Sviatok svätého Mikuláša, každoročne oslavovaný 6. decembra po celom svete, je jednou z najobľúbenejších postáv adventného obdobia, ktorú majú v obľube najmä deti. Tento deň značí, že Vianoce sú už za dverami a netrpezlivo naň čakajú všetky deti, dúfajúc, že si v čižmičke opäť nájdu tie najlepšie sladkosti. Je to deň, ktorý charakterizujú mikulášske besiedky a sprievody Mikuláša v rôznych podobách.
Historické korene a život svätého Mikuláša z Myry
Historickou postavou za oslavou sviatku svätého Mikuláša je kresťanský kňaz a neskôr biskup, ktorý žil v 4. storočí v meste Myra v dnešnom Turecku. Svätý Mikuláš sa narodil podľa tradície 15. marca 270 v meste Patara v Lýkii, Rímske cisárstvo, ktoré sa dnes nachádza na juhozápade Turecka. Bol synom bohatých a zbožných rodičov, ktorí dlho túžili mať dieťa a často o dieťa prosili. Mikuláš sa stal odpoveďou na ich modlitby a sám od ranného veku prejavoval výnimočnú oddanosť Bohu.
Jeho rodičia nešťastne zomreli počas epidémie, keď bol Mikuláš ešte mladý chlapec. Po ich smrti Mikuláš zdedil značný majetok a poslúchol Ježišove slová „predaj, čo vlastníš a peniaze rozdaj chudobným“. Použil celé svoje dedičstvo na pomoc chudobným, chorým a trpiacim. Svoj život zasvätil službe Bohu a ešte ako mladý muž sa stal biskupom v Myre (dnešné mestečko Demre na juhu Turecka), kde pôsobil v prvej polovici štvrtého storočia. O jeho živote a činoch je známych len málo faktov a dôkazov, ale jeho povesť vzrástla po tom, čo sa stal biskupom.
Cesta a zázraky Mikuláša
V mladosti sa Mikuláš podujal na púť do Svätej zeme a cestou späť z Alexandrie do Myry údajne zachránil muža, ktorý spadol do vody cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (po grécky νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza. Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu, a na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu.
Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu. Bol zatknutý a čakal na trest vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva, a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup. Bol horlivým bojovníkom proti vtedajšiemu bludu arianizmu a zúčastnil sa Prvého Nicejského koncilu v roku 325, ktorý zvolal rímsky cisár Konštantín I. s cieľom vyriešiť spor týkajúci sa Ježišovej podstaty a jeho vzťahu k Bohu.
Úmrtie a ostatky
Mikuláš zomrel 6. decembra 343 v Myre (Demre) a bol pochovaný v jeho katedrálnom kostole. Výročie jeho úmrtia sa dodnes pripomína ako deň svätého Mikuláša 6. decembra a vo východokresťanských krajinách 19. decembra podľa starého cirkevného kalendára.
Až v 6. storočí sa jeho svätyňa stala verejne známou. V roku 1087 talianski námorníci alebo obchodníci ukradli jeho pozostatky z Myry a odviezli ich do Bari v Taliansku, kde sú uložené v bazilike San Nicola. Pôvodný sarkofág sa v Myre dochoval dodnes a počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy, čo niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe sv. Mikuláša.
Podľa kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre, pričom zlomenina nosa je pravdepodobne výsledkom hádky s biskupom Areiom. V Pravoslávnej a Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku je svätý biskup a divotvorca Mikuláš veľmi uctievaný. Jeho ikona sa spravidla nachádza v základnom rade ikonostasu celkom vľavo (na sever).
Patronát svätého Mikuláša
Dnes je Mikuláš uctievaný na Východe ako človek so zázračnými schopnosťami a na Západe ako patrón najrôznejších osôb: detí, námorníkov, miništrantov, panien, pútnikov a cestujúcich, rybárov, sudcov, advokátov, notárov, obchodníkov, lekárov, krčmárov, obchodníkov s vínom, parfumami, zrnom, semenami, krajkami, súknom, mäsiarov, pivovarníkov, mlynárov, pekárov, sedliakov, tkáčov, kamenníkov, robotníkov v kameňolomoch, knihárov, knoflíkarov, sviečkarov, hasičov, zajatcov, bankárov, učencov, sirôt, obetí justičných omylov, voňavkárov, dokonca aj zlodejov a vrahov. Je tiež patrónom za šťastnú svadbu, proti nebezpečenstvu vody a mora, ku znovuzískaniu odcudzených vecí a proti zlodejom.
Jeho atribútmi sú mitra a biskupská berla; tri zlaté gule (zlaté jablká), zlaté prúty, vrecúška, chleby, mešce; traja chlapci vo vedre; tri chleby na knihe; kotva a loď; zajatci; žobrák.
Legendy a zázraky svätého Mikuláša
O živote a skutkoch svätého Mikuláša sa rozprávalo mnoho príbehov a legiend, ktoré vykresľujú jeho dobrotu, zbožnosť a zmysel pre spravodlivosť.
Legenda o troch dcérach
Za jeho najznámejší čin sa považuje zachránenie troch dcér z chudobnej rodiny. V meste Myra žila rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa Mikuláš dozvedel o ich osude, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc. Otec dcér bol zvedavý, kto im takto pomáha, a tak si na tretí deň na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno. Poďakoval sa mu, a Mikuláš ho poprosil, aby toto tajomstvo nevyzradil. Každej dcére takto daroval po 100 aureov ako veno.
Vrecká zlata, prehodené cez otvorené okno, vraj pristávali v pančuchách alebo topánkach, ktoré zostali pred ohňom, aby vyschli. To viedlo k zvyku, že deti vešali pančuchy alebo vyťahovali topánky a netrpezlivo čakali na darčeky od svätého Mikuláša. Niekedy sa príbeh rozpráva so zlatými guľami namiesto vrecúšok zlata.
Mikuláš ako ochranca detí
Poznáme aj ďalšie príbehy, ktoré vykresľujú svätého Mikuláša ako patróna a ochrancu detí. Jeden z nich rozpráva o troch študentoch teológie, ktorí cestovali do Atén. Zlý hostinský ich okradol, zavraždil a ich pozostatky ukryl. Biskup Mikuláš, idúci po tej istej trase, sa zastavil práve v tomto hostinci. V noci sa mu o zločine prisnilo, začal sa teda vrúcne modliť k Bohu, vďaka čomu sa traja chlapci vrátili medzi živých. Vo Francúzsku sa tento príbeh rozpráva o troch malých deťoch, ktoré pri svojej hre zablúdia a zajme ich zlý mäsiar (Père Fouettard). Vtom sa zjaví svätý Mikuláš a prosí Boha, aby im vrátil život a aby sa mohli vrátiť k svojim rodinám.
Ďalší z príbehov zobrazujúcich Mikuláša ako ochrancu detí sa odohral dlho po jeho smrti. Obyvatelia mesta Myra oslavovali svätca v predvečer jeho sviatku, keď do mesta prišla skupina arabských pirátov z Kréty. Ukradli poklady z kostola svätého Mikuláša a uniesli aj mladého chlapca Basilia, aby z neho spravili otroka. Basilios musel rok slúžiť vládcovi ako osobný čašník. Keď sa blížil ďalší sviatok svätého Mikuláša, Basiliova matka sa k oslave nepripojila a večer strávila doma v modlitbách. Medzitým, keď Basilios plnil svoje úlohy v službe, sa mu zrazu zjavil svätý Mikuláš, požehnal ho a preniesol ho domov do Myry.
Príbeh o pôvode Santu
Záchrana námorníkov a vojakov
Niekoľko príbehov hovorí o Mikulášovi a mori. Keď bol Mikuláš mladý, vydal sa na púť do Svätej zeme. Pri návrate po mori hrozilo, že loď zničí silná búrka. Mikuláš sa pokojne modlil a vydesení námorníci boli ohromení, keď sa vietor a vlny zrazu upokojili a nikomu sa nič nestalo. V inom príbehu zachránil život trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Mikuláš ich prosby vypočul, chopil sa kormidla a pomohol im premôcť búrku.
Magické číslo tri sa spája aj s ďalším známym príbehom o troch vojakoch. Traja rímski bojovníci mali byť popravení, pretože videli, ako Mikuláš zachránil nevinných ľudí pred popravou. Počas čakania na smrť prosili sv. Mikuláša o pomoc, no v tomto príbehu sa nezjavil priamo im, ale samotnému cisárovi. Tomu pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky.
Ďalšia legenda o svätom Mikulášovi má v sebe takisto číslo tri. Podľa nej Mikuláš opäť zachránil troch mladíkov, ktorí boli ubytovaní v hostinci. Hostinský pán ich však chcel zabiť, a to tak, že ich uložil do sudov a zatvoril ich tam. Ako sa zdá, Mikulášovi je veľmi blízke číslo tri. Symbolika čísla 3 sa v súvislosti so sv. Mikulášom z Myry spája nielen s jeho skutkami, ale aj so zobrazovaním tejto historickej postavy. Veľmi často môžete Mikuláša vidieť s tromi mešcami zlata alebo tromi sudmi.
Vývoj a formovanie tradícií Mikuláša
Kult tohto svätca sa šíril v stredovekých mestách pomedzi študentstvo. Tí si zo svojho stredu vybrali jedného, ktorý imitoval postavu biskupa v rúchu. Ako Mikuláš dopoludnia sedával počas omše v kostoloch na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná úcta skoro ako skutočnému biskupovi. Popoludní sa konal maskovaný sprievod mestom, ktorý viedol. Neskôr v kostoloch študenti hrali hry o svätom Mikulášovi, ktorý rozdával dary. V 15. storočí sa obyvatelia Prahy sťažovali, že študenti v mikulášskom sprievode na koňoch majú drahé šaty a šperky. Volali po ich skromnosti. V neskoršom období sv. Mikuláš už nechodil v sprievode len so žiakmi. Začali chodievať po domoch v maskách, žiadali dary a niekedy aj strašili deti. No hry časom nabrali na roztopašnosti a Jozef II. ich zakázal. Na obchôdzky už potom chodieval len Mikuláš, anjel a čert do vopred dohodnutých obydlí.
Pôvod tradície rozdávania sladkostí
O tradícii rozdávania sladkostí kolujú dve verzie. Prvá hovorí, že tradícia rozdávania sladkostí a ovocia sa rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky, a tá druhá zase, že tradícia pochádza z Nemecka. V Nemecku sa na deň sv. Mikuláša deti hrávali na biskupa, načo sa neskôr tento sviatok presunul na dátum 6. decembra a tento dátum sa zachoval až do dnešných čias. Predtým to však bola iná jedna noc v roku, počas ktorej sa detičky prezliekali za biskupa z Myry, teda svätého Mikuláša.
Moderný obraz Mikuláša a jeho spoločníci
Legendárneho Mikuláša v červenom kostýme, tak ako ho poznáme dnes, nevytvorili nikde inde ako v Amerike. Za mužom s dlhou bielou bradou v červenom kostýme a vrecom sladkostí a ovocia, stojí firma Coca-Cola, ktorá ho použila na svoje marketingové účely. V Amerike sa z tohto zvyku neskôr v 19. storočí stal Santa Claus, ktorý sa kryštalizoval až do podoby, ktorú poznáme dnes, a darčeky nosí na Vianoce. Mikuláš ako ho poznáme dnes získal svoju podobu kde inde ako v Spojených štátoch.
Väčšina európskych krajín si však zachovala viacero podôb Mikuláša. Na Slovensku Mikuláš nechodí sám, ale sprevádzajú ho čert s anjelom. Mikuláš v našej tradícii odmeňuje za dobré správanie (sladkosti), čo zosobňuje anjel, a napomína za zlé správanie (uhlie, cibuľa), čo predstavuje čert (ako nasledovník zlých duchov).
Podľa rôznych indícií vznikli naši čerti pokrestančením miestnych duchov či duchov lesa, ktorí sa viazali na Peruna či Velesa. Tí mali skôr negatívne postavenie, no nie až tak ako biblický diabol. Podobne je pozostatkom slovanskej mytológie aj Dedo Mráz, ktorý prinášal na saniach zimu.
V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku a Rakúsku, Mikuláša sprevádza desivý spoločník Krampus. Strašidelný Krampus chytá obzvlášť neposlušné deti do svojho vreca a odnáša ich do svojho brlohu. Táto legenda má korene v germánskom folklóre a dodnes sa oslavuje spolu s Mikulášom 5. decembra ako Krampusnacht, počas ktorej sa mladí muži prezlečení za Krampusov potulujú ulicami a strašia deti zvonením hrdzavými reťazami.
Mikulášske tradície na Slovensku
Svätý Mikuláš a oslava jeho sviatku majú na Slovensku bohatú históriu. Každoročne 6. decembra slávime sviatok sv. Mikuláša. V tento deň sa na Slovensku o svätom Mikulášovi traduje, že chodí v sprievode anjela a čerta a nosí so sebou knihu, v ktorej je zaznamenané, či boli deti počas roka poslušné.
Tradičný vzhľad a nádielka
Na Slovensku, v roľníckom prostredí, bol Mikuláš v dlhom kožuchu, mal fúzy a bradu z kúdele, berlu a papierovú mitru. Tradične sa Mikuláš zobrazoval ako biskup, ktorým počas svojho života bol. Symbolizuje ho červené rúcho, biskupská čiapka mitra a zlatá palica-berla. Samozrejmosťou je biela brada a láskavý pohľad.
Deti si vždy večer pred sviatkom sv. Mikuláša čistili doma čižmy a ponožky, aby im mohol Mikuláš do nich poukladať dobroty. Čižmy sa zvykli dávať na okno a ponožky na krb alebo kozub. Ráno si v čižmách nájdu svoju mikulášsku nádielku. Táto tradícia sa vyznáva nielen u nás, ale aj v iných krajinách strednej a východnej Európy.
Tie deti, ktoré sa správali celý rok pekne, odmeňuje drobnými darčekmi - sladkosťami, ovocím, orieškami a perníčkami. Pre deti, ktoré neposlúchali, mal prichystané buď zemiaky, uhlie alebo cibuľu. V rodinách sa oslavuje tak, že v predvečer sviatku si deti očistia čižmičky, umiestnia ich do okna a uložia sa na spánok v nádeji, že ich Mikuláš odmení. Na svätého Mikuláša sa organizujú rôzne sprievody alebo besiedky, počas ktorých majú deti možnosť stretnúť sa s Mikulášom, zarecitovať básničku alebo zaspievať pesničku a získať za to malú odmenu.
Mikuláš v minulosti na dedinách
V minulosti sa na slovenských dedinách oslavoval Mikuláš formou rôznych maskovaných sprievodov, predstavujúcich kňazov, miništrantov a čertov. Takto prezlečení mládenci chodili za dievkami a obdarovávali tie, ktoré sa im páčili najviac. Usporadúvali sa aj mikulášske trhy, dnes ich poznáme skôr ako tie vianočné. Predávalo sa na nich domáce pečivo, figúrky, sušené ovocie a rôzne drevené hračky.
Vo vidieckom prostredí sa sv. Mikuláš s čertom a anjelom objavujú až v 19. storočí. Zobrazenia čerpali z ľudových zvykov a pochôdzok s maskami typickými pre toto obdobie. Mikuláš s povestnou bradou bol oblečený ako biskup, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Sprevádzal ho pritom početný sprievod. Bývali v ňom zamaskovaní mládenci, ktorým dievky museli recitovať alebo si pred nimi kľaknúť. Najtradičnejšími spoločníkmi sv. Mikuláša bývali anjel a čert. Niekde to boli postavy gazdu a medveďa, ktorému tiež prischlo prímenie Mikuláš.
Mikuláš mal dlhočizný kožuch a bradu z kúdele. Čert mal kožuch naopak a bol opásaný reťazou, ktorou štrngal. Tvár mal zamazanú od uhlia. Anjeli mali biely odev, krídla z papiera a tvár zamúčenú, aby ho nebolo poznať. Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal detí, či sa vedia modliť, či boli poslušné, prípadne ich vyzval, aby mu zarecitovali básničku. Čert ich zase strašil. Keď deti zarecitovali, Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky, aby nimi obdaroval deti.
Stridžie dni a zákazy prác
Po Kataríne, Ondrejovi a Barbore je deň sv. Mikuláša ďalší zo stridžích dní. Ľudia verili, že aj napriek sviatku tohto svätca je zvýšená činnosť stríg. Aby nemohli škodiť statku, vešali nad dobytok cesnak. Ďalším z ochranných zvykov bolo na dvere stajne vešať prekrížené metle, aby do stajne nemohli bosorky vojsť. Verili tiež, že strigy dokážu prejsť kľúčovou dierkou, a preto ako ochranu na tých miestach kreslili svätenou vodou alebo cesnakom kríž.
Aj v tento deň platili zákazy ženských návštev. Žena nesmela prísť do domu ako prvý návštevník, lebo by do domu priniesla škodu. A tak po domoch chodili radšej muži. Zároveň však platil striktný zákaz ženských prác - nepriadlo sa, nešilo a ani nepáralo perie. Muži nemohli chodiť ani do hory na drevo, aby ich náhodou nepostihlo nešťastie.
Regionálne odlišnosti sprievodov
- V Bystrickej doline a na Kysuciach nosievali mládenci 70 cm vysokú ľudskú figurínu vytvorenú z handier, ktorú nazývali dietko.
- Z Rybian pri Topoľčanoch pochádza tradícia pozmeneného mikulášskeho sprievodu. Súčasťou obchôdzok tam bývali tri postavy - koza, postava, ktorá ju viedla obkrútená slamenými povrieslami. Tretia mala na chrbte figurínu ženy s nohavicami s prišitými čižmami.
- V Sudiciach počas priadok chodievali mládenci s postavou gazdu, ktorý viedol povrieslami obkrúteného medveďa.
- V Potvoriciach mala postava medveďa oblečený kožuch naruby, a tak sa neskôr začala nazývať čertom.
- V Žiari nad Hronom chodievali na obchôdzku 4 mládenci: Mikuláš, dvaja anjeli a čert. Každá dievka na priadkach si musela pred neho kľaknúť, modliť sa a odriekať zábavný text.
- V okolí Bardejova už počas vigílie sviatku sv. Mikuláša pestovali iný zvyk. Mikulášsky sprievod mali na starosti staršie deti. Jeden z chlapcov býval za Mikuláša, dve dievčence za miništrantov a ďalší chlapci mali korbáče upletené zo slamy. Chlapci šibali deti slameným korbáčom a prikazovali im, aby sa polepšili. Nakoniec im aj tak dali oriešky alebo sušené ovocie.
Zvyky svätého Mikuláša vo svete
Oslavy svätého Mikuláša sa vo svete rôznia a spájajú sa s rozmanitými tradíciami. Všetky však majú spoločného menovateľa - obdarovávať druhých, konať dobré skutky, byť štedrý a láskavý.
Západná Európa a Amerika
- V Holandsku chodí Sinterklaas už 5. decembra a obdarováva deti. Zvyčajne sú to rodičia alebo blízki priatelia prezlečení za Mikuláša, ktorí prichádzajú do rodín a nosia deťom drobné darčeky. Niečo dostane každý bez rozdielu, nerieši sa, či boli dobrí alebo nie. Niekedy deťom nechávajú vrecúško s darčekmi Sinterklaasovi asistenti pred dverami a zabúchajú na dvere či okno a rýchlo utečú. Podobne je tomu v Belgicku či Luxembursku.
- Táto tradícia sa rozšírila do Severnej Ameriky s holandskými prisťahovalcami, ktorí osídľovali New Amsterdam, dnešný New York. V Amerike sa z tohto zvyku neskôr v 19. storočí stal Santa Claus a kryštalizoval sa až do podoby, ktorú poznáme dnes, kde darčeky nosí na Vianoce.
- V Nemecku a v Rakúsku dostávajú deti malé darčeky už 5. decembra. Mikuláš je oblečený ako biskup a má desivého spoločníka Krampusa.
- Vo Francúzsku prichádza Mikuláš 6. decembra a dáva deťom drobné darčeky a čokolády. V rodinách sa rozprávajú príbehy o tom, ako svätý Mikuláš pomáhal deťom, napríklad tá so zločinným mäsiarom, známym ako Père Fouettard.
Východná Európa a Blízky východ
- V Grécku, Albánsku, Srbsku a Bulharsku sa svätý Mikuláš oslavuje v predvečer jeho sviatku, 5. decembra. Tento deň je známy ako Shen’Kolli i Dimnit (Svätý Mikuláš Zimný). V týchto kultúrach je tento deň dňom pôstu, nie rozdávania darčekov. Väčšina ľudí sa zdržiava konzumácie mäsa alebo sa postí úplne alebo pripravuje sa na hostinu, ktorá začína tesne po polnoci.
- Vo východokresťanských krajinách sa Mikuláš oslavuje 19. decembra podľa starého cirkevného kalendára.
Krajiny bez tradičných mikulášskych osláv
V Amerike a vo Veľkej Británii sa sviatok svätého Mikuláša tradične neoslavuje ako samostatný deň darčekov, no zvyky podobné tým mikulášskym sa stali súčasťou vianočných osláv.
Súčasné obdarovávanie a posolstvo Mikuláša
Svätý Mikuláš je patrónom a ochrancom detí a pri príležitosti svojho sviatku im rozdáva drobné darčeky - najčastejšie sladké dobroty.
Darčeky na Mikuláša
Zvyčajne bývajú v mikulášskej nádielke drobné sladkosti, cukríky, lízatká, perníčky, čokoláda, ovocie a sušené ovocie, oriešky. V mnohých rodinách dostávajú na Mikuláša deti adventný kalendár - či už ten kúpený, alebo po domácky vyrobený. Niekedy sa v čižmičke objaví aj drobná hračka, časopis či knižka alebo farbičky. Čokoládovú figúrku Mikuláša si mnohí pamätáme z detstva a aj dnes má svoje miesto v mikulášskych nádielkach.
Hoci je Mikuláš predovšetkým sviatkom pre deti, aj dospelí si ho môžu pekne uctiť. Nie je nič zlé, ak svojim blízkym venujeme balíček s nejakou dobrotou, napríklad kvalitnou čokoládou, alebo ak venujeme malý obnos na charitu a pomôžeme ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
Dôležitosť Mikuláša pre deti a spoločnosť
Deň sv. Mikuláša má v životoch detí veľmi dôležitú úlohu. Príchod Mikuláša je oveľa viac ako len krásnou spomienkou na detstvo. Vďaka Mikulášovi a jeho pomocníkom sa deti okrem iného učia rozoznávať dobro od zla. Svätý Mikuláš v sprievode anjela stelesňujú dobrotu, radosť a šťastie, a oproti nim stojí špinavý čert s dlhým chvostom a rohmi, ktorý je symbolom zla. Viera v dobro sa však v tomto období spája ešte s niečím iným, a to s detskou poslušnosťou. Aj v detstve rodičia deťom hovorili, že Mikuláš príde len v prípade, že boli celý rok poslúšané.
Oslava svätého Mikuláša je viac ako len príležitosť na obdarovanie. Je pripomienkou dôležitosti štedrosti, súcitu a túžby pomáhať druhým. Mikuláš symbolizuje ideál nezištnej pomoci a láskavosti, ktorý je aktuálny aj v súčasnosti. Jeho postava inšpiruje jednotlivcov a komunity k dobročinným aktivitám a podpore tých, ktorí to potrebujú. Oslavy spojené s Mikulášom poskytujú priestor na zamyslenie sa nad tým, ako môžeme prispieť k lepšiemu svetu, a povzbudzujú nás ku konaniu dobrých skutkov v mikulášskom duchu. Tento sviatok nielen učí deti dôležitosti dobrého správania a štedrosti, ale tiež posilňuje rodinné a komunitné väzby. Mikuláš nás učí, že aj malé skutky láskavosti môžu mať veľký vplyv a že láskavosť a štedrosť sú vlastnosti, ktoré by sme mali pestovať nielen počas sviatkov, ale počas celého roka.
tags: #pekny #mikulassky #den