Povedať o protagonistoch románu v poviedkach Naivné modlitby, že sú hrdinami, by bolo nespravodlivé. Voči hrdinom predovšetkým. Napriek tomu v nich heroizmus je, dobre schovaný. Pre pozorného čitateľa môže byť zážitkom hľadať ho. Protagonisti románu sú hrdinami iba v prenesenom zmysle, výlučne literárnymi, lebo vstúpili na stránky knihy. Nie sú však herojmi, ktorých začne čitateľ od prvej chvíle obdivovať a tajne im závidieť prehľad, s ktorým žijú. Napriek tomu v nich zvláštny druh heroizmu je. Pozorný čitateľ ho môže postupne objavovať, a tak sa čítanie Lavríkovho románu premení na zaujímavé hľadanie. Skepsu príbehov v tomto kalendári našich historických aj každodenných zlyhaní vyvažuje svižné tempo rozprávania, prekvapivo nasvietené súvislosti a razantný humor.
Charakteristický štýl a kompozícia
Naivné modlitby sú mozaikovitou knihou, v ktorej sa toho spomína naozaj neuveriteľne veľa a čitateľ musí často vynaložiť veľa úsilia, aby si tie veci nejako pospájal a našiel medzi nimi subjektívne či objektívne existujúce súvislosti. Lavríkov román v poviedkach je teda knihou špecifickou, vyžadujúcou si pozorného čitateľa s mysľou otvorenou experimentom. Kniha je charakteristická akousi až cielene rozbitou kompozíciou, ktorá nemusí byť a priori zlá, ale čitateľ sa v nej ľahko stratí. Nedávno sa o žáner románu v poviedkach pokúsil aj Michal Hvorecký knihou Naum, pričom sa mu podarilo vytvoriť kompaktnejší celok. Silvester Lavrík našťastie netreba brať pri každej príležitosti smrteľne vážne. Disponuje šťavnatým slovníkom a svojským razantným humorom. Je cynický a láskavý, len treba autora v pravý čas prekuknúť. Oceniť však treba jedinečnosť Lavríkovho štylistického rukopisu, v rámci ktorého si vytvára vlastné konštrukcie, a tak jeho postavám od prekvapenia napríklad nevyliezajú oči z jamiek, ale „na vrch hlavy“.
Jazyk a autenticita
Použiť hovorový jazyk v texte môže byť inovatívne a zaujímavé, ale napísať hneď v prvej vete románu, že postavu pri spaní tlačil „kameň alebo nejaký iný fras“ je považované za silené a nepatričné. Rovnako pričasté využívanie nárečia síce môže pôsobiť ako vhodný rozlišujúci prvok postáv z rôznych prostredí, ale môže tiež značne znižovať zrozumiteľnosť textu. Avšak aj postavy hovoriace spisovným jazykom akoby používali nejakú jeho nepravdepodobnú verziu, keď sa napríklad oslovujú ako „mladý človek“. Celý text potom pôsobí upätým a príliš knižným dojmom. Humor v knihe je často prvoplánový a pôsobí rovnako ako spomenutá reč postáv nepravdepodobne a neautenticky.
Sylvester Stallone a jeho silná reakcia nechávajú Joy Behar bez slov
Tematické roviny a postavy
V príbehoch tejto knihy nie sú obsiahnuté len malé rozprávania o všedných životoch, ale i falošné nádeje a nesplnené očakávania, ktoré sme si všetci spojili s novou slobodnou érou. Na scéne sa opäť objavuje pán Cukor, prototyp frustrácií, skepsy a neúspechu. Nie je bojovníkom, a matke nevie odpovedať na otázku, prečo v štyridsiatke nie je ešte stále ženatý. Jadro Cukrovho sklamania tvorilo zistenie, že ani on sám, ani jeho spoluobčania, nie sú o máčny máčik múdrejší a veľkorysejší ako obyvatelia zvyšku západného sveta. Po viac než dvadsiatich rokoch neutíchajúceho optimizmu spolu s modernistickým skeptikom Spenglerom nezostávalo nič len priznať si, že Západu naozaj hrozí neodvratný zánik. Ide o osudy postáv z rôznych vrstiev spoločnosti aj rozličných kútov krajiny. Sú nejakým spôsobom prepletené a často sa dostávajú do absurdných situácií, keď musia uvažovať nad tým, či sa napríklad bicykel môže stať členom knižnice, alebo či človeka možno uškrtiť viackrát po sebe. Ak bizarné zápletky nestačia, nájdete tu aj klasické vzťahové s kladnými aj zápornými emóciami, a dokonca si prídu na svoje milovníci témy histórie SNP. Kniha je pestrá a zahŕňa v sebe všeličo, aj to, čo by ste naozaj nečakali. Občas preto čitateľ nevie, či číta knihu alebo skôr blog, prípadne článok z lifestylového časopisu. Možno však práve takto Lavrík skúša reflektovať dobu, o ktorej kniha ironicky poznamenáva, že v nej boh má povesť ako cyklista po dopingovej afére. Potom už naozaj ostávajú len alternatívne formy naivných modlitieb, veď „každý sa vie modliť.“
O autorovi - Silvester Lavrík
Silvester Lavrík po štúdiách na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr založil amatérske divadelné združenie BáPoDi, kde pôsobil aj ako režisér. Po „londonovských“ peripetiách a remeselníckych zamestnaniach študoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave a pracoval ako režisér. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín, potom šéfredaktorom Slovenského rozhlasu - Rádia Devín, aj projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. Hneď po otvorení knihy Naivné modlitby zaujal podnadpis „štúdia nepokoja“ - automaticky asocioval Válka a jeho Štyri knihy nepokoja. Bola to náhoda, no keďže náhody neexistujú, Válek sa nakoniec v knihe predsa len spomína.
Vydavateľské údaje
- Číslo vydania: 1
- Jazyky: slovenský
- Počet strán: 448
- Dátum uvedenia titulu: 2013-01-01
- Rozmery: 220x165x30 mm
- Hmotnosť: 721g
- Typ: Knihy viazané