Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou najkrajších sviatkov roka a jeho výzdoba sa každoročne prispôsobuje aktuálnym trendom. Cieľom je vytvoriť nielen krásnu, ale aj jedinečnú atmosféru, ktorá poteší oko a navodí tú pravú sviatočnú náladu. Tradičné červeno-zlaté kombinácie zostávajú nadčasovou klasikou, ktorá nikdy nevyjde z módy. V spojení so striebornými ozdobami pôsobí zlatá farba stromčeka luxusne a elegantne.
V posledných rokoch si veľkú obľubu získali biele a zasnežené umelé vianočné stromčeky. Tieto stromčeky pôsobia moderne a exkluzívne, obzvlášť v kombinácii s bielymi ozdobami. Veľké množstvo zákazníčok preferuje práve túto farebnú schému, ktorá dokáže vyčarovať dokonalú zimnú atmosféru a rozžiariť domov. Pre elegantný a zároveň luxusný vzhľad sa odporúča kombinovať ich s decentnou bielou.
Modré vianočné ozdoby sa tiež tešia rastúcej popularite. Azda najvýraznejším trendom posledných rokov bol však púdrovo ružový vianočný stromček v kombinácii s bielou. Ružové ozdoby pôsobia decentne a štýlovo, vyniknú na klasických zelených stromčekoch, ako aj na stále populárnejších zasnežených variantoch.
Pre tých, ktorí túžia po netradičnej a jedinečnej výzdobe, je skvelou voľbou fialový vianočný stromček. Stačí ho jemne doplniť bielymi ozdobami, kvetmi či guľami. Ak preferujete veselý a žiarivý vzhľad, siahnite po cyklamenových vianočných ozdobách, ktoré zaručia, že váš stromček bude neprehliadnuteľný. Tieto sýto ružové ozdoby krásne vyniknú na zelenom aj zasneženom stromčeku.
Vianočné trhy a ich význam
Vianočné trhy sú tradičným a veľmi populárnym podujatím v mnohých mestách po celom svete. Sú miestom, kde sa rodiny a priatelia stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru, ochutnali tradičné jedlá a nápoje. Každé vianočné trhy sú jedinečné vďaka lokálnym tradíciám a náboženstvu daného miesta.
Vianočný čas je predovšetkým o bytí s tými, ktorých máte radi, a o dávaní si darčekov. Hoci ide o kresťanský sviatok, Vianoce sa oslavujú rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na kultúru či náboženstvo. Spoločné ciele osláv sú však rovnaké: stráviť čas s rodinou a priateľmi, šíriť radosť a lásku.
Kľúčovými symbolmi, ktoré spájajú rôzne kultúry, sú zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere. Vianoce nám pripomínajú dôležitosť spolupatričnosti, šírenia lásky a rozdávania radosti.
História vianočných trhov v Bratislave
Oficiálna história vianočných trhov v Bratislave sa začína písať v roku 1993, po rozdelení Československa. Prvé vianočné trhy v novom hlavnom meste boli inšpirované trhmi z európskych miest ako Brusel či Stuttgart a ich cieľom bolo prilákať návštevníkov zo zahraničia.
Za posledných 21 rokov sa trhy stali jednou z najpopulárnejších udalostí v Bratislave. Zvyčajne začínajú rozsvietením vianočného stromčeka na Hlavnom námestí okolo 21. novembra a končia 23. decembra. Trhy ponúkajú viac ako 70 stánkov s jedlom, alkoholom, hračkami a sladkosťami. Na Hlavnom námestí sa nachádza pódium, kde počas trhov prebiehajú rôzne kultúrne podujatia, vystúpenia tradičných tanečných a speváckych zborov.
Ponuka jedál a nápojov je bohatá, vrátane kalorických varených vín a tradičných jedál ako cigánska pečienka či klobása. Pre vegetariánov sú k dispozícii aj špeciálne stánky. Na Hlavnom námestí je tiež umiestnená polica s knihami, kde si ľudia môžu vymieňať prečítané knihy.
Vianočné zvyky a tradície
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré sa líšia od regiónu k regiónu, ale aj od krajiny ku krajine. Napriek rozdielom však všetky spoločné ciele - byť s blízkymi a šíriť radosť.
Slovenské vianočné tradície
Na Slovensku je známym zvykom vložiť pod obrus na Štedrovečernom stole šupinu z kapra, ktorá symbolizuje peniaze a hojnosť. Ďalším rozšíreným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb. Tradičnou súčasťou štedrej večere je oblátka potretá cesnakom a medom, ako aj medový krížik na čele symbolizujúci zdravie a dobrotu. Pred večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu - ak sa v strede vytvorí hviezda, znamená to zdravie pre rodinu. Na Štedrovečernom stole sa zvykne prestrieť jeden tanier navyše pre náhodných pocestných. Na Štedrý deň by sa mal dodržiavať pôst do východu prvej hviezdy, kedy by mala horieť svieca ako symbol Vianoc.
Na Kysuciach je zvykom sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny, pričom rovno stúpajúci dym značí zdravie počas roka. Na východe Slovenska je obľúbeným zvykom reťaz obmotaná okolo Štedrovečerného stola. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri Štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné zvyky v rôznych krajinách
Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, ale existujú výnimky. Vo východných ortodoxných krajinách, ako sú Rusko a Srbsko, sa Vianoce oslavujú až 7. januára podľa juliánskeho kalendára. V niektorých krajinách, ako napríklad Holandsko, sa oslavy začínajú už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa.
Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc, no ich nositelia sa líšia. V Amerike a Kanade je to Santa Claus, v Taliansku La Befana, v Nemecku Christkind a v Španielsku a Mexiku Traja králi.
V krajinách strednej a východnej Európy, ako sú Slovensko, Česká republika, Poľsko a Rakúsko, sa Vianoce často oslavujú 24. decembra s tradičnými jedlami a rozbaľovaním darčekov od Ježiška. V Poľsku sa koná slávnostná večera Wigilia s 12 chodmi.
Európa je plná rozmanitých vianočných tradícií. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, pitím vareného vína (Glühwein) a ochutnávaním perníkov (Lebkuchen). V Rakúsku sú populárne trhy vo Viedni s miestnymi špecialitami a remeselnými výrobkami. Francúzske trhy v Štrasburgu sú známe svojou atmosférou a ozdobami. V Taliansku sú obľúbené trhy v Bolzane a Miláne s tradičnými sladkosťami ako panettone.
V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným vencem a adventnými kalendármi. Typickým nemeckým jedlom je pečená hus alebo kačka. V Taliansku sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, často s morskými plodmi. Vo Francúzsku si doprajú bohatú večeru s pečeným moriakom a foie gras. V Španielsku začínajú oslavy 22. decembra s veľkou vianočnou lotériou El Gordo.
Vzdialenejšie kúty sveta prinášajú tiež zaujímavé tradície. V Japonsku sú Vianoce skôr komerčným sviatkom, s populárnym zvykom objednávať večere z KFC. V Austrálii sa Vianoce oslavujú počas leta, často na pláži s grilovanými jedlami. V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí.
Existujú aj naozaj unikátne vianočné zvyky. V Nórsku ľudia ukrývajú metly na Štedrý deň pred zlými duchmi. V Mexiku sa oslavujú Las Posadas - procesie zobrazujúce hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Vo Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň.
V USA je zaujímavým zvykom vešať na stromček zaváranú uhorku, čo siaha až do čias americkej občianskej vojny. Vo Švédsku ten, kto nájde mandľu v ryžovom pudingu, sa do roka vydá. V Rakúsku sa na Svätú Barbaru odtrhne čerešňová vetvička, ktorá ak do Vianoc zakvitne, prinesie šťastie. V Grécku sa pri ohni z cédrového dreva predpovedá budúcnosť podľa toho, ktorá čerešňová vetvička zhorí prvá. V Bielorusku sa podľa toho, od ktorej slobodnej ženy si kohút zobne ako prvý, predpovedá, ktorá sa vydá. Vo Veľkej Británii je bozk pod imelom symbolom plodnosti. V Česku vydajachtivé ženy hádžu na Vianoce topánkami. Vo Fínsku sa na Nový rok vlieva roztopený cín do vody na predpovedanie budúcnosti. V Taliansku si na Silvestra obliekajú farebnú spodnú bielizeň pre šťastie.
Košičania o Vianočných zvykoch
Netradičné ozdoby na vianočný stromček
Ak vás omrzela klasická výzdoba, môžete siahnuť po netradičných ozdobách. Medovníky, ktoré zostanú po stolovaní, môžete ďalej využiť na ozdobenie stromčeka, prípadne ich ozdobiť polevou či špeciálnymi vzormi. Najmä živý stromček to zásadne obohatí.
Ďalšou modernou a ekologickou ozdobou sú sušené plátky citrusových plodov, ako sú pomaranče či citróny. Tieto ozdoby môžete doplniť klinčekmi. Papierové ozdoby, ktoré si môžete vyrobiť s deťmi, dodajú stromčeku osobitý charakter. Fantázii sa medze nekladú, či už ide o jednoduché tvary, origami alebo reťaze.
Menej obvyklé, no o to zaujímavejšie sú kvety na stromčeku. Hoci príroda v zime nekvitne, rozkvitnuté dekorácie môžu stromček oživiť. Späť k tradícii sa hlásia aj orechy, ktoré kedysi zdobili vidiecky stromček. Vlašské orechy mali dokonca magickú moc. Môžete ich namaľovať zlatou farbou alebo ich nechať v prírodnom stave.
Praktickým riešením je využiť stromček aj na skrytie darčekov, čím spojíte funkciu výzdoby a prekvapenia. Drobnosti ako prstene, náušnice či peniaze môžete ukryť do malých krabičiek a rozvešať po stromčeku. Drevené ozdoby, ako sú šišky, čečina alebo vetvičky pospájané do tvaru hviezdy, dodajú stromčeku prírodný vzhľad.
Sušenie ovocia ako vianočná dekorácia a pochúťka
Sušenie ovocia je nielen zdravý spôsob, ako predĺžiť jeho trvanlivosť a zachovať živiny, ale zároveň predstavuje aj skvelý materiál na vlastnoručne pripravené ozdoby na vianočný stromček či sviatočnú výzdobu.
Príprava a postup sušenia ovocia
Na sušenie sa hodí takmer každé ovocie, no je dôležité dbať na jeho kvalitu - čisté, zdravé plody bez plesní a hniloby, ideálne zrelé, no nie prezreté. Jablká a hrušky sa nemusia šúpať, pretože ich šupka obsahuje prospešné látky. Pred sušením je potrebné odstrániť kôstky a jadrovníky. Menšie druhy ovocia možno sušiť celé, väčšie nakrájajte na plátky hrubé maximálne jeden centimeter. Pri sušení je dôležité ovocie pravidelne kontrolovať, aby sa predišlo vzniku plesní.
Pre zachovanie prirodzenej svetlej farby ovocia ho môžete na pár minút ponoriť do vody s citrónovou šťavou alebo octom. Následne nechajte ovocie odkvapkať alebo ho jemne osušte.
Sušenie v elektrickej rúre sa odporúča vykonávať pri teplote 40 °C s horúduvzdúšnou funkciou. Rúru nezatvárajte úplne, aby mohla vlhkosť unikať. Po približne dvoch hodinách môžete teplotu zvýšiť na 50-60 °C pre urýchlenie procesu, alebo ju udržať na 50 °C pre zachovanie maximálneho množstva živín. Doba sušenia závisí od druhu, veľkosti a zrelosti ovocia.
Sušenie v sušičke ovocia je ešte jednoduchšie, pričom väčšina sušičiek pracuje pri teplotách od 50 do 55 °C. Správne usušené ovocie je pružné, mierne mäkké, bez vlhkých miest a pri rozkrojení z neho nesmie vytiecť voda. Vďaka nízkemu obsahu vody (menej ako 5 %) je vhodné na dlhodobé skladovanie.
Historické korene vianočných ozdôb
Prax stavania a zdobenia vianočných stromčekov má svoje korene v 16. storočí v Nemecku. Pôvodne sa zdobili "rajské stromy" jablkami, ktoré symbolizovali strom poznania. Neskôr, v 17. storočí, Nemci začali stavať jedličky zdobené farebnými papierovými ružami. Prvé správy o sviečkach používaných ako ozdoby pochádzajú z Francúzska v 18. storočí.
Skutočný rozmach vianočných ozdôb nastal v roku 1847, keď Nemec Hans Greiner vytvoril prvé sklenené vianočné ozdoby v tvare ovocia, ako poctu biblickému pôvodu tradície. Tieto ozdoby sa rýchlo dostali do Anglicka a na hrad Windsor. V roku 1880 sa nemecké sklenené ozdoby dostali aj do Spojených štátov, kde sa stali hitom v obchodoch F. W. Woolwortha a odvtedy sú obrovským zdrojom príjmov.
Vianočné tradície vo svete
Rozmanitosť kultúr sa odráža aj v rôznych vianočných tradíciách po celom svete. Na Haiti deti dávajú pod stromček topánku naplnenú slamou v nádeji, že im Santa prinesie darčeky. Na Ukrajine sa podľa legendy pavučinky na stromčeku považujú za symbol šťastia.
V Portugalsku sa počas vianočných raňajok nechávajú voľné stoličky pre tých, ktorí nás opustili, aby sa ich duše mohli pridať k rodinnému hodovaniu. Vo Švédsku ten, kto nájde mandľu v ryžovom pudingu, sa do roka vydá. V Rakúsku kvitnúca čerešňová vetvička na Svätú Barbaru predpovedá šťastie a svadbu.
V Grécku sa predpovedá budúcnosť z čerešňovej vetvičky nad ohňom. V Bielorusku sa predpovedá, ktorá slobodná žena sa vydá, podľa toho, od ktorej si kohút zobne ako prvý. Vo Veľkej Británii je bozk pod imelom symbolom plodnosti. V Česku vydajachtivé ženy hádžu na Vianoce topánkami. Vo Fínsku sa na Nový rok predpovedá budúcnosť z roztopeného cínu. V Taliansku si na Silvestra obliekajú farebnú spodnú bielizeň pre šťastie.
