S príchodom prvého januára sa na Slovensku spájajú nielen oslavy, ale predovšetkým hlboko zakorenená tradícia novoročných vinšov. Novoročný vinš je mostom medzi minulosťou a budúcnosťou, pripomínajúc nám, že hoci sa časy menia, túžba po zdraví, pokoji a blízkosti zostáva rovnaká.
V minulosti sa verilo v magickú silu slova. To, čo sa na Nový rok vyrieklo, malo moc ovplyvniť osud celej rodiny a hospodárstva. Prvým vinšovníkom v dome musel byť podľa tradície muž alebo malý chlapec, aby „žena vraj mala nosiť smolu a chorý človek chorobu“. Vinšovníci, často nazývaní aj koledníci, chodili od domu k domu hneď po polnoci alebo skoro ráno, aby vinšovali šťastie, zdravie, hojnosť, radosť či dobrú úrodu.
Zákaz hydiny a iné povery
Na Nový rok sa nesmelo jesť nič s krídlami (kura, kačka, hus), aby „šťastie neuletelo“. Naproti tomu, na novoročnom stole by nemalo chýbať bravčové mäso, čiže „zlaté prasiatko“, ktoré môže do rodiny priniesť hojnosť.
Okrem toho platilo, že človek sa mal snažiť ostať v tento deň v dobrej nálade a duševnom pokoji, aby mal celý rok pred sebou takýto pokojný a príjemný.
Jedinečnosť rusínskeho etnika a ich kultúry
Rusíni sú ako etnikum na Slovensku svojím spôsobom unikátni. Používajú iné písmo než latinské - cyriliku. Okrem nej po svojich predkoch zdedili náboženstvo východného obradu, ktoré je síce spojené s cyrilometodskou tradíciou, ale jej stopy sa do života Rusínov stáročiami pretavili inak než v prípade Slovákov. Rusínske obyvateľstvo si ako jediné na našom území zachovalo v liturgických a iných bohoslužobných textoch aj prvky staroslovienskeho jazyka.
Staroslovienčina, prvý spisovný jazyk Slovanov pochádzajúci z 9. storočia, je prítomná i v obradoch gréckokatolíckeho i pravoslávneho náboženstva, ktoré sú prevažujúcim vierovyznaním rusínskeho etnika.
Kalendárne rozdiely a rusínske Vianoce
Rusíni si ako grécki katolíci zachovali až do 20. storočia zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár, často z praktických dôvodov, napríklad pre školské prázdniny.
Naproti tomu absolútna väčšina pravoslávnych Rusínov sa ešte stále pridržiava starého Juliánskeho kalendára. V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese, ako potvrdil hovorca Ľubomír Petrík za Prešovskú archieparchiu, ktorá spravuje 163 farností. Z farností a obcí v Košickej eparchii sa už Juliánskym kalendárom neriadi žiadna. Podľa jej hovorcu Michala Hospodára poslednou obcou, ktorá sa pridŕžala januárového termínu, ale nedávno tiež prešla na nový štýl, bol Ruský Hrabovec v okrese Sobrance.
Juliánsky kalendár sa však zachováva v pravoslávnej cirkvi. Spolu s východnou pascháliou je kánonickým kalendárom Prešovskej pravoslávnej eparchie. Podľa hovorcu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Milana Gerku, bohoslužby v starom štýle, podľa Juliánskeho kalendára, budú v 118 chrámoch na celom území Slovenska, ale najmä na východe a prevažujúco v Prešovskom kraji.
Štedrý večer (Sjatyj večur) podľa rusínskych zvykov
Rusínskym Vianociam predchádzal prísny pôst, podobný tomu pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení, na „Sjatyj večur“, začínali prvé obrady.
Tradičné prípravy a rituály
- Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy.
- Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia.
- Na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody.
- „K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku. Všetci sme šli k "prorubu", ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny,“ spomína rusínsky spisovateľ Vasiľ Choma. Mnohí Rusíni, aj v mestách, istú podobu tohto zvyku ani dnes nestratili - pred večerou sa každý umyje len studenou vodou, hoci z vodovodu.
Štedrovečerná večera
Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“.
Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál:
- Cesnak s chlebom, soľou a medom
- Hríbová „mačanka“
- Pôstna kapustnica
- Pirohy
- Studená slivková polievka „slivčanka“
- Pečená ryba
- Bobaľky s makom
- Napečené koláče
- Pre dospelých bola nachystaná aj pálenka.
Po večeri
„Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. Deti si na slamu sadali, dávali tam vankúše a hrali sa, akože spia,“ pokračuje v spomienkach Vasiľ Choma. „Patrilo to k všeobecnej vrave, ktorá nastala po skončení večere, keď si každý našiel pod stromčekom aspoň drobný darček od Ježiška.“ Po večeri chodievajú v rusínskych dedinách aj dnes od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu.
Čaro Vianoc koledy a zvyky
Slávenie vianočných sviatkov u Rusínov
Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný v bežnom slovenskom ponímaní. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny.
Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „Roždestvo Christovo“, slávnostným spôsobom tri dni:
- 1. deň: Roždestvo Christovo.
- 2. deň: Sobor presvjatoj Bohorodici.
- 3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana.
Podstata a forma novoročného vinšovania
Vinš je slovesný prejav želania, podstata vinšovania. Má deklamatívnu, najčastejšie veršovanú (rýmom a rytmom viazanú) formu, v ktorej sa metaforicky vyjadruje prianie zdravia, prosperity, pozemského a posmrtného života. Kratšie sú individuálne želania, ktoré sa podľa tradície prednášali pri začatí niektorých prác a činností (napríklad: „Pánboh pomáhaj!“), alebo v kruhu rodiny pri príležitostiach každodenných (pozdravy) aj sviatočných (pri narodeninách, meninách, svadbách, okolo Vianoc, Nového roku, Veľkej noci).
V obradoch máva želanie podobu vinša (vo svadobných sú rozvinuté aj do rozsiahlejších veršov). V obchôdzkach (pri koledovaní, polazovaní a ďalších) mali vinše magicko-prosperitnú funkciu. Keďže obchôdzky sa postupne menili na zábavné príležitosti, pôvodná funkcia vinšov sa oslabovala a pribúdali v nich humorné prvky. Vinše pri obchôdzkach mali širšiu spoločenskú platnosť a zahrňovali aj prvky lokálnej etikety, preto boli rozsiahlejšie a mali ustálenejšiu výstavbu. Skladali sa obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu vo výraznej deklamatívnej podobe a u detí, mládeže a služobníctva i požiadania odmeny. Úvodné oslovenie a poďakovanie máva často dialogickú formu.
Populárne novoročné pranostiky
- Ako na Nový rok, tak po celý rok.
- Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
- Aký je deň Nového roka, taký bude celý rok.
Príklady tradičných vinšov
Tradičné vinše vychádzajú zo zvykoslovia v jednotlivých regiónoch Slovenska a často sú to krásne slovné aj myšlienkové skvosty. Použiť ich znamená nič nestratiť, skôr získať.
- „Vinšujem vám tento Nový rok, aby vám vypadol z pece bok. „Vinšujem vám v tomto novom roku, v komore slaninu a v pitvore múku. V maštali teliatko a v izbe dieťatko.“
- „Dneská je prvý deň roku, prišli sme vám zavinšovať trochu, aby ste mali šťastia, zdravia stáleho a mešteka nikdy prázdneho!“
- „A ja vam vinčujem na totu svatu viľiju hojnejši pokornejši ľepše ročki dožic jak šme prežili pri ščescu a zdravu boskim požehnaňu a po šmerci slavu večnu korunu anďelsku.“
- „Doniesol som Vám ocele, aby ste nevypadli z postele, koľko máte za rámom lyžičiek, toľko máte vo dvore teličiek, koľko máte na šope kolov, toľko máte v maštali volov; koľko máte za rámom tanierov, toľko majú vaše dievky frajerov; koľko máte tuná zrkalov, toľko mi dajte grajciarov.“
- „Všetko krásne v Novom roku a dobrých ľudí po boku.“