Milí seniori, dovoľte mi prihovoriť sa k Vám v čase Vianoc, najkrajších sviatkov pokoja, lásky a porozumenia.
Vianočné sviatky sú obdobím, na ktoré netrpezlivo čakáme, lebo ich čaro a výnimočnosť nás napĺňajú pocitmi šťastia, pohody a harmónie. Atmosféra týchto dní je plná spomienok i očakávaní, nič nie je bežné, ani všedné, napriek tomu, že Vianoce sú každý rok. Vianočné sviatky v každom z nás upevňujú základné ľudské hodnoty.
Tíško prichádza tento zvláštny čas, keď sa stretávajú rodiny, príbuzní a známi, keď si sadáme k spoločnému stolu, aby sme sa tešili z jedinečnej sily, ktorej hovoríme rodinné puto. V tento sviatočný čas chceme byť dobrí navzájom k sebe, chceme každému rozdávať len radosť.
Vianoce sú obdobím, keď sa každý snaží byť s blízkymi, keď si uvedomujeme silu priateľstva, lásky, úcty a obetavosti. Pre každého z nás je dôležité, aby sa dni napĺňali spokojnosťou, ľudskou spolupatričnosťou, osobným uplatnením, ako i dosahovaním vytúžených cieľov.
Vianočný čas má svoje neopísateľné čaro pre každého, kto sa nepozerá iba očami, ale i srdcom. Je príležitosťou zastaviť sa a pozrieť sa do hĺbky svojej duše. Tam, kde sú skryté naše najtajnejšie túžby a želania.
V tento čas pokoja schádza sa rodina a na uplynulý čas, ktorý je za nami, spolu si spomína. Pri stole slávnostne prestretom aj prázdne miesta sú a pri pohľade na ne slzy vtekajú cez slová do hlasu. Blikajúce sviečky - symbol Vianoc nech rozžiaria plápolavým plameňom naše srdcia, naše vnútro. Veď každý z nás s vďakou prijíma teplé ľudské slovo, pohladenie či len pohľad a svet sa zrazu stáva krajším.
Čas veselosti a radosti nastal svetu. Tíško znejú koledy. Vianočné sviatky - čas radosti, vychutnajme si ich so všetkým, čo k nim patrí. Konečne nastal vianočný čas, svetielko šťastia zažiari v nás.
História a pôvod vianočných zvykov
Vážené pani učiteľky, vážení páni učitelia, milí žiaci! Konečne prišli vytúžené Vianoce. Tešia sa na nich všetci ľudia dobrej vôle. Pripomíname si narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Nielen spev kolied robí z týchto dní neopakovateľný a výnimočný sviatok, ale aj vysvietený a ozdobený stromček, darčeky, či nezvyčajne pripravený vianočný stôl. Sviatočná nálada, spev, zvyky, veštenie, to všetko patrí k pocitom domova a lásky v ňom.
Už starí Slovania v dávnej minulosti Štedrý deň uctievali ako sviatok zimného slnovratu. Vtedy vraj slnko nadobúda svoju moc, ktorej výsledkom bude jar a vznik nového života. Pre našich predkov v tomto čase nastal čas radovánok. Preto nebola náhoda, že sa práve v tento výnimočný čas znovuzrodenia Slnka začal u kresťanov oslavovať Štedrý večer ako sviatok narodenia Ježiša. Od 4. storočia n.l. sa začal šíriť svetom zo starovekého Ríma.
Štedrý večer má v rôznych kútoch Slovenska rôzne názvy. Na východe Slovenska sa nazýva Kračún, v Turci zase Dohviezdny večer. Zvyk ozdobovať na Vianoce stromček prenikol k nám z Nemecka. Pôvodne si ho ľudia kvôli nedostatku miesta vešali na drevenú hradu. Zdobili ho jabĺčkami, orieškami a slamenými ozdobami.
Tradičné zvyky a symbolika na Štedrý večer
Zvyky a tradície udržiavané na Štedrý večer sú v jednotlivých regiónoch rôzne, väčšinou nechýba:
- Zapálená sviečka, ktorej svetlo pomáha nájsť cestu.
- Reťazou omotaný stôl, čo vyjadruje pevnosť a jednotu rodiny.
- Rybie šupinky a peniaze pod obrusom majú rodine priniesť hojnosť peňazí a šťastia.
- Oblátky ako symbol spoločného pokrmu všetkých kresťanov.
- Med, orechy a jabĺčka majú zabezpečiť zdravie.
- Cesnak a cibuľa ochraňujú pred každým zlom.
- Obilie, kukurica a fazuľa predznamenávajú dostatok potravy.
- Biblia pripomína posolstvo Vianoc.
Očakávaný najkrajší večer roka je už predo dvermi. Keď sa rozžiaria hviezdy na našich vianočných stromčekoch, akoby čarom sa aj v našich srdciach zažnú iskierky ľudského tepla. Iskierky, ktoré v nás prebudia úprimnú lásku, nehu, úctu a pozornosť. Keď vôňa ihličia a krásna sviečka horí, keď cítiť tymian a tíško padá sneh, to je čas sviatočný, keď všetci sme si blízko, to je čas vianočný, keď má vládnuť len pokoj a mier.
My kresťania vieme, že tieto dni sú sviatkami Pána Ježiša, ktorého narodenie si pripomíname. ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA Mt 1, 18. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Narodenie Pána Ježiša oslavujeme teraz, v zimnom období, keď máme dlhé noci a krátke dni, aby sa zvýraznili jeho slová o tom, že on je svetlo sveta. Svetlo, ktoré bude od dnes pomaly premáhať tmu a predlžovať dni.
Pán Ježiš, prítomný medzi nami, nám sľúbil, že náš nebeský Otec vypočuje prosby, ktoré prednesieme v jeho mene. Preto sa spoločne modlíme.
Modlitba za pokoj v rodine
Vianočný príhovor pri štedrovečernom stole
Milí moji, som rád, že sme sa všetci zišli pri tomto krásne prestretom stole. Vianoce sú chvíle, keď sa človek na chvíľu zastaví, pozrie okolo seba a uvedomí si, aké veľké šťastie je mať rodinu a blízkych, s ktorými môže zdieľať pokoj, lásku a teplo domova.
Ďakujem každému z vás za to, čo do nášho života prinášate - za láskavosť, trpezlivosť, smiech, podporu a dobro, ktoré si možno ani neuvedomujeme, ale ktoré robí naše dni krajšími. Dnešný večer nie je o darčekoch ani o dokonalosti, ale o tom, že sme spolu.
Prajem nám všetkým, aby tieto Vianoce boli plné pokoja, porozumenia a radosti. Aby sme si užili spoločný čas, zvuky vianočných kolied, vôňu jedla a teplo domova. S týmito slovami sa pripájam k prvému vianočnému vinšu v ľudských dejinách, so žičením účasti na jeho sláve a Božom pokoji, ktoré prináša ako dar božské Jezuliatko.
Nenechajme si prosím, uniknúť detail, na ktorý upozorňujú anjeli: totiž, že vzdávanie slávy Bohu má byť vo všetkom na prvom mieste. Až potom sa človek môže tešiť z daru vytúženého pokoja.
Vianoce sú aj v sekulárnom a nereligióznom prostredí sviatkami štedrosti a dobroprajnosti. Tie naše, zvlášť. Tradícia vzájomného obdarovávania podnecuje úprimné prejavy láskavej blízkosti, ale predovšetkým vďaky za každú podobu dobra. Domnievam sa, že sú to práve tieto prejavy recipročnej prajnosti a úprimnej vďačnosti, ktoré dávajú našim vianočným sviatkom tú ich nezameniteľnú črtu, ktorá človeka každého veku dokáže meniť, či otvoriť jeho častokrát zatvrdnuté srdce.
Vianočné tajomstvo v nás prebúdza túžbu po láskavosti a vzájomnosti. Aby sme sa pozerali jeden na druhého s väčšou úctou, porozumením i trpezlivosťou. Preto tieto chvíle chceme naozaj chápať ako sviatok blízkosti, radosti a pokoja.
Pre mnohých je to tak. Musíme však priznať, že pre iných sú to aj dni bolesti a samoty. Všetci, ktorí tieto dni prežívajú ako chvíle tichého smútku, dni bez poézie, či ťažkých úderov života, ako dni rozchodu, odlúčenia, straty blízkych, z bolesti zranených vzťahov, úzkosti z budúcnosti, obáv v mnohorakej podobe, vojnových konfliktov, či ekonomického kolapsu… potrebujeme opäť počuť radostnú zvesť, že Vianoce sú príchodom Boha - Emanuela do našej dejinnej prítomnosti. Sú predovšetkým prejavom Božej prítomnosti, jeho lásky a nádeje, pre nás všetkých. Sú spojením sa Boha s našou konkrétnou biedou. Sú sprítomnením „Božieho úsmevu, ktorý sa nám narodil,“ ako hovorí sv. Anton Paduánsky.
Posolstvo týchto dní sa obracia na všetkých ľudí „dobrej vôle“. Ono nechce ostať uzavreté v sebe samom, len vo vnútri kresťanskej komunity: „Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom,“ hovorí apoštol Pavol (Tit 2, 11). Preto sme k tejto spásnej milosti pozvaní všetci, bez rozdielu. Boh je totiž nielen ľudsky nepochopiteľný, ale najmä je nepochopiteľne ľudský - ako hovorí známa duchovná sentencia.
„Boh je láska“ - a to znamená byť verný a prítomný. Byť prítomný: v čase, v slove, v pohľade a predovšetkým v konaní. Nestačí, totiž, povedať niekomu, že ho milujeme. Takto prítomný je náš Boh a náš ľudský brat - Ježiš. Uverme, prosím, tejto dobrej správe a prijmime ju do našich životov!