Advent, obdobie duchovnej prípravy na Vianoce, vrcholí štvrtou adventnou nedeľou. Toto obdobie, ktoré má svoje hlboké korene v kresťanskej tradícii, sa začína prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štedrý večer. Slovo "advent" pochádza z latinského slova “adventus”, čo znamená zjavenie alebo príchod. Už v 4. storočí sa v Ríme spomína adventná príprava, ktorú neskôr pápež Gregor Veľký ustálil na štyri týždne, symbolizujúce štyritisíc rokov čakania na Mesiáša.
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.
Symbolika a duchovný odkaz štyroch adventných nedieľ
Každá z adventných nedieľ nesie špecifický liturgický význam, ktorý nás postupne uvádza do hlbšieho pochopenia príchodu Božieho Syna. Prvá adventná nedeľa, známa ako nedeľa nádeje, nás vyzýva k zamysleniu a sústredeniu sa na hodnoty. Druhá nedeľa sa nesie v znamení pokánia. Tretia, nazývaná aj nedeľa Radosti, zdôrazňuje radostné očakávanie. Štvrtá adventná nedeľa, v tento krátky čas pred samotným sviatkom Narodenia Pána, sa zameriava na udalosti bezprostredne pred príchodom Ježiša a jeho identitu.
Adventný veniec, neodmysliteľný symbol predvianočného obdobia, nesie v sebe bohatú symboliku. Jeho kruhový tvar predstavuje nekonečnú Božiu lásku a našu lásku k Bohu i blížnym. Zelené vetvičky symbolizujú večnosť, život a nádej, pripomínajúc nám, že život pokračuje aj počas zimných mesiacov. Štyri sviece umiestnené venca, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ, pripomínajú štyri svetové strany či Kristov kríž. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe. Tradične sa používajú liturgické farby adventu - fialová (symbolizuje pokánie a očakávanie) a ružová (symbolizuje radosť).
Venuša s adventným vencom už neodmysliteľne patrí k symbolom predvianočného obdobia. Tradičný adventný veniec si môžete jednoducho vyrobiť aj sami v dostatočnom časovom predstihu, aby ste boli na obdobie adventu pripravení. Je nepochybne krásne, keď nezabúdame na predvianočné tradície a prinášame ich do svojich domovov.
Zamyslenie nad Božím slovom: Kto je pre vás Kristus?
S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 16, 13-17:
„Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Odpovedali: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Opýtal sa ich: „A vy za koho ma pokladáte?“ Odvetil Šimon Peter: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Odpovedal mu Ježiš: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“
Dnešná doba je často charakteristická akýmsi "súkromníctvom", kde sa každý snaží byť sám sebe Pánom a rozhodovať o svojich veciach, materiálnych aj duchovných. V Izraeli to tak nebolo; aj keď túžili po zvrchovanosti, v duchovných veciach potrebovali vodcu a radi sa nechali viesť. Vzniká tak otázka: „Koho nasledovať, koho poslúchať, komu veriť“? Biblia svedčí, že si Izraelci vždy vedeli jednoznačne odpovedať. Boli zvyknutí na množstvo prorokov a učiteľov, no nie vždy sa im darilo rozlišovať medzi nimi. Aj Ježiš bol vnímaný iba ako jeden z prorokov či divotvorcov, no mnohým robilo problém zaradiť Ho správne, najmä keď sa začal vyhlasovať za Božieho Syna.
Ježiš, hoci vedel, čo povedia ľudia, sa pýta svojich učeníkov: „A vy za koho ma pokladáte?“ Chce počuť ich vlastný názor. Peter odpovedá: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Tu vidíme rozdiel. Peter nevníma svojho Majstra len ako proroka, ale ako Boha. Označuje Ho slovom Kristus, ktoré vyjadruje poslanie - Záchranca, Pomazaný Boží. Izraelci stáročia čakali na Krista.
Obdobie adventu nám malo poslúžiť k tomu, aby sme uvažovali o tom, čo znamená Jeho príchod pre nás a ako Ho prijať. Táto príprava má smer a cieľ, do ktorého sa dostávame práve teraz. Keď stojíme pred betlehemskými jasličkami a skláňame sa nad narodeným Ježiškom, zaznieva nám jeho konkrétna otázka: "Za koho ma pokladáte?". Od tejto odpovede sa odvíja náš ďalší vzťah k Nemu i k Bohu.
Ak sme naplno využili dobu adventnú, upevnili svoju vieru, cítime a vieme, že v tomto dieťati prichádza Boh. Potom môžeme vyznať s Petrom: "Ty si Kristus, Syn Boha živého". Vtedy má zmysel spievať Mu na privítanie, vtedy je náš úsmev pravý a pieseň úprimná. Ak sme si však advent nechali ujsť, naše vnímanie Ježiša je iné. Tragédiou mnohých "kresťanov" je, že hoci sú v kostole, majú Bibliu a počúvajú kázne, nežijú podľa toho. Ježiš pre nich ostáva len súčasťou vianočnej idylky, motívom kolied či obrázkov, historickou postavou, ale nie Bohom. Zabúdajú na Jeho životné dielo, na Golgotu, na veľkonočnú zvesť. Majú Ho za proroka či lekára, len nie za Boha.
Kam sa teda zaradíme? Za koho Ho pokladáme? Za koho máme to malé dieťa, na ktoré sa tak tešíme? Využime záver adventu a korunujme svoju prípravu na Vianoce snahou odpovedať na Ježišovu otázku: "Za koho ma pokladáte?".
Príprava srdca a zmysel tradícií
Barborky, spojené so sviatkom svätej Barbory (4. decembra), sú jedným z tradičných zvykov. Rezanie vetvičiek stromov, ktoré v teple domácnosti do Vianoc vykvitnú, ako napríklad čerešňa, prináša šťastie a slobodným dievčatám predpovedá vydaj. Tieto tradície, hoci sú ľudové, sú často prepojené s hlbším duchovným posolstvom.
V ľudovej kultúre má advent často magickú charakteriku začiatku, kde môžu budúcnosť ovplyvniť nadprirodzené sily. V minulosti bol advent obdobím ticha a zdržanlivosti, ľudia dodržiavali striedmosť v jedle a zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele niektorí držali bezmäsitý pôst. Tieto zvyky odrážali túžbu po duchovnom očistení a príprave.
Zasnúbenie Márie a Jozefa, ktoré spomína evanjelium, nám ukazuje príklad dôvery v Božiu vôľu. Jozef sa dozvedel o Máriinom tehotenstve z Ducha Svätého a prijal túto úlohu s pokorou, aj keď tomu nerozumel. Mária na anjelove slová odpovedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Týmto "Fiat", úplným prijatím Božej vôle, sa "Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami".
V tento vrcholný čas adventu si môžeme obnoviť vieru v slová: Bohu nič nie je nemožné. Modlitba na záver zdôrazňuje túžbu po prijatí Božieho Syna ako Spasiteľa a túžbu po jednote v Kristovi.
Modlitba:
Drahý náš nebeský Otče, oslavujeme Tvoje meno v tomto čase vrcholiaceho adventu, keď sa blíži naplnenie Tvojich zasľúbení a Tvoj Syn prichádza na svet, aby tu hľadal a zachránil tých, čo by inak zahynuli. Prichádza ako Spasiteľ, ako nádej pre blúdiacich, hľadajúcich či trpiacich. Prosíme Ťa, otvor svojím Svätým Duchom naše srdcia, aby sme v Ňom aj my videli a spoznali svojho Záchrancu, aby sme si uvedomovali, že to aj nás prichádza zachrániť, že to aj my sa smieme tešiť z večného života, ktorý nám prináša. Kiež sa tak skrze Tvojho Ducha Tvoj milý Syn stáva i naším Hosťom, Priateľom, Dôverníkom i pomocníkom. Kiež skrze Jeho príchod a Jeho záchranu, smieme aj my raz prísť k Tebe a s Tebou prebývať v Tvojom nebeskom kráľovstve večne. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu: Otče náš, ktorý si v nebesiach...
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania: Verím v Boha Otca všemohúceho...
Prijmite požehnanie: Milosť Pána nášho, Ježiša Krista, láska Božia, dar a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami odteraz až na veky vekov!