatru a guláš. Kapustnica už bola pripravená na podávanie. Pri chate bola zároveň prezentácia účastníkov stretnutia čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Pripravených bolo aj viacero stánkov s remeselnými výrobkami a občerstvením.
Z vysielača bolo vidieť vyčnievajúce vrcholky Považského Inovca a v opare aj Salašky. Pri návšteve chaty niektorí turisti postrehli, že káva a čaj sa podávali do plastu, čo bolo zdôvodnené veľkým množstvom návštevníkov a možnosťou vziať si nápoj aj von. V blízkej Cetune vládla výborná nálada medzi personálom a hosťami.
tags: #silvestrovsky #vystup #na #velku #javorinu