Začiatkom novembra si Katolícka Cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvým je Slávnosť všetkých svätých, ktorá pripadá na 1. november. Tento deň, už po stáročia spojený s nádejou na vzkriesenie, by mal byť dňom radosti, nie strachu. V kresťanskom ponímaní smrť nie je konečným koncom, ale realitou, ktorú treba prijať na ceste do večného mesta plného blaženosti všetkých oslávených Pánom.
Historické korene Sviatku všetkých svätých
Počiatky slávenia Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky a svätý Ján Zlatoústy už poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. apríla. V gréckom kalendári sa táto nedeľa dodnes nazýva Nedeľa svätých.
Prvýkrát sa Slávnosť všetkých svätých slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. premenil pohanský chrám všetkých bohov, známy ako Pantheon, na kresťanskú svätyňu zasvätenú Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr, v období rokov 731-741, pápež Gregor III. presunul slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. november. Tento dátum bol zvolený pri príležitosti slávnostného posvätenia kaplnky k úcte všetkých svätých v Bazilike svätého Petra. Sviatok všetkých svätých, rozšírený už nielen na mučeníkov, sa v 8. storočí začal sláviť najprv v Írsku a následne v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril tento sviatok na celú Cirkev. V tento deň si veriaci pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú oficiálne uznané miesto v kalendári.
Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)
Druhým významným sviatkom je Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, ktorá nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Tento sviatok zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka v priebehu 11. storočia rozšírila a v Ríme bola prijatá v 14. storočí.
Veriaci, ktorí v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívia kostol alebo kaplnku a pomodlia sa Modlitbu Pána a Vyznanie viery, môžu získať úplné odpustky, ktoré možno privlastniť dušiam v očistci. Na získanie týchto odpustkov je potrebné splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko pred alebo po), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého otca. Okrem toho je nevyhnutné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, dokonca aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.
Halloween a jeho vnímanie v Katolíckej Cirkvi
V kontexte týchto kresťanských sviatkov sa často objavuje otázka Halloweenu. Katolícka Cirkev vníma Halloween ako sviatok, ktorý je v rozpore s podstatou toho, čo oslavuje - s dobrom, spravodlivosťou a kultúrou života. Rímskokatolícky kňaz František Galvánek zdôrazňuje, že Halloween oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, násilie a ubližovanie. Masky strašidiel, často zobrazujúce znetvorenia, poukazujú na neúctu k utrpeniu.
Mnohé bytosti, za ktoré sa deti počas Halloweenu prezliekajú, predstavujú podľa kňaza zlé vzory spojené s hriechom. Tento sviatok je často spojený s okultizmom a oslavou diabla. Hoci sa to môže zdať úsmevné, tieto nečisté sily majú svoju moc aj v dnešnej dobe.
Kňaz Galvánek tiež poukazuje na to, že fráza "trick or treat" (dajte mi sladkosť, lebo vám niečo vyvediem) pochádza z čias, keď pohanskí kňazi druidi žiadali od ľudí obety pre zlých duchov. Podstata tohto sviatku tak zostáva, napriek tomu, že je zahalená do kostýmov a sladkostí.
Pôvod a vývoj Halloweenu
Autorstvo Halloweenu ako pôvodne pohanského sviatku sa pripisuje starým Keltom. V 16. storočí sa v anglosaských krajinách cirkevný Sviatok všetkých svätých a Halloween „zliali“. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike, kam ho priniesli írski a škótski prisťahovalci, ktorí boli predovšetkým protestanti a neslávili cirkevné Dušičky. Tí sa preto vrátili k pohanskej verzii sviatku.
Podľa kresťanských cirkví Halloween nemá s oslavami Sviatku všetkých svätých a pamiatky na všetkých verných zosnulých nič spoločné. Vatikán sa tiež vyjadril proti oslavám pôvodne pohanského sviatku. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik uviedol, že kresťanstvo hlása radostnú zvesť a kultúru života, zatiaľ čo Halloween propaguje kultúru smrti, temna a beznádeje. Hovorkyňa Evanjelickej cirkvi na Slovensku Edita Škodová dodala, že Halloween predstavuje sprofanizované pozostatky pohanského kultu, v ktorom išlo o maskovanie sa pred duchmi zomrelých pri obetovaní.
Britský denník The Telegraph v roku 2009 informoval, že Svätá stolica nazvala Halloween pohanskou oslavou teroru, strachu a smrti a neodporúčala rodičom obliekať svoje deti do strašidelných masiek. Oficiálne vatikánske noviny L'Osservatore Romano citovali experta na liturgiu Joana Mariu Canalsa, ktorý povedal, že Halloween je ovplyvnený okultizmom a je absolútne protikresťanský.
Halloween a slovenské tradície
Etnologička Zuzana Beňušková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) si nemyslí, že oslava Halloweenu prekrýva pravý význam pamiatky na zosnulých. Podľa nej ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru a Halloween zostáva skôr na inštitucionálnej báze, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých je vnímaný ako intímny rodinný sviatok. Zdôraznila, že Dušičky a Halloween majú opačný charakter, no keďže trúchlivá povaha pamiatky zosnulých nie je v spoločnosti „sláviteľná“, do verejných priestorov sa dostáva skôr moment roztopaše a zábavy spojený s Halloweenom.
Na Slovensko sa Halloween dostal po roku 1989 vplyvom amerikanizácie. Pôvodne je to však keltský sviatok, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka, kedy sa verilo, že vychádzajú škriatkovia. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti.
Argumenty proti oslavám Halloweenu z pohľadu katolíckej viery
Existuje mnoho dôvodov, prečo by sa katolík mal Halloweenu vyhnúť:
- Karikatúra katolíckej slávnosti: Halloween sa v novodobých dejinách objavil v protestantskom prostredí ako symbol výsmechu a odmietania katolíckej úcty voči svätcom a pravde viery. Názov „halloween“ je skomolená forma „All Hallows’ Eve“, čiže vigília Všetkých svätých.
- Pohanské korene: Všetky pohanské náboženstvá praktizovali kult zomrelých predkov, často s pokusmi o kontaktovanie záhrobia.
- Prítomnosť temných síl: Priebeh Halloweenu sprevádza mnoho čudesných a temných bytostí ako čarodejnice, veštice, mágovia, černokňažníci, vyvolávači duchov a astrológovia.
- Oslava smrti: Hlavným hrdinom Halloweenu je smrť so všetkými jej symbolmi, zameraná na morbídnosť biologickej stránky rozkladu. Katolícka náuka definuje smrť ako prechod do večnosti. Hry, ktoré si robia žarty zo smrti, privádzajú účastníkov do náručia diabla.
- Diabolská prítomnosť: Za zdanlivo nevinnou zábavkou sa skrýva diabolská bytosť, ktorá láka ľudí k temnote a zatrateniu.
Existujú reálne príbehy o negatívnych dopadoch halloweenskych osláv na psychiku ľudí, ktoré psychiatri a psychológovia často nedokážu vysvetliť. Tieto javy poukazujú na možnú súvislosť s oslavou Halloweenu.
Halloween ako stret kultúr a interpretácií
Niektoré zdroje uvádzajú, že Halloween nie je pohanským sviatkom, ale staroanglickou verziou Sviatku všetkých svätých. Slovo „hallows“ označovalo „svätých“, takže „Halloween“ znamená „predvečer Sviatku všetkých svätých“. Táto interpretácia však zanedbáva historické a kultúrne premeny, ktoré sviatok podstúpil.
Pápež František vo svojich výzvach k otvorenosti pokračuje v podpore sebavedomia katolíkov. Konštitúcia Gaudium et Spes Druhého vatikánskeho koncilu zdôrazňuje, že Cirkev sa neviaže na nijakú konkrétnu kultúru a môže sa spájať s rozličnými formami kultúry, čím obohacuje seba aj tieto kultúry. Otázka Halloweenu môže byť ilustráciou tohto procesu stretu kultúr a inkulturácie kresťanskej viery.
Napriek snahám o prepojenie Halloweenu s kresťanskými sviatkami, mnohí odborníci a predstavitelia cirkví poukazujú na jeho odlišný charakter. Zatiaľ čo kresťanské sviatky oslavujú život a nádej, Halloween je spojený s temnotou a smrťou.
Zmiešané tradície a komercializácia
Zvyk zbierania sladkostí deťmi má korene v britskom a írskom zvyku „souling“, kde sa za sladkosti sľubovala modlitba za duše v očistci. Fráza „trick or treat“ má svoje korene v anglických katolíckych tradíciách a histórii odporu voči protestantskému útlaku.
Vyrezávané tekvice, známe ako Jack-o‘-lantern, majú pôvod v írskom folklóre o Jackovi, ktorý prekabátil diabla. Pôvodne sa vyrezávala repa, no v Amerike sa tento zvyk preniesol na tekvice.
Mnoho argumentov proti Halloweenu, ktoré používajú niektorí kresťania, pochádza z pamfletov amerického protestantského fundamentalistu Jacka Chicka, ktorý mal silne protikatolícke názory.
V dnešnej sekularizovanej dobe sa Halloween stal prevažne sekulárnou oslavou, často zbavenou pôvodného katolíckeho obsahu. Miestami sa mení na maškarádu s obľubou temných a strašných vecí.
Niektoré okultné kruhy sa snažia v týchto dňoch konať satanské rituály, avšak väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné. Zdá sa, že sekulárna spoločnosť a dokonca aj satanisti kradnú Halloween katolíkom, zbavujúc ho kresťanských prvkov.
Výzvou pre katolíkov je skôr sláviť vlastné sviatky s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou, než sa zamerať na zákaz či povolenie účasti na halloweenskych oslavách.
Sláviť či nesláviť? Pohľad na Halloween z kresťanskej perspektívy
Otázka, či katolíci majú sláviť Halloween, je komplexná. Pokiaľ ide o jeho pôvodný význam „predvečer Sviatku všetkých svätých“, potom áno, je to vlastne náš sviatok. Problémom však je jeho súčasná podoba, ktorá je často spojená s komerčnosťou, módou a povrchným pohľadom.
Katolícke národy majú svoje vlastné kultúrne špecifiká v prežívaní týchto dní. Na Slovensku sú tradičné zvyky spojené s liturgiou, návštevami cintorínov a spomienkou na zosnulých.
V dnešnej dobe, keď sa Halloween stal samostatným sviatkom oddeleným od Dušičkového trojdnia, je dôležité rozlišovať jeho rôzne roviny. Bezprostredne ide o zábavu, ktorá ponúka únik z každodennosti. Každá kultúra má svoje spôsoby osláv, zábav a sviatkov, ktoré môžu byť hlbšie, hodnotnejšie, ale aj povrchné či škodlivé.
Pre kresťanov je dôležité, aby ich oslavy zodpovedali ich viere, vychádzali z jej vnútra a boli v súzvuku s ňou. Namiesto toho, aby sme sa zamerali len na otázku, či pustiť dieťa na halloweensku oslavu, mali by sme sa snažiť sláviť vlastné sviatky s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou.
Mnohí ľudia, ktorí oslavujú Halloween, možno ani netušia o jeho pôvode a symboloch. V mnozstve informácií sa ľahko stratíme v mýtoch a nepresnostiach.
Je dôležité si uvedomiť, že Cirkev nás učí, že smrťou našich blízkych sa naše vzťahy s nimi nekončia. Veríme, že oni naďalej žijú a sú súčasťou našej rodiny a Cirkvi. Ich duše sú nesmrteľné a z Cirkvi putujúcej sa stali Cirkvou oslávenou alebo trpiacou.
Čo je Sviatok všetkých duší? História „Dňa mŕtvych“ a Halloweenu
Cintoríny sa tak stávajú miestami, kde sa hlbšie zamýšľame nad životom, nad tým, čo je v ňom podstatné, a nad odkazom našich zosnulých.