K sviatočnému obdobiu neodmysliteľne patria rôzne zvyky a tradície, ktoré sa v minulosti spájali najmä s mágiou. Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok.
Historický kontext a počiatky osláv Nového roka
Oslava nového roka je jedným z najstarších zvykov ľudskej rasy a existuje už niekoľko tisíc rokov. Každá kultúra mala svoj kalendár, ktorý určoval ročný rytmus. V rôznych kalendároch sa rok začínal rôznymi dátumami. Súčasný kalendár sa síce začína 1. januárom, no v minulosti ľudia vnímali plynutie času inak. Väčšina národov spájala začiatok roka s príchodom jari, keď prebúdzajúca sa príroda určovala cyklus poľnohospodárskych prác.
Vývoj kalendára a rímske korene
Čiastočne za súčasný kalendár môžeme poďakovať rímskemu kráľovi Numovi Pompiliovi. Podľa tradície Numa počas svojej vlády (asi 715 - 673 pred Kristom) revidoval rímsky republikánsky kalendár tak, že január sa stal prvým mesiacom roka namiesto marca. Bola to vhodná voľba, keďže január bol pomenovaný po Janusovi, rímskom bohovi všetkých začiatkov, zatiaľ čo Marec oslavoval Marsa, boha vojny. V tomto svetle bol 1. január ako dátum na začiatok roka ideálny. Július Cézar v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom rímsky panovník ustanovil 1. január ako začiatok roka. Zaujímavým faktom je aj to, že 1. január 42 pred Kristom bol vyhlásený za deň, kedy bol Július Caesar uznaný za božstvo.
Rozmanitosť novoročných dátumov vo svete
Zatiaľ čo Rímska ríša dala základ nášmu súčasnému novoročnému kalendáru, iné kultúry a národy po celom svete mali svoje vlastné zvyky. Napríklad, po páde Rímskej ríše mnohé európske národy opäť presunuli dátum začiatku roka na jarný mesiac, kedy sa príroda prebúdza k životu. V iných končinách platia vlastné pravidlá:
- Čínsky nový rok zvyčajne spadá medzi 21. januárom a 20. februárom, v závislosti od lunárneho kalendára.
- Etiópsky kalendár má 13 mesiacov a Nový rok (Enkutatash) pripadá na 11. septembra (alebo 12. v priestupnom roku).
- Perzský Nový rok, známy ako Nowruz, sa oslavuje na jarnú rovnodennosť, zvyčajne okolo 20. alebo 21. marca.
- Thajský Nový rok alebo Songkran sa oslavuje v polovici apríla a vychádza z tradičného thajského solárneho kalendára.
Kresťanská tradícia a Gregoriánsky kalendár
V stredoveku sa v roku 813 počas koncilu v Tours diskutovalo o začiatku roka. Kresťanskí predstavitelia chceli, aby nový rok začínal najdôležitejším kresťanským sviatkom - Veľkou nocou. Pápež Gregor XIII. však v roku 1582 pritiahol pozornosť svojou reformou kalendára. Na základe jeho nariadení sa zaviedol Gregoriánsky kalendár, ktorý stanovil 1. január ako oficiálny začiatok roka. Cieľom bolo odstrániť narastajúcu odchýlku medzi kalendárnym a skutočným astronomickým časom. Uhorsko prijalo túto zmenu už koncom 16. storočia, zatiaľ čo niektoré pravoslávne krajiny prešli na Gregoriánsky kalendár v civilnej sfére až začiatkom 20. storočia. V liturgickom živote pravoslávnej cirkvi sa však dodnes využíva Juliánsky kalendár, ktorý je oproti tomu civilnému posunutý o trinásť dní.
Silvester: Od magickej noci k bujarým oslavám
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek. V stredoveku považovali oslavy prichádzajúceho roku za pohanský zvyk, preto oslavy 1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň“.
Novoročné tradície po celom svete | Video pre deti
Zvyky a rituály minulosti
V minulosti mali zvyky pre ľudí dôležitú symboliku a spájali sa najmä s mágiou. Naši predkovia na Silvestra vykonávali množstvo rôznych úkonov a zvykov. Koncoročné oslavy sa konajú v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára 31. decembra. Silvester bol od nepamäti pracovný a určený na rôzne zúčtovania, zrekapitulovania a ohliadnutia za starým rokom. Etnologička Katarína Nádaská uviedla, že každá obec mala zasadnutie starostu a miestneho zastupiteľstva, kde sa vydávalo svedectvo o tom, ako sa hospodárilo a koľko peňazí sa minulo. V mnohých obciach sa práve na Silvestra volili noví starostovia. Rovnako to bol čas pre sluhov, ktorí prechádzali do novej služby, a plátenníci vyúčtovali, koľko plátna predali a koľko zarobili peňazí. Cirkev skladala účty nielen finančné, ale na omši kňaz vždy povedal aj to, koľko ľudí vo farnosti zomrelo a koľko detí sa narodilo.
Vyrovnávanie dlhov a upratovanie
Hovorilo sa - staré dlhy v starom roku. Ľudia preto mysleli aj na to, že keď si od niekoho čokoľvek požičali, museli to stihnúť vrátiť do polnoci, aby im to v novom roku neprinieslo smolu. Typické bolo aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami. Ľudia sa snažili mať na Nový rok niečo nové na sebe, aby bol po celý rok ako nový a lepší človek. Farmári pripravovali hospodárstvo na nový cyklus, upratovali príbytky a vracali všetko požičané. K dôležitým rituálom patrilo vyrovnávanie finančných dlhov a snaha o zmier v medziľudských vzťahoch. 31. december bol aj dňom, keď sa poriadne muselo pozametať. Do nového roku sa totiž malo vstúpiť s čistým štítom, aby ľudia mohli začať pekne od začiatku robiť čo najlepšie. V minulosti sa na Silvestra schádzali veriaci v kostole, kde ďakovali Bohu za uplynulý rok.
Špecifické rituály a veštby
- Ometanie a kurine baby: Známy bol zvyk chodenia tzv. „ometačiek“. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. Na Silvestra chodili po dedine aj tzv. kurine baby - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
- Odpudzovanie zlých síl: Etnologička Prešovského krajského múzea Zuzana Andrejová uviedla: „Skôr muži prichádzali nad dedinu a na krížne cesty, kde plieskali s bičmi a všetky negatívne sily chceli odpudiť z dediny. A takto sa vítal nový rok a taktiež ľudia si, samozrejme, priali všetko dobré do nového roka.“ Atmosféru večera posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom.
- Domáce zvyky: Gazda na Silvestra sypal sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby v novom roku znášali veľa vajec. Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetí do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel.
- Veštby: Noc, ktorá predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napríklad, že čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia. Napríklad červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou hustých plných obilných klasov.
Silvestrovské hodovanie
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus a chlieb. O polnoci sa pre šťastie jedli jablká a chren, niekde tiež krúpy. V niektorých rodinách sa uskutočňovalo aj obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Moderné oslavy Silvestra
„Silvester v súčasnosti oslavujeme bujaro, čakáme nový rok. Aj v minulosti, ale nebolo to také ako dnes, neboli tam petardy, ohňostroje,“ dodala Zuzana Andrejová. Program na dedinách pokračoval veselicou - tento zvyk však prišiel až po II. svetovej vojne. Po 2. svetovej vojne sa po omši zvyčajne konala veselica. Pred 2. sv. vojnou boli zábavy až do Troch kráľov zakázané. Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia.
Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie. Novoročné trieskanie ohňostrojov má svoj pôvod v starých tradíciách. Naši predkovia tak totiž vyháňali spomínaných zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy. Na Slovensku je možné vidieť ohňostroje, prskavky a petardy. Ľudia idú von, aby si užili túto farebnú šou na oblohe, a navzájom si prajú všetko dobré do nového roku.
Nový rok: Symbolika a povery prvého dňa
Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Na Nový rok v celej domácnosti vládla čistota a poriadok, aby tak bolo po celý rok.
Príslovie „Ako na Nový rok, tak po celý rok“
Toto známe príslovie nemá vedecký základ, no psychológovia potvrdzujú, že spôsob, akým vstúpime do nového roka, môže ovplyvniť naše nastavenie a náladu. Ak začneme rok v pokoji, s pozitívnym prístupom a vedomým zámerom, je pravdepodobnejšie, že si tento postoj udržíme dlhšie. Preto sa odporúča vyhnúť sa konfliktom, robiť malé dobré skutky, venovať deň sebe, rodine alebo priateľom a zamyslieť sa nad tým, čo by sme chceli zmeniť alebo dosiahnuť. Hoci moderná veda nepotvrdzuje, že by mali reálny účinok, tieto rituály pretrvávajú ako súčasť kultúrneho dedičstva.
Novoročné jedlá a ich symbolika
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj novoročné jedlo. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam. Podľa slovenskej ľudovej tradície sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko. Preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant, teda hydina, ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel aj všetok majetok. Najtypickejším jedlom je šošovica alebo iné strukoviny, ktoré pripomínajú mince a majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosti. Často sa podáva aj kyslá kapusta, ktorá symbolizuje zdravie a silu. Tradičné je aj bravčové mäso, pretože prasa ryje dopredu, a tým symbolizuje pokrok a posun v živote. Na stole nemohla byť hydina, ktorá lieta, pretože by sa ľuďom rozletel aj všetok majetok. Jedlo sa však bravčové mäso, niekedy aj celé pečené prasiatko, ktoré malo priniesť šťastie. Podávala sa aj šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali peniaze. Novoročný obed mal slávnostný charakter podobný Štedrému večeru. Hostina sa začínala až po obriadení dobytka. Podávala sa sýta kapustnica alebo strukovinová polievka, po ktorej nasledovala bravčovina. Na sviatočnom stole sa nesmela objaviť hydina ani iné okrídlené zvieratá. Verilo sa totiž, že konzumácia mäsa z tvora, ktorý môže uletieť, by spôsobila úlet šťastia z domu. Novoročné menu muselo byť bohaté, aby sa počas roka nehladovalo. Blahobyt a peniaze malo pričarovať aj jedlo.
Povery a zakázané činnosti
S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť. Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Vynášanie smetí by mohlo znamenať odchod šťastia z domu. Dlhšie vylihovanie v posteli zas naznačuje lenivosť počas celého roka. Na Nový rok sa nemalo prať, vešať ani nechávať visieť prádlo. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine. Zakázané bolo pranie a vešanie bielizne, lebo by hrozilo, že ten, kto ju vešal, by si privodil smrť. Nesmeli sa vynášať smeti, aby sa nevynieslo šťastie z domu. Naši predkovia kedysi verili, že pokiaľ vynesiete smeti počas nového roka, môže vám hroziť, že si vyženiete niekoho z rodiny, dokonca si môžete nechtiac privolať do rodiny chorobu alebo nebodaj smrť. Na Nový rok by ste nemali ani prať, vešať bielizeň a šiť. Práve šitie kedysi znamenalo, že sliepky by vám počas roka zle znášali vajíčka. Práca sa neodporúčala, aby nehrozilo, že pracovať budete bez oddychu celý rok.
Prví návštevníci a vinše
Mimoriadny význam mal aj prvý návštevník. Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V každom dome však boli vítaní malí chlapci - vinšovníci. Ak do domu prišiel niekto cudzí, nesmel mať prázdne ruky a priniesť aspoň koláče, respektíve peniaze, čo znamenalo, že prináša hojnosť, a nie škodu. Navyše musel zaželať: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“ Domáci si dávali obrovský pozor, aby sa nepoškriepili a aby nemali ani len drobný svár, aby celý nový rok bol doma vo vzťahoch poriadok. Bola to silná mágia vypovedaného slova. Ľudia verili, že pokiaľ druhému človeku slovom vyjadrujú dobro a želajú mu zdravie, tak sa im to rovnako vráti. Vinšovania boli preto veľmi srdečné a ľudia sa stýkali s čo najväčším počtom ľudí.
Záver sviatočného obdobia: Traja králi
Všetkým sviatočným dňom ale nie je ešte koniec. To znamená, že 1. januárom sa sviatky nekončia, pretože pokračujú až do 6. januára. V tento deň oslavujeme na Slovensku podobne ako aj v iných krajinách Troch kráľov alebo Zjavenie Pána. Obdobie od Vianoc do Troch kráľov vypĺňali betlehemci - skupinky chlapcov, ktorí v tradičných krojoch a kožuchoch predvádzali ľudové hry o narodení Spasiteľa. Súčasťou ich výbavy bol drevený betlehem a vysoké čapice. Ich príchod do domu sprevádzali piesne a vinše, ktoré mali rodine priniesť prosperitu. Ľudia si v kostoloch nechávali posvätiť vodu a kriedu, ktorými následne očisťovali svoje príbytky a stajne. Kňazi s miništrantmi počas návštev písali na zárubne dverí kriedou nápis G + M + B spolu s aktuálnym letopočtom. Hoci sa tieto písmená často interpretujú ako mená mudrcov z východu (Gašpar, Melichar a Baltazár), pôvodný latinský význam znie Christus mansionem benedicat! - Kriste, požehnaj tento dom. Hoci sa formy osláv pod vplyvom technológií menia a betlehemcov čoraz častejšie nahrádzajú virtuálne pozdravy, podstata novoročných prianí ostáva rovnaká: túžba po zdraví, šťastí a úspešnom štarte do novej životnej etapy.
Súčasné novoročné zvyky a jazykové zaujímavosti
Na Slovensku máme špecifické novoročné zvyky a tradície. Môžu to byť malé oslavy s rodinou a priateľmi alebo veľké oslavy na námestí mesta, ktoré majú niekoľko vecí spoločných. O polnoci ľudia otvárajú šampanské a pripíjajú si ním. To znamená, že si hovoria „Na zdravie!” a želajú si „Šťastný nový rok!”
Použitie skratky PF
Určite ste v tomto období zaregistrovali, že Slováci veľmi často používajú skratku PF. Skratka PF pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. Tento pozdrav sa na Slovensku a aj v Česku používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek. Mal veľa priateľov a známych, ktorých chcel pred Vianocami navštíviť a zaželať im osobne všetko najlepšie do nového roka. Trvalo mu to dlho a niekedy pre zlé počasie ani nestihol navštíviť všetkých známych. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa na novoročné pohľadnice písali dve francúzske slová „Pour Féliciter“, z ktorých za krátky čas zostalo už iba PF.
Pravopis "Nový rok"
Nový rok s veľkým začiatočným písmenom znamená 1. deň v roku, čiže ide o 1. január. Rozmyslite si, či chcete niekomu želať šťastie, zdravie a úspech iba na jeden deň v roku alebo na celý rok. Hlavne anglicky hovoriaci cudzinci majú v tomto slovnom spojení tendenciu písať slovo „rok” s veľkým začiatočným písmenom, ale po slovensky to nie je správne. Píšeme ho s malým začiatočným písmenom: Nový rok alebo nový rok či v novom roku, do nového roku.