Múr nárekov, známy aj ako Západný múr (hebr. הכותל המערבי - ha-Kotel ha-ma'aravi), sa nachádza v židovskej časti Starého mesta Jeruzalema v Izraeli. Ide o pozostatok západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku koncu obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Múr je pre Židov posvätný, pretože bol kedysi súčasťou jeruzalemského chrámu.
Historický vývoj a význam Múru nárekov
Pôvodne na mieste stál menší chrám, ktorý dal kráľ Herodes Veľký v roku 20 pred Kristom prestavať na väčší. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) bola väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Počas dvoch tisícročí chodili Židia k tomuto múru nariekať nad stratou chrámu. Dnes je Múr nárekov najposvätnejším miestom judaizmu a zároveň miestom smútku nad zničením chrámu. Podľa rabínov aj po zničení chrámu zostala šechina (Hospodinova prítomnosť) na mieste Múru nárekov, čím sa zachovala posvätnosť miesta.
Chrámová hora, na ktorej stojí Skalný dóm, je stredobodom náboženských sporov. Je to tretie najposvätnejšie miesto pre islam a zároveň najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože bol na nej postavený jeruzalemský chrám, ktorého pozostatkom je Múr nárekov.
Obdobia obmedzení a oslobodenia
Počas dejín boli obdobia, keď mali Židia vstup k múru zakázaný alebo len obmedzený. V roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola upravená - boli na nej vybudované mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán v tom čase dovolil Židom bývať v Jeruzaleme a práve v tomto období vznikla tradícia modlitieb pri hradbe Chrámovej hory.
Obvyklé pomenovanie Múr nárekov je prevzaté od Arabov, ktorí toto miesto takto pomenovali podľa Židov, ktorí sa k múru prichádzali modliť a oplakávať zničenie Chrámu. Prvá hodnoverná zmienka o Múre nárekov pochádza z roku 1488. Po dobytí Jeruzalema Osmanmi (1517) prikázal sultán prestavať mesto a povzbudil Židov, vyhnaných v roku 1492 zo Španielska, aby sa usadzovali v Izraeli.
Múr nárekov prešiel počas Šesťdňovej vojny pod vládu Izraela. Od tej doby je po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali k nemu Židia zakázaný prístup, znovu prístupný Židom aj nežidom. Po vojne bola zbúraná štvrť Mugrabi, ktorá stála oproti Múru, a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich návštevníkov.
Popis a tradičné rituály
Múr je vysoký 20 metrov a skladá sa z 25 vrstiev kameňov. Pôvodne bolo pod ním len malé námestie, ktoré po roku 1967 rozšírili, aby umožnili prístup väčšiemu množstvu ľudí. Námestie funguje ako otvorená svätyňa a jeho okolie je rozdelené na niekoľko častí. Muži a ženy majú rozdielne sekcie múru, keďže podľa ortodoxných Židov sa ženy pri múre nesmú modliť s mužmi.
Kto chce pristúpiť k múru a vložiť doňho svoju prosbu, musí splniť určité nariadenia. Do štrbín medzi jednotlivými kameňmi múru Židia tradične vsúvajú svoje rukou písané želania. Izraelská pošta dokonca doručuje k Múru nárekov desiatky listov adresovaných Bohu, ktoré prichádzajú prakticky z celého sveta - vrátane Ruska, Číny, Francúzska, Nigérie či USA.
Návštevy pápežov a medzináboženský dialóg
Múr nárekov navštívili aj viacerí pápeži. Pápež František počas svojej cesty do Svätej zeme v Jeruzaleme navštívil posvätné miesta islamu aj judaizmu. Pred vstupom do svätyne Skalného dómu, postavenej nad skalou, po ktorej podľa moslimov prorok Mohamed vystúpil do neba, si vyzliekol topánky. František neskôr navštívil Múr nárekov, kde zotrval niekoľko minút so sklonenou hlavou a zanechal v jednej zo štrbín modlitbu napísanú na kúsku papiera. Vatikán neuviedol, či obsah Františkovej modlitby zverejnia.
Pápež Ján Pavol II. pri návšteve Múru nárekov v roku 2000 v ňom nechal lístok s prosbou o odpustenie za utrpenie, ktoré Židom v priebehu dejín spôsobili kresťania.
Kontroverzie a hnutie Women of the Wall
V posledných rokoch sa pri Múre nárekov odohrali viaceré spory, najmä v súvislosti s právami žien na modlitbu a čítanie z Tóry. Izraelská polícia už zastavovala stovky ultraortodoxných Židov, ktorí chceli zabrániť skupine židovských žien z hnutia Women of the Wall (Ženy múru) pomodliť sa pri Múre nárekov a čítať z Tóry, čo majú židovské ženy podľa halachy zakázané aj v synagóge.
Ženy z feministickej organizácie Women of the Wall prišli k Západnému múru, najposvätnejšiemu miestu judaizmu, po tom, ako izraelský súd potvrdil ich právo modliť sa tam. Liberálne zmýšľajúce ženy nosia tradičné modlitebné šály a vykonávajú obrady, o ktorých sú ultraortodoxní Židia presvedčení, že ich smú robiť výlučne muži. Chcú sa domôcť rovnoprávnosti v prístupe k Múru nárekov, pri ktorom mali - na rozdiel od mužov - vyhradenú len jednu časť, oddelenú od mužskej. V minulosti izraelská polícia zatkla viacero aktivistiek za náboženské práva židovských žien.
Policajné zátarasy často oddeľujú skupiny modliacich sa. Počas potýčok boli zatknutí aj traja muži. Rabíni Ovadia Josef a Aharon Lajb Šteinman vyzvali ultraortodoxné ženy na protesty proti hnutiu Women of the Wall. Títo rabíni požiadali študentky kurzov hebrejčiny a židovskej kultúry, aby pri Západnej stene zorganizovali spoločné modlitby s cieľom znemožniť akcie hnutia Women of the Wall. Rabíni vo svojej výzve zdôraznili, že sa treba vyhnúť provokáciám a násilnostiam.
Na mieste potýčok boli prítomné aj poslankyne izraelského parlamentu. Zatiaľ čo jedna poslankyňa označila incident za búrlivý, námestník jeruzalemského starostu Isaak Pindar označil Women of the Wall za hnutie "žien provokácií", dodávajúc, že len ultraortodoxné židovky (charedim), ktoré prišli k Múru nárekov na výzvu rabínov, sú "skutočnými ženami pri Múre". Reformný rabín Gilad Kariv uviedol, že vodcovia charedim "znesvätili posvätnosť" Múru nárekov, keď povolali ultraortodoxných veriacich do konfrontácie s liberálnymi aktivistkami. Rabín Múra nárekov Šmuel Rabinovič vyjadril smútok nad násilnosťami, zdôrazňujúc, že "Židovská Tóra má zjednocovať".
Hnutie Ženy múra po takmer troch desaťročiach presadilo svoje. Pri Múre nárekov v Jeruzaleme vznikne zóna, kde sa môžu modliť ženy a muži spolu. Izraelské feministky a liberálni Židia oslavujú toto rozhodnutie vlády, ktoré nepodporili ministri za náboženské strany. Podľa nového systému sa budú môcť veriaci vo vyhradených priestoroch modliť buď oddelene, alebo spolu, podľa toho, z akej kongregácie pochádzajú. Toto rozhodnutie sa považuje za víťazstvo feministického zoskupenia Ženy múra, hoci ide o kompromis, ktorý aj tak celkom nezbaví ortodoxných rabínov monopolu nad časťou Múru nárekov. Zakladateľky hnutia sa každý mesiac stretávali pri Múre nárekov a nahlas sa modlili zabalené do modlitebných šálov, okolo rúk a čela mali omotané modlitebné povrázky, tak ako to robia židovskí muži. Ženy múra vytrvali a z malej skupiny sa stalo hnutie, do ktorého sa napokon zapojili aj niektoré ortodoxné ženské skupiny.