Vianočné obdobie sa spája s množstvom melódií, ktoré znejú z každého kúta. Od tradičných kolied zo stredoveku cez tajomnú Tichú noc až po ligotavú Mariah Carey. História vianočných piesní má svoj pôvod v predkresťanských pohanských časoch, keď naši predkovia slávili zimný slnovrat spevom a tancom. Anglické slovo „carol“ (koleda) zrejme pochádza z francúzskeho „carole“, ktoré označovalo tanec a spev. V stredoveku sa už zaužívala tradícia koledníkov, ktorí chodili od domu k domu.
V 17. storočí v Anglicku, za vlády Olivera Cromwella, boli vianočné piesne zakázané. Vtedajší parlament a vládnuci protestantskí puritáni ich považovali za pohanské a hriešne. V roku 1647 boli Vianoce úplne zakázané a ich slávenie sa považovalo za priestupok, pretože ľudia vraj tento sviatok zneužívali na „opilstvo a zhýralosť“. Angličania ich napriek tomu slávili v tajnosti a koledy si spievali potichu.
Jingle Bells: Od Dňa vďakyvzdania k celosvetovému fenoménu
Jednou z najobľúbenejších a najhranejších piesní, ktorá sa neodmysliteľne spája s Vianocami, je skladba Jingle Bells. Pieseň je celosvetovo jedna z najznámejších a najspievanejších amerických skladieb. Zaujímavé je, že táto dnes už ikonická vianočná pieseň nebola pôvodne napísaná s cieľom stať sa vianočným hitom.
Pôvod a autorstvo
Pieseň Jingle Bells napísal americký skladateľ a organista James Lord Pierpont (1822 - 1893), strýko slávneho amerického bankára J. P. Morgana. Vydal ju pod názvom „The One Horse Open Sleigh“ v septembri 1857. Podľa tvrdení bola pôvodne určená na spievanie v nedeľnom školskom zbore na Deň vďakyvzdania, alebo dokonca ako pijácka pieseň. S Vianocami nemala žiadnu súvislosť. Skladba sa v nasledujúcich rokoch stala populárnou medzi speváckymi zbormi a domácimi muzikantmi.
Kontroverzie o mieste vzniku
Existuje určitá kontroverzia o tom, kedy a kde bola pieseň napísaná. Na pamätnej tabuli v Medforde v štáte Massachusetts sa uvádza, že Pierpont v roku 1850, keď písal pieseň, sedel v krčme na Salem Street a sledoval preteky na saniach. Predchádzajúce rozprávania o miestnej histórii tvrdia, že pieseň bola inšpirovaná obľúbenými mestskými pretekmi sánok v 19. storočí. Avšak výskumníčka Kyna Hamill argumentuje, že Pierpont nemohol napísať text v roku 1850, pretože by sa v tom čase určite zúčastnil Zlatej horúčky v Kalifornii. Ďalšia pamätná tabuľa v meste Savannah v štáte Georgia hovorí, že Pierpont napísal pieseň na konci roku 1857, kde v tom čase pôsobil ako organista a hudobný riaditeľ miestneho unitárskeho univerzalistického kostola. V auguste 1857 sa Pierpont oženil s Elizou Jane Purseovou, dcérou starostu mesta.
Zrod vianočného hitu
Pieseň Jingle Bells (v slovenčine Roľničky, roľničky) prvýkrát zaznela v divadelnej sále v Bostone v septembri 1857, kde ju spieval umelec Johny Pell. Hoci bola pôvodne určená na oslavu Dňa vďakyvzdania, v 60. a 70. rokoch 19. storočia sa začala spájať so zimnou a vianočnou hudbou a v 80. rokoch 19. storočia sa objavila v rôznych zboroch spoločenských piesní a vysokoškolských antológiách. Opätovne bola vydaná v roku 1859 pod novým názvom „Jingle Bells; or, The One Horse Open Sleigh“.
Melódia a text
Slovo „jingle“ v názve a úvodnej vete je zrejme v rozkazovacom spôsobe. V zimnom období, pred príchodom automobilizmu, bolo v Novom Anglicku bežné zdobiť konské postroje remeňmi so zvončekmi, aby sa predišlo kolíziám na slepých križovatkách, pretože sane ťahané koňmi na snehu nevydávajú takmer žiadny hluk. Rytmus melódie napodobňuje rytmus klusajúcich konských zvončekov. Aj keď sú menej známe ako úvodné verše, zvyšné strofy opisujú rýchlu zábavu mladých ľudí.
Nahrávky a sláva vo vesmíre
- Pieseň bola prvýkrát nahraná v roku 1889 na fonograf spoločnosti Edison, avšak žiadna dochovaná kópia tejto nahrávky od Willa Lyla neexistuje.
- Najstaršiu dochovanú nahrávku pořídila skupina Edison Male Quartette v roku 1898, taktiež na fonograf spoločnosti Edison, ako súčasť vianočného medley s názvom „Sleigh Ride Party“.
- V roku 1902 nahral pieseň Hayden Quartet.
- Mnohí umelci prespievali túto skladbu, medzi nimi napríklad Bing Crosby a The Andrews Sisters v roku 1943, ktorých verzia dosiahla 19. miesto v hitparáde a predalo sa jej viac ako milión kópií.
- V roku 1941 obsadili Glenn Miller a His Orchestra s Texom Benekem 5. miesto, a v roku 1935 sa Benny Goodman a His Orchestra s nahrávkou dostali na 18. miesto hitparády.
- V roku 1951 obsadil Les Paul 10. miesto s viaclasovou verziou na gitare.
- V roku 2006 obsadila Kimberley Locke s nahrávkou tejto piesne 1. miesto.
V roku 1965 sa Jingle Bells stala dokonca prvou skladbou spievanou z vesmíru. Astronauti Gemini 6A Thomas Stafford a Wally Schirra ju vysielali zo svojho plavidla 16. decembra 1965 v rámci vianočného žartu pre riadiace stredisko v Houstone. Použili pri tom pašovanú harmoniku a sánkarské zvončeky.
Jingle Bells Song 🎄 | Magical Christmas Adventure 🎅🎶#SantaClaus
Vplyv a paródie
Melódia Jingle Bells sa používa aj vo francúzskych a nemeckých piesňach, avšak ich texty nesúvisia s anglickým originálom, aj keď oslavujú zimné radovánky. Francúzsku pieseň s názvom „Vive le vent“ („Nech žije vietor“) napísal Francis Blanche a obsahuje odkazy na Otca času, Detský Nový rok a Nový rok.
Ako mnoho iných jednoduchých a obľúbených melódií, aj Jingle Bells je často predmetom paródií. „Jingle Bells, Batman Smells“ je známou paródiou už od polovice 60. rokov 20. storočia s mnohými variantmi textu. Túto verziu spieva aj Bart Simpson v seriáli Simpsonovci. Ďalšou obľúbenou paródiou na túto pieseň je „Pumpkin Bells“, ktorá oslavuje Halloween. Pieseň „Jingle Bell Rock“ od Bobbyho Helmsa je poctou piesni Jingle Bells, priamo odkazuje na text pôvodnej piesne, no s inou melódiou.
Deň vďakyvzdania: Sviatok vďaky a jeho história
Deň vďakyvzdania (Thanksgiving Day) je dôležitý sviatok v Spojených štátoch amerických a Kanade, ktorý má hlboké historické korene.
Americký Deň vďakyvzdania
História Dňa vďakyvzdania v USA siaha do prvej polovice 17. storočia. Jeho tradícia sa oficiálne spája s pútnikmi z Anglicka, ktorí v roku 1620 priplávali do dnešných Spojených štátov na lodi Mayflower. Na palube bolo okrem 30-člennej posádky aj viac ako 100 anglických vysťahovalcov, tzv. puritánskych nonkonformistov (neskôr známych ako Otcovia pútnici, Pilgrim Fathers), ktorí opustili rodné Anglicko z náboženských dôvodov. Na ich čele stáli William Bradford, budúci guvernér kolónie Plymouth, a William Brewster. V decembri 1620 založili druhé trvalé európske osídlenie v Amerike, na ktorom neskôr vyrástlo mesto Plymouth v štáte Massachusetts. Ešte na palube lode sa dohodli na zmluve svojho budúceho spoločenstva, známej ako Mayflower Compact, ktorá vychádzala z rovnosti všetkých pred zákonom a dobrovoľného podriadenia sa spoločenstvu.
Na prelome rokov 1620/1621 zastihla prisťahovalcov krutá zima, ktorá zabila polovicu pútnikov. Ostatných zachránili Indiáni z kmeňa Wampanoag, ktorí im priniesli jedlo a kožušiny. Na jar ich Indiáni naučili napríklad aj to, ako pestovať kukuricu a loviť. V nasledujúcom roku sa prisťahovalci, ktorí prežili, dočkali bohatej úrody. Na jeseň v roku 1621 sa pútnici rozhodli osláviť túto prvú úrodu hostinou, na ktorej ďakovali Bohu za úrodu a záchranu života. Táto slávnosť úrody sa považuje za historicky prvý Deň vďakyvzdania, aj keď ten názov dostal až oveľa neskôr. Na hostinu pod holým nebom, ktorá trvala tri dni, pozval guvernér William Bradford až 90 Indiánov.
Vývoj sviatku a moderné tradície
Tradícia vďakyvzdania sa udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Stalo sa tak až v roku 1789, keď prvý americký prezident George Washington vyhlásil posledný novembrový deň každého roku za Národný deň vďakyvzdania. Tretí americký prezident Thomas Jefferson si tento sviatok neobľúbil. V roku 1863 poetka Sarah Josepha Hale, autorka poémy Mary mala malé jahňa a „krstná matka Dňa vďakyvzdania“, presvedčila Abrahama Lincolna, aby vyhlásil Deň vďakyvzdania za národný sviatok. Navrhla posledný novembrový štvrtok, aby sa nadviazalo na Washingtonovo rozhodnutie. Štvrtý novembrový štvrtok ako Deň vďakyvzdania definitívne potvrdil v roku 1942 32. americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Od konca prvej polovice 20. storočia sa tak na štvrtý novembrový štvrtok stretávajú milióny Američanov, aby s rodinami oslávili Deň vďakyvzdania. Je to druhý najväčší sviatok v Spojených štátoch po Vianociach. K tomuto dňu neodmysliteľne patrí rodinné stretnutie pri veľkom jedle (pečený moriak, tekvicový koláč), sledovanie futbalového zápasu a účasť na karnevalovom sprievode. Druhý deň Dňa vďakyvzdania sa nazýva „Black Friday“ (Čierny piatok) a tento deň je začiatkom nákupov amerických spotrebiteľov. Nasledujúci pondelok sa stane „kybernetickým pondelkom“, tradičným dňom zliav pre americké spoločnosti elektronického obchodu.
Perspektíva pôvodných obyvateľov
Pôvodní obyvatelia USA si v tento deň pripomínajú Národný deň smútku (National Day of Mourning). Táto tradícia má počiatok v roku 1970, keď predstavitelia štátu Massachusetts pozvali vtedajšieho náčelníka kmeňa Wampanoagov Franka Jamesa, aby predniesol reč na oslave 350. výročia príchodu pútnikov. Organizátori mu však zabránili predniesť prejav, ktorý vychádzal zo zápiskov jedného z pútnikov o ich prvom roku prežitom na indiánskom území, vrátane predávania pôvodných obyvateľov do otroctva, vykrádania ich hrobov či krádeží potravín.
Kanadský a japonský Deň vďakyvzdania
Aj Kanaďania majú Deň vďakyvzdania, ktorý pripadá na druhý pondelok v októbri. Pôvod Dňa vďakyvzdania v Kanade siaha do roku 1578 k anglickému námorníkovi a bádateľovi Martinovi Frobisherovi, ktorý sa rozhodol na území Newfoundlandu a Labradoru vzdať vďaku Bohu za to, že prežil dlhú plavbu, keď objavoval severnú trasu na Východ. Prvý kanadský občiansky Deň vďakyvzdania sa konal 5. apríla 1872. Až 31. januára 1957 sa druhý októbrový pondelok stanovil za kanadský Deň vďakyvzdania.
Japonský Deň vďakyvzdania pripadá každý rok 23. novembra a oficiálny názov je „Deň usilovného vďakyvzdania - úcta k tvrdej práci, oslave produkcie a národný deň vzájomného uznania“. História je pomerne dlhá a je to zákonný sviatok.
Etymológia slova „Turkey“
V angličtine je moriak, najznámejšie jedlo Dňa vďakyvzdania, označovaný slovom „Turkey“, ktoré je zhodné s názvom krajiny Turecko. Keď Európania prvýkrát videli pôvodného moriaka v Amerike, pomýlili si ho s druhom perličiek. V tom čase tureckí obchodníci dovážali do Európy perličky, ktoré sa nazývali turecké koky, takže Európania nazývali perličky nájdené v Amerike „Turkey“. Turci pritom moriaka volajú „Hindi“, čo znamená indické kura.
Iné známe vianočné piesne a ich príbehy
Okrem Jingle Bells existuje mnoho ďalších vianočných piesní s fascinujúcou históriou:
Santa Claus is Comin' To Town
Pieseň Santa Claus is Comin' To Town napísali Haven Gillespie a J. Fred Coots v októbri 1933. Pôvodne si však nezískala takmer žiadny úspech a nahrávacie spoločnosti nemali o melódiu záujem. V roku 1934 ju autori dali komikovi Eddiemu Cantorovi, aby ju zaspieval svojmu publiku v rádiu. Pieseň zožala u poslucháčov obrovský úspech, čo viedlo k tomu, že Haven Gillespie sa stal milionárom vďaka dopytu po notách. Túto vianočnú skladbu prespievalo množstvo umelcov, napríklad Elvis Presley, Perry Como, Johnny Mathis, Sammy Davis Jr. a Frank Sinatra.
Feliz Navidad
Pieseň Feliz Navidad od jej pôvodného autora Jose Feliciana je jednoznačne vianočným hitom. Feliciano ju napísal v roku 1969 po období kritiky, ktorú zožal za svoju latinskoamerickú interpretáciu americkej štátnej hymny. Poučenie z neúspechu si vzal k srdcu a k španielskemu textu pridal aj anglický, čím zabezpečil jej popularitu v anglicky hovoriacich rádiách.
Happy Xmas (War is Over)
Pieseň Happy Xmas (War is Over) napísali John Lennon a Yoko Ono. Jej melódia vychádza z ľudovej anglickej piesne Stewball. Skladba vznikla ako súčasť medzinárodnej multimediálnej kampane, ktorú pár spustil koncom roku 1969 v čase protikultúrnych hnutí a protestov proti vojne vo Vietname. Lennon a Ono prenajali billboardové plochy po celom svete s nápisom „WAR IS OVER! If you want it - Happy Christmas from John & Yoko.” Lennon v roku 1971 prišiel s textom tejto piesne, ktorá sa po jeho smrti v roku 1980 dostala na druhé miesto britskej hitparády.
O Holy Night
Pieseň O Holy Night (francúzsky pôvodný názov Cantique de Noel alebo Minuit Chrétiens) má svoj príbeh z roku 1847. Farár vo francúzskom meste Roquemaure oslovil básnika Placida Cappeaua, aby napísal báseň na vianočnú omšu. Inšpirovaný Lukášovým evanjeliom, Placide vytvoril báseň, ktorú následne zhudobnil jeho priateľ Adolphe Charles Adams. Pieseň prvýkrát zaznela na Štedrý deň na polnočnej omši. Napriek počiatočnej popularite, neskôr čelila kritike zo strany francúzskej cirkvi kvôli údajnej „znehodnocujúcej“ interpretácii a obvineniam voči autorom. V USA sa však stala hitom a odvtedy sa spieva v kostoloch po celom svete.
The Little Drummer Boy
Skladba The Little Drummer Boy je jednou z okamžite rozpoznateľných vianočných piesní, predpokladá sa, že má svoj pôvod v tradičnej českej kolede. Do angličtiny ju preložila v roku 1941 Katherine Kennicott Davis. Úvod piesne, v ktorom znie rytmus bubna, nebol pôvodne súčasťou piesne, ale vznikol ako pomôcka počas skúšok a nakoniec sa stal stálou súčasťou skladby. Od roku 1957 do roku 2011 nahralo svoju vlastnú verziu až 113 hudobníkov.