Vianočné zvyky vo Francúzsku
Vo Francúzsku sa, podobne ako u nás, líši vianočné menu aj určité zvyky podľa jednotlivých oblastí. Darčeky však nenachádzajú pod stromčekom, ale v čižmách pod kozubom, kam si ich poctivo vyložia. Štedrá hostina je v krajine galského kohúta ozaj štedrá a pestrá.
Vianoce v anglicky hovoriacich krajinách
Nielen v Spojených štátoch, ale rovnako tak v Británii a Írsku nosí darčeky veselý deduško s veľkou bielou bradou celý v červenom. Santu, ktorý sa do domov spúšťa komínom, doprevádzajú verné soby. To je však, na rozdiel od našich zvykov, až v noci z 24. decembra.
Ráno, keď sa všetci zobudia, si najprv pozrú, čo dostali od Santu a neskôr ich čaká spoločný vianočný obed, kde sa stretáva celá rodina.
Íri si zasa vyzdobia všetky okná v dome horiacimi sviečkami, aby priniesli kúsok tepla aj tým menej šťastným, ak pôjdu náhodou okolo.
Talianske vianočné tradície
Taliani majú taktiež zopár špecifických, pre Slovákov možno zvláštnych tradícií. Darčeky v Taliansku nosí striga zvaná La Befana, ktorá lieta nad domami a zhadzuje ich do domov. Zvyčajne je to 24. decembra, no v niektorých častiach Talianska až 6. januára.
Ruské Vianoce
Veľkým i malým Rusom nosieva darčeky dedo Mráz, ktorého niekde doprevádza aj Snehulienka. Na sviatočnom stole sú ryby, plnené taštičky a mnoho ďalších dobrôt. Jedinečné sú najmä dve jedlá - kuťja, čo je pšeničný nákyp s ovocím, makom a orechami, ktorý sa podáva aj na karoch a vzvar, kompót zo sušeného ovocia, ktorý je pre zmenu obľúbeným pokrmom na krstoch.
Vianoce v Afrike
Hoci je Afrika v prvom rade moslimským kontinentom, aj tu sa nájdu kresťania, ktorí oslavujú Vianoce. Darčeky si dávajú len v niektorých štátoch, viac sa totiž prihliada na duchovnú stránku sviatkov. Zaujímavú tradíciu má napríklad Egypt, kde sa po 40-dňovom pôste všetci stretnú pred polnocou v kostole a každý musí mať na sebe nové oblečenie. Po omši sa potom odoberú na hostinu plnú ich tradičných jedál.
Oslava sviatkov a osobný pohľad
Iný kraj, iný mrav, a to platí aj pri slávení Vianoc. Mnohé zvyky a tradície sa líšia nielen medzi krajinami, ale aj v rámci regiónov. Dôležité je, že sviatky prinášajú radosť a pocit spolupatričnosti.
Diskusia o tom, kedy končí detstvo a či je potrebné oslavovať určité sviatky, je často individuálna. Niektorí ľudia si zachovávajú detskú dušu a pohľad na svet po celý život, čo sa odráža aj v ich prístupe k oslavám.
Pohľad na komerčnosť sviatkov ako Deň matiek môže byť rôzny. Pre niektorých je dôležitejšia symbolika a prejavy lásky, či už sú to objatia, bozky alebo malé pozornosti, ako samotný dar. Iní vnímajú tieto sviatky ako príležitosť na vyjadrenie vďačnosti a uznania voči svojim najbližším.
Otázka, dokedy človek zostáva dieťaťom, je skôr o psychickej vyspelosti a vnímaní seba samého. Niektorí dospelí sa správajú zodpovednejšie, iní si radi uchovávajú hravosť a optimizmus, ktorý je často spájaný s detstvom.
Zabúdanie na každodenné radosti, ktoré tešia deti, môže byť dôsledkom povinností a tlaku dospelého života. Strata fantázie je tiež častým javom, ktorý môže viesť k nostalgii po bezstarostnejších časoch.