Rómske svadobné tradície: Zvyky, rituály a moderný luxus v Michalovciach

Svadobné zvyky u olašských Rómov žijúcich na Slovensku, ktorí sem prišli v 19. storočí, boli rozdielne ako u neolašských slovenských Rómov, aj keď nachádzame aj podobnosti. V rómskej kultúre a tradícii je manželstvo hlboko zakorenené a súvisí s množstvom rituálov, pričom každá skupina preferuje rôzne typy zvykov, no v konečnom dôsledku je podstata vždy rovnaká. Pre Rómov svadba predstavuje obrad, keď sa z dievčaťa stáva žena a ženích prevezme zodpovednosť za celú rodinu. U nich je hriechom bývať „na divoko“, čo je typ spolunažívania stávajúci sa trendom hlavne u mladých v majoritnej spoločnosti.

Historické a tradičné svadobné zvyky olašských Rómov

Výber manželského partnera a „pytačky“

V komunite olašských Rómov mali dôležité slovo pri výbere manželského partnera mladých ľudí rodičia, hlavne u mužov. Rodičia hľadali pre svojho syna vhodnú nevestu a on ich výber musel akceptovať. Dôležité bolo, aby dievča pochádzalo z finančne zabezpečenej rodiny s dobrou povesťou. U olašských Rómov je muž najdôležitejšou osobou rodiny, ktorá má silný patriarchálny charakter.

Keď rodičia našli dievča súce na vydaj, vybrali sa spolu so synom a najbližšou rodinou navštíviť ju do domu, čo je známe ako tradícia „pytačky“. Priniesli so sebou alkohol a jedlo. Rodina dievčaťa ich už očakávala. Pred vstupom do domu vajda trikrát zabúchal palicou, čo symbolizovalo príchod pytača a vypýtanie si nevesty od rodičov so slovami: „dozvedeli sme sa, že tu býva pekná nevesta...“

Otec dievčaťa a otec syna sa vzájomne privítali, rovnako tak urobili aj ich matky. Otcovia potom prednášali svadobné formuly a vinše, a spolu s ďalšími mužmi si štrngali alkoholom, rovnako ako ženy, ktoré sedeli v druhej izbe (zvyky u olašských Rómov nedovoľujú, aby ženy sedeli za jedným stolom so svojimi mužmi).

Obrad zasnúbenia (xutelejimo)

Keď vyslovil otec dievčaťa konečný súhlas so svadbou, prebehol obrad zasnúbenia xutelejimo. Ten neprebiehal u všetkých olašských Rómov rovnako. Známy bol napríklad zvyk zviazať ruky snúbencov červenou šatkou a naliať im do dlaní červeného vína. Ženích sa potom napil z rúk nevesty a naopak. V skupine takzvaných Polska Roma prebiehali zásnuby tak, že rodičia chlapca počas návštevy doniesli alkohol a jedlo, ktoré rodičia dievčaťa spočiatku odmietali. Preto museli dary zvyšovať, kým sa nedohodli. To mohlo trvať aj tri dni. Niektoré skupiny olašských Rómov sa zasnúbili, respektíve dohodli na sobáši ešte v detstve.

Fabianová a Hübschmannová detailne opisujú rómsku svadbu v minulosti, kedy si po návrate z národného výboru mladí prisahali po rómskom spôsobe. Starosta im zviazal ruky červenou šatkou, nalial ženíchovi do dlane pálenku a ženích dal sa napiť neveste, potom nalial starosta neveste a nevesta dala napiť sa z dlane ženíchovi. Pritom hovorili: „Žite spolu ako tá čierna zem s čiernym chlebom. Neurobte nikdy druhému hanbu. A tak, ako Pánboh rozsvietil slnko, aby ste nikdy v živote nezablúdili a nezišli zo správnej ľudskej cesty.“

Dohoda o svadbe a finančné vyrovnanie

Po zásnubách prišiel otec syna opäť do domu otca dievčaťa. Vypýtal si slovo od otca dievčaťa a od prítomných Rómov, a to isté urobil otec dievčaťa. Dohodli sa na finančnej sume, akou sa mala nevesta vyplatiť a na dátume svadby. Ten mohol byť rôzny podľa veku dievčaťa. Ak bolo dievča súce na vydaj ihneď, mohla ju ženíchova rodina vyplatiť a odviesť do nového domu. Pri zaplatení nevesty sa dodržiavajú tradície „pytačky“. Ženíchov zástupca vytiahol peniaze, nevestin otec odmietol, tak vytiahol viac peňazí, a keď sa dohodli, pustili ich dnu a začala sa veľká oslava.

Svadobná hostina a obrad vypýtania nevesty

Sobáše v kostole alebo na úradoch neboli zaužívané. Nasledovali prípravy na svadobnú hostinu, ktorá sa začínala zväčša pred obedom. Svadobné dary prinášali iba najbližší príbuzní, ostatní hostia doniesli alkohol, zákusky a torty. Zo svadobných tradícií olašských Rómov bol dôležitý obrad vypýtania nevesty od jej rodiny, ktorý prebiehal nasledovne:

Počas svadobnej hostiny Rómovia utvorili dve skupiny:

• Jedna skupina (určená otcom ženícha) mala nevestu získať.
• Druhá (určená otcom nevesty) jej v tom bránila s cieľom získať čo najvyššiu finančnú sumu za nevestu.

Skupiny medzi sebou viedli dlhé dialógy, popritom spievali a tancovali. Nevesta sa zatiaľ ako „zatúlaná ovečka“ skrývala. Keď sa napokon obe strany dohodli, priviedli nevestu do svadobnej sály na tanečný parket.

Tance a potvrdenie manželstva

Počas hostiny družba obchádzala s tanierom a svadobčania hádzali peniaze na tanier. Následne sa začala zábava v plnom prúde. Odolať cimbalovej muzike a krásnym rómskym piesňam bolo a je pre rómske srdce celkom nemožné. Každý, kto chcel s nevestou tancovať, musel zaplatiť peniazmi do klobúka (zväčša nemalé čiastky). O polnoci si ženích a nevesta spolu zatancovali, čím sa definitívne potvrdilo, že sú svoji. Zábava trvala až do rána, veď Rómovia sa na svadbách vedeli (a aj vedia) veľmi dobre zabávať.

Súčasné rómske svadby: Luxus a okázalosť v Michalovciach a okolí

Súčasné rómske svadby, najmä na východnom Slovensku, sú často spojené s mimoriadnym prepychom a okázalosťou, ktoré priťahujú pozornosť nielen domácich, ale aj svetových médií.

Svadba Evy a Lukáša: Svetový fenomén z Michaloviec

V Michalovciach sa konala svadba mladučkej Evy (19) a Lukáša (20), ktorá sa stala hitom internetu a obletela svet. Bola taká honosná, že sa o nej písalo v mnohých svetových médiách, vrátane The Sun, Lenta.ru a rumunských či talianskych portálov. Eva si priala mať rovnaké šaty, aké videla na modelke Andrei Verešovej, o splnenie sna sa jej postarala návrhárka Natasha Azaryi. Luxusný sen ozdobený čipkou údajne stál 3 500 eur, no v médiách sa uvádzali aj sumy až 175-tisíc libier či 200-tisíc eur. Okrem šiat mala nevesta na hlave zlatú korunku za 3 000 eur a topánky s doplnkami za ďalších 3 500 eur.

Na svadbu bolo pozvaných približne 80 najbližších ľudí, ktorí spolu jedli, pili a oslavovali štyri dni. Oslavy začali v piatok nosením darov mladomanželom. V sobotu bol hlavný svadobný deň, ktorý sa začal už o desiatej doobeda, aby sa dodržali všetky tradície. V nedeľu oslavy pokračovali. Na celú svadbu bolo pripravených 400 litrov alkoholu, pečené prasce, koláče, niekoľkoposchodové torty a iné pochúťky. Stoly sa prehýbali od jedla a všade bolo vidieť zlato. Nevestu jej rodina a priatelia podľa tradície zahrnuli zlatom a na svadbe sa súťažilo a predvádzali rómske rituály.

Svadba Vanesy a Viktora: Zásnuby v Turecku a honosné oslavy

Ďalšia rómska výstredná svadba za desaťtisíce eur sa konala v Michalovciach, kde si dvadsaťroční Vanesa z Hrane (okres Trebišov) a Viktor z Michalian (okres Trebišov) vystrojili rozprávkovú oslavu. Zásnuby sa konali v Turecku, kde ich Viktor požiadal o ruku v Istanbule, keďže obaja zbožňujú turecké romantické seriály. Svadobné oblečenie si zaobstarali tiež v Turecku - Vanesine šaty stáli 1800 eur a oblek pre ženícha o tisícku menej. Dve tisícky stála iba kvetinová výzdoba v ružovo-bielej kombinácii. Hostina bola pre 150 pozvaných hostí, rodičia snúbencov za ňu vysolili úctyhodných 30-tisíc eur.

Počas tradičného polnočného redového tanca, ktorý odtancovali oblečení v ľudovom kroji, ich svadobčania zasypali bankovkami. Podľa nevesty sa takto vyzbieralo až 27-tisíc eur, čím sa im takmer všetky náklady vrátili. Svadba zahŕňala jedlá servírované na strieborných podnosoch a mladomanželia si užili aj vypúšťanie bielych holubíc.

Svadba Liliany v Kamenici nad Cirochou: Kultúrne prepojenie

Výnimočná svadba, ktorá spojila viacero kultúrnych tradícií do jedného veľkolepého dňa, sa uskutočnila aj v obci Kamenica nad Cirochou. Svadba nevesty Liliany začala v duchu zemplínskej kultúry, keď ju pred redovým tancom obliekli účinkujúci z folklórneho súboru Vyhorlan do tradičného zemplínskeho kroja. Postupne sa atmosféra menila a zemplínska tradícia sa prepojila s orientálnym prvkom, keď sa hostia s radosťou zapojili do energického tureckého tanca. Na svadbe nechýbali honosné stoly, rôzne druhy nápojov, tradičné pečené prasiatka a domáce pochutiny.

Rodina Gažiova, ktorá podniká v Spojenom kráľovstve už roky a žije v novom dome, obdarovala prvorodenú dcéru Lilianu rodičovským domom a novým autom ako svadobným darom. Hostia a rodina sa zišli z Anglicka a Čiech, aby oslávili ich manželstvo. Svadba ponúkla množstvo zaujímavostí - okrem redového tanca so súborom nechýbal detský kútik, gril a bar na terase či štýlová výzdoba.

Porovnanie svadobných tradícií olašských Rómov a Rumungrov

Hoci sa v rómskej kultúre nachádzajú spoločné prvky, subetnické skupiny ako Olašskí Rómovia a Rumungri majú v svadobných zvykoch svoje špecifiká.

tags: #romska #svadba #michalovce