Vianočná večera a jej tradície na Slovensku

Vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, a preto si ich každý rok znova pripomíname. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Vianoce sa v každom kúte Slovenska jemne líšia a každý má rád tie svoje zvyky. Čo je však všade rovnaké, je to, že Vianoce sú o rodine, o stretnutí všetkých pokope a užívaní si vzájomnej prítomnosti.

Vianoce sú pre kresťanov oslavou narodenia Ježiša Krista, a od toho sa odvíja množstvo slovenských tradícií. Niektoré majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch. Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov, verilo sa, že prinesú šťastie alebo zdravie.

Príprava na Vianoce: Advent a pôst

Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Symbolizuje ho adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré predstavujú štyri nedele do Štedrého dňa.

Adventný veniec je plný symboliky. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Najčastejšie sa na jeho výzdobu používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia. S adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.

V minulosti ľudia počas adventu nekonzumovali mäso, ale skôr ryby. Na Slovensku sa pôst už stáročia dodržiava a končí sa polnocou na Štedrý deň, takže ešte aj tento celý deň je pôstny. Preto je Štedrá večera štedrá, ale bezmäsitá. Dnes sa pôst počas adventu v rodinách už veľmi nedodržiava a upúšťa sa z neho. Mnohí však stále dodržiavajú pôst počas Štedrého dňa, aby, ako sa hovorí, uvideli zlaté prasiatko.

Pôst je prípravou na sviatok - má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa celá adventná doba niesla v znamení zdržanlivosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval. Predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, motivovala hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie, v čom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti.

Štedrý večer: Čas hodovania a magických rituálov

Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov. Vraj, tak ako prežijete Štedrý deň, tak budete tráviť celý budúci rok. Z tohto dôvodu sa dbalo na všetky drobnosti. Všetky činnosti mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine.

Kedy sa večeria a ako sa pripraviť?

Štedrá večera sa spravidla začína o piatej alebo šiestej hodine večer, keď začne zapadať slnko. Lekári však odporúčajú ideálny čas na vianočnú večeru medzi štyrmi a piatimi poobede, kedy je telo najlepšie pripravené prijať množstvo jedla a má ešte čas ho stráviť. Hoci v niektorých rodinách je bežné zasadnúť k slávnostnému stolu pokojne až o šiestej či siedmej večer, lekári tvrdia, že je to pre telo neskoro.

Trávenie je počas Vianoc vystavené zaťažkávacej skúške, a ak nechcete svojmu žalúdku ešte viac ublížiť, mali by ste si sviatočnú večeru dobre naplánovať. Okolo siedmej hodiny večer pracujú obličky na maximum, takže zaťaženie tukmi, cukrami či alkoholom by nepadlo dobre. Aj keď chodievate do postele v tento slávnostný deň neskoro v noci, po deviatej večer už nejedzte ani nepite nič okrem čistej vody.

Pretože sa chce zjesť viac ako počas klasickej večere, je dôležité mať triezvy úsudok a nenakladať si obrovské porcie. Hladovanie nie je najvhodnejší spôsob, ako žalúdok pripraviť na slávnostné chody, ktoré budú večer nasledovať, práve naopak, tráviaci systém by utrpel šok. Odporúča sa raňajkovať aj obedovať striedmo. Ideálne je, ak si dáte polievku, ktorá žalúdok zohreje a roztiahne, ale pritom nebudete prejedení. Stále platí, že polievka žalúdok pripravuje na ďalšie pokrmy.

Zvyky a rituály pred a počas Štedrej večere

Pred večerou sa rodina spoločne modlí, často v staroslovienčine u pravoslávnych. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas môžu čítať. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje, hrajú a spievajú koledy.

S vianočnou večerou je spojených mnoho zvykov:

• Krížik s medom a cesnakom: Gazdiná namočí do medu strúčik cesnaku a urobí ním krížik na čelo každému členovi rodiny. Cesnak je symbolom zdravia a mal by zabezpečiť pevné zdravie po celý nasledujúci rok. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu, aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom.
• Rozkrojenie jabĺčka: Gazda alebo hlava rodiny rozkrojí jablko priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to šťastie a zdravie pre celú rodinu. Ak bol jadrovník v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť.
• Orechy: Orechy tiež nesmeli chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Niektorí ľudia hádzali orechy do kútov miestnosti, aby zabezpečili hojnosť a prosperitu.
• Kaprie šupiny: Počas príprav vianočného kapra bolo zvykom odložiť si šupinu do peňaženky alebo pod tanier, aby prinášala hojnosť a bohatstvo v nasledujúcom roku.
• Mince pod obrusom: Pod obrusom štedrovečerného stola nesmeli chýbať drobné mince, ktoré mali zabezpečiť bohatstvo v nasledujúcom roku. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch.
• Reťaz okolo stola: Aby rodina držala pohromade, nohy stola sa obmotali železnou reťazou. Každý, kto sedel za stolom, mal nohy položené na reťazi, čo malo symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola niekedy aj sekera, ktorej ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny.
• Tanier navyše: Na stole sa prestiera jeden tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo pre zosnulých členov rodiny, čo je symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
• Zákaz vstávania od stola: Od stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole alebo v jeho blízkosti.
• Bez noža na stole: Na stôl nepatril nôž, aby nevznikali hádky.
• Slama pod stôl: Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštaľky, v ktorej sa mal narodiť Ježiš.
• Magický počet chodov: Štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Čím bohatší bol stôl, tým bohatší mal byť budúci rok. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám, aby sa v budúcom roku darilo aj im.
• Umývanie tváre vo vode s mincou: Pred večerou sa niekde zvyklo umyť si tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo.
• Starostlivosť o dobytok: Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila.
• Vianočná veštba: V niektorých rodinách bola zvykom vianočná veštba s plávajúcimi sviečkami. Do stredu misky s vodou sa položila horiaca sviečka v orechovej škrupinke.
• Zákaz požičiavania: Na Štedrý deň sa neodporúčalo požičiavať peniaze alebo veci, lebo podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom. Požičané bolo treba vrátiť. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu.
• Omrvinky: Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.
• Upratovanie vecí: "Platil taký zvyk, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí." Dnes sa tento zvyk už neberie vážne.

Sviatočný stôl a jeho symbolika

Bohatá štedrá večera pozostávala z niekoľkých chodov, z ktorých malo každé jedlo svoj vlastný význam. Na sviatočnom stole nesmelo chýbať jabĺčko, oplátky, med a cesnak, kapustnica či ryba. Na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus, často vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko.

Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. Toto pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode.

Tradičné vianočné jedlá a regionálne rozdiely

Vianočné jedlá sa po celom Slovensku trochu líšia, čo je ovplyvnené charakterom krajiny. Iné menu majú na stole rodiny z hornatých oblastí, inak sa k Vianociam a jedlu stavajú obyvatelia Slovenska v nížinách. Hlavným znakom štedrej večere bola, rovnako ako dnes, hojnosť. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli tri jedlá, na východnom Slovensku až dvanásť chodov.

Predjedlo

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Tie sa jedia s medom i cesnakom, ktoré majú priniesť zdravie. Niekedy sa k nim pridávajú aj pomleté orechy. Spôsob ich konzumácie je však odlišný - niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med.

Polievky

V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Najznámejšou vianočnou polievkou je však bezpochyby kapustnica. Jej varianty sa líšia podľa regiónu:

• Na Západnom Slovensku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky.
• Na Strednom Slovensku do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu, sušené hríby a slivky. Na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi, hubami a údenou rybou. Oravský stôl tiež obľubuje hríbovú mliečnu polievku s údeným kolenom a klobásou.
• Na Východnom Slovensku sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.

Okrem kapustnice sú obľúbené aj iné polievky:

• Strukovinové: šošovicová, fazuľová so širokými rezancami, hrachová. Na Záhorí to bola kyslá šošovicová polievka.
• Hubové: dubáková, mliečna hubová (s jemnými obmenami v regiónoch, niekde s klobáskou).
• Rybacia: V južnej časti Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa podáva hustá rybacia polievka - halászlé.
• Mliečne: biela mliečna polievka.
• Hŕstková: pripravuje sa spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
• Kyseľ: Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka.

Hlavné jedlá a prílohy

Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia. Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj naďalej, jedli sa nie len čerstvé, ale aj údené, sušené či kyslé. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50. rokoch 20. storočia.

Dnes sa vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom stal akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Kapor sa zvykne krájať na podkovičky alebo na plátky, ktoré sa obalia a vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Komu kapor nie je po chuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, objavuje sa až po druhej svetovej vojne v 50. rokoch, ale odvtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. Ako príloha bol kedysi zemiakový šalát bez majonézy. Na tanieri sa tiež môže objaviť zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky.

V protestantských rodinách, ktoré nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina. V niektorých katolíckych rodinách, najmä na západnom a strednom Slovensku, sa dnes namiesto ryby k šalátu pripravuje vyprážaný rezeň. Na Kysuciach sa v tento deň neje nič mäsové, namiesto kapustnice si musia vystačiť s hrachovou polievkou so slivkami, potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V obci Beňuš sa večerajú halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou.

Na východe sú výnimkou aj pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. V okolí Medzeva sa konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom, obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi. Základom štedrej večere boli aj kaše - cícerová bola súčasťou večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi).

Múčne jedlá a dezerty

K tradičným vianočným dezertom patrili:

• Opekance/bobaľky/pupáky: malé buchtičky z kysnutého cesta, pečené v rúre a podávané s maslom, makom, orechami či tvarohom. Na strednom Slovensku sa jedávajú opekance s makom ako špecialita výlučne štedrovečernej večere. Na Záhorí to boli opekance s makom.
• Štedrák: chutný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. Je to veľmi sýty koláč.
• Pirohy: zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové. Na východnom Slovensku sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom.
• Koláče: kysnuté koláče z bielej koláčovej múky plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi. Na Spiši a Šariši sa koláčom hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia, pečený na východnom Slovensku.
• Ostatné: šúľance, rezance s tvarohom, medovníčky, linecké kolieska, orechové sušienky. V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky - pálený cukor balený do pestrofarebného trblietavého papiera.

Záver štedrej večere vždy tvorili koláče. Po chutnej štedrej večeri sa v nejednej slovenskej domácnosti nalieva sladký vaječný likér. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia.

Vianočné dni po Štedrom večeri

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.

Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina. Na Silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb, často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.

Pravoslávne Vianoce

Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára a večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine.

Význam a pretrvávanie vianočných tradícií

V minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania, a niektoré, ako napríklad dávanie slamy pod stôl, už dnes nemajú taký význam, pretože ľudia z mesta ťažko zháňajú slamu. Napriek tomu sa mnoho zvykov, ako napríklad krájanie jabĺčka, šupiny z kapra či tanier navyše, dodržiava dodnes.

Vianoce nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti a pokoji. Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia a teda neplytvať s jedlom. Tradície nie sú nemenné. Mnohé zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa regióny líšia. Dôležité je, aby sa ľudia snažili zmieriť a odpustiť si všetky hádky, lebo kto nie je s niekým uzmierený, nesmie si ani sadnúť k Štedrovečernému stolu.

Zdobenie vianočného stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Na Slovensku bol spočiatku stromček maličký, často iba vrcholček stromu, ktorý visel z povaly a bol skromne ozdobený sušeným ovocím, neskôr medovníčkami či ozdobami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes, sa o slovo prihlásili až po druhej svetovej vojne.

Každá krajina má svoje špecifické spôsoby, ako oslavovať Vianoce, ktoré odrážajú jej kultúrne a náboženské tradície. Hoci sa niektoré zvyky môžu líšiť, základná myšlienka Vianoc - stretnutie s blízkymi, rozdávanie lásky a pohostinnosť - zostáva jednotná a nemenná.

tags: #o #kolkej #sa #veceria #na #vianoce