Dovoľte mi začať citátom známeho filozofa Senecu: „Non scholae sed vitae discimus.“ - „Neučíme sa pre školu, ale pre život.“ Život nám dáva krídla a posiela nás ďalej sa učiť, ale predtým, ako odletíme, by sme vám chceli povedať niekoľko slov.
Návrat do minulosti: Spomienky na prvé školské roky
Pred deviatimi rokmi sme nastupovali do tejto školy malí, ustráchaní, ale aj plní nových očakávaní a radosti. Na tejto škole sme sa naučili čítať, písať prvé písané písmená a počítať. Ako pribúdali roky, pribúdali aj naše vedomosti. Naučili sme sa, ako vás oklamať a ako robiť nevinné tváričky, keď sa niečo stalo, ale nie vždy to zabralo.
Boli časy, kedy sme vás priam nenávideli zato, akú známku sme dostali, ale aj naopak, keď sme vás zbožňovali. Naučili sme sa odpisovať pri písomkách, ale naučili sme sa byť aj fér. Rok čo rok to skúšajú stále mladšie triedy. My sme neboli výnimka.
V piatom ročníku, keď sme sa s tým zoznamovali, nebolo to úplne ideálne, ako sme si to predstavovali. Pani učiteľky nás viedli a upozorňovali. No čím na dverách našej triedy bolo stále väčšie číslo, stále sme sa iba zdokonaľovali.
Vedomosti a zručnosti: Čo nám škola dala
Nebolo to však jediné, čo sme sa naučili. Boli to všelijaké vzorce z chémie, správna gramatika zo slovenčiny a angličtiny a mnoho ďalšieho. Ďakujeme. Ďakujeme Vám za všetko, zato, že ste mali pri nás trpezlivosť. Osobitná vďaka patrí našej bývalej triednej, ale aj terajšej triednej pani učiteľke.
Prechod do novej etapy: Lúčenie a nové začiatky
My odchádzame a pevne dúfame, že vo vašich srdciach ostaneme a že na nás nezabudnete, tak ako my nezabudneme na vás.
Dámy a páni, milí učitelia, milé deti, stojíme tu dnes, aby sme oslávili veľmi špeciálny míľnik v životoch našich detí - ich rozlúčku so škôlkou. Je to chvíľa plná radosti, hrdosti, ale aj trochu smútku, pretože opúšťame miesto, ktoré bolo pre naše deti ako druhý domov.
Chceli by sme začať poďakovaním všetkým učiteľom a zamestnancom škôlky. Vaša trpezlivosť, starostlivosť a nekonečné nadšenie mali na naše deti nesmierny vplyv. Každý deň ste im poskytovali lásku, podporu a vedomosti, ktoré sú základom pre ich ďalšie vzdelávanie a rozvoj. Vaša práca často ostáva v tieni, ale prosím, vedzte, že ju nesmierne oceňujeme.
Milé deti, vy ste dnes našimi hviezdami! Sledovať, ako ste rástli, ako ste sa učili nové veci, ako ste nadväzovali priateľstvá a ako ste každý deň objavovali nové zručnosti, bolo pre nás všetkých neuveriteľnou radostou. Ste náš najväčší poklad a nevieme sa dočkať, čo všetko pre vás život ešte má v zásobe.
Teraz, keď prechádzate z brán škôlky do veľkej školy, chceme vám povedať niekoľko slov: Buďte zvedaví, buďte smelí a buďte láskaví. Nebojte sa klásť otázky a hľadať odpovede. Vždy buďte pripravení pomôcť svojim spolužiakom a vytvárať priateľstvá. Ako rodičia sme nesmierne hrdí na každého z vás a tešíme sa na nové príbehy, ktoré napíšete. Veríme, že ste pripravení na nové dobrodružstvá, ktoré na vás čakajú. A aj keď budete postupne rásť a meniť sa, jedna vec zostane vždy rovnaká - naša láska k vám a naša podpora.
Na záver by sme chceli ešte raz poďakovať učiteľom a zamestnancom škôlky za ich neoceniteľnú prácu.
Rozlúčka s deviatakmi: Vďačnosť a spomienky
Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci!
Dnes sa pre mnohých niečo končí, no pre mnohých sa niečo ešte len začína. Končí sa ďalší školský rok, no začínajú sa prázdniny. Už onedlho budeme mať v rukách vysvedčenia a s radosťou i úľavou pôjdeme domov. Pre vás, milí spolužiaci, sa skončil len jeden z mnohých školských rokov.
Načo sa obzerať späť? Veď čoskoro sa všetci znovu stretneme pred bránami tejto školy. Naozaj všetci? Určite nie. My, deviataci, tu už medzi vami stáť nebudeme. Budeme niekde úplne inde, každý na inej škole. Pre všetkých nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj iný život na strednej škole. Pre vás sa začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme.
Ale začínali sme tu. Tu sme sa naučili písať, čítať, počítať. Tu sme si našli kamarátov. Tu sme si rozšírili vedomosti aj v iných predmetoch. To všetko a ešte všeličo iné nám dala základná škola.
Prvou triedou nás sprevádzali pán učiteľ X a pani učiteľka X. Im patrí naša vďaka. Neskôr ich vystriedali iní učitelia: pani učiteľka X, pani učiteľka X a znova pán učiteľ X. Aj im patrí naše veľké ďakujem. Tak sme spoločne preplávali prvým stupňom. Na druhom stupni nás čakalo podstatne viac predmetov i učiteľov.
Dostali sme triednych učiteľov - pána učiteľa X, ktorý nás učil dejepis, a pána učiteľa X, ktorý nám približoval výtvarné umenie i technickú výchovu. Problémami matematiky nás sprevádzali pán učiteľ X i pani učiteľka X, ktorá sa neskôr stala našou triednou učiteľkou.
Javy a zákony fyziky nám vysvetlila pani zástupkyňa X a pokusy v chémii i laboratórne práce sme robili s pani učiteľkou X. Slovenčinou nás sprevádzali pani učiteľka X a pani zástupkyňa Tomášová. Cudzí jazyk nám zdomácnili pani učiteľka X a pani učiteľka X. V zemepise sa striedali pán učiteľ X a pani učiteľka X. Tá nás okrem iného naučila čo-to uvariť.
Dejepis nás posledné dva roky učila pani učiteľka X. Približovala nám aj hudobnú výchovu. Cvičili sme a športovali s pánom učiteľom X. Týmto všetkým našim učiteľom, sprievodcom vzdelaním, sa chceme veľmi pekne poďakovať.
Naša vďaka patrí aj tým učiteľom, ktorí nás nenavštevovali pravidelne, ale často nám chodili zastupovať: pani učiteľke X, pani učiteľka X, pani učiteľke X a pani učiteľke X. V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj pani riaditeľke.
Často sa nám stalo, že sme boli hladní a všetko sme už zjedli. Ani peniaze sme pri sebe nemali. Vtedy nám pomohli tety upratovačky, keď občas prižmúrili oči a predali nám čosi na dlh. Poupratovali po nás aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň vrátili do čistej triedy. A za to im patrí ďakujem.
S tetami kuchárkami sme sa tak často nestretávali. Väčšinou boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to im patrí ďakujem.
Vám, milí spolužiaci, patrí naše ďakujem za častú pomoc. Koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali pravítka, kalkulačku či výkres. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte.
Vám, terajší ôsmaci, odovzdávame titul najstarších žiakov na škole a povoľujeme vám ho plne využívať. Ale všetko s mierou.
Naše dni na tejto škole sa skončili, no začnú sa ďalšie. No inde. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Budete ho potrebovať. Teraz už môžeme rozprestrieť krídla a rozletieť sa do sveta.
Záver: Nové začiatky a nekonečné možnosti
"V rúčkach kvietky, v očkách strach, s otázkami na perách: Naučím sa čítať dnes? Budem mať čas chlebík zjesť? S kým v lavici budem sedieť? A či budem všetko vedieť?"
Týmito slovami básne členka ZPOZ-u naladila prítomných na tú správnu atmosféru pri privítaní prváčikov.
Zbor pre občianske záležitosti pozval opäť žiakov prvého ročníka na Rozlúčku s materskou školou a uvedenie do prvého ročníka základnej školy.
V očkách malých prvákov bolo vidieť nadšenie, radosť, ale aj očakávanie niečoho nového, nepoznaného. Školáci dostali od obce darčeky v podobe školských potrieb, ktoré určite využijú, ale nechýbalo ani sladké prekvapenie.
Starosta obce Ladislav Struhár poďakoval pani učiteľke materskej školy, ktorá ich viedla doposiaľ, ale pozdravil aj ich novú triednu pani učiteľku, rodičov a príbuzných. Svoj príhovor ukončil so želaním, aby deti rady navštevovali školu a aby sa im v učení darilo.
Inšpirujúci príhovor na rozlúčku so základnou školou rekapituluje zážitky, spomienky aj vďaku učiteľom a rodičom. Poukazuje na zmenu žiakov, uzatvára jednu etapu a povzbudzuje k odvahe pri vstupe do novej.
Poďakovanie je kľúčovým momentom príhovoru. Vyjadruje vďaku učiteľom a rodičom za podporu, trpezlivosť a lásku počas celej školskej dochádzky.
Príhovor povzbudzuje študentov nevzdať sa snov a prijať nové výzvy s otvoreným srdcom. Zdôrazňuje rast, samostatnosť a vynesené hodnoty.
Spomienky zachytávajú bežné školské momenty, detské zážitky a emócie ako nostalgia, radosť i strach. V texte sú dôležitou súčasťou lúčenia so základnou školou.
Učitelia sú oporou, motivujú a inšpirujú žiakov na ceste za poznaním i hodnotami.
Každý koniec je začiatok niečoho nového. Ukončujeme prvú veľkú kapitolu života, ktorá nás naučila, že úspech je zmesou tvrdej práce, vytrvalosti a pomoci tých, ktorých máme okolo seba. Pred nami stojí nová cesta plná snov, nástrah aj šancí.
Nevieme, čo presne nám budúcnosť prinesie, no verím, že si uchováme odhodlanie aj fantáziu. Dovoľte mi preto zakončiť tento príhovor výzvou: nech každý z nás nájde odvahu kráčať za svojimi snami, zostať verný sám sebe a byť pripravený prijať nové výzvy s otvoreným srdcom. Ďakujem vám všetkým za spoločné roky, za úsmevné chvíle, aj za to, že sme to prežili spolu.