Dňa 28. októbra 1918 vznikol samostatný česko-slovenský štát, ktorý je považovaný za jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Od roku 2019 je 28. október oficiálne uznaný ako štátny sviatok Slovenskej republiky, avšak s dôležitou špecifikáciou - nie je dňom pracovného pokoja.
Zmeny v legislatíve o štátnych sviatkoch
V utorok 2. novembra poslanci schválili novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Táto novela priniesla zmenu v štatúte 28. októbra, ktorý sa stal novým štátnym sviatkom s názvom Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Napriek tomu, že tento deň bude štátnym sviatkom, nebude zároveň dňom pracovného pokoja. Parlament podporil túto koaličnú novelu 82 hlasmi. Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu bol zároveň vyradený zo zoznamu pamätných dní.
Vďaka pozmeňovaciemu návrhu nie je 28. október ako štátny sviatok dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Zákonník práce totiž obsahuje viacero ustanovení, ktoré sa týkajú osobitnej právnej úpravy pre dni pracovného pokoja i pre sviatky.
Význam 28. októbra
Dňa 28. októbra 1918 vznikol samostatný česko-slovenský štát. Podľa predkladateľov novely ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvýkrát v histórii, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia.
Rozšírenie zoznamu pamätných dní
Zoznam pamätných dní a štátnych sviatkov sa novelou upravil a rozšíril. Pribudli štyri nové pamätné dni, vrátane 24. júna ako Dňa pamiatky obetí komunistického režimu. Tento deň má pripomínať 24. jún 1954, kedy na súde v Trenčíne počas procesu so Silvestrom Krčmérym zazneli jeho slová: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!”. Silvester Krčméry si podľa poslancov OĽANO zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novodobej slovenskej histórii. Doterajší Deň zahraničných Slovákov sa premenuje na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Dátum 12. október si budeme pripomínať ako Deň samizdatu. Do zoznamu pamätných dní pribudne aj 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
Štátne sviatky na Slovensku
Slovensko má v súčasnosti päť štátnych sviatkov. Schválením novely sa počet štátnych sviatkov zvýšil na šesť. Kým pri predchádzajúcich návrhoch sa počítalo s tým, že 1. september (Deň ústavy) by sa zmenil zo štátneho sviatku na pamätný deň, predložený návrh zákona s takouto zmenou nepočíta. Navrhovatelia argumentovali tým, že vznik samostatného česko-slovenského štátu patrí k jedným z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Pripomenuli, že počas trvania česko-slovenského štátu bol tento deň štátnym sviatkom, no po vzniku samostatného Slovenska sa nedostal ani do zoznamu pamätných dní.
Predkladatelia návrhu zákona uviedli, že cieľom je zvýšiť význam, ktorý Slovenská republika prikladá tomuto dňu, bez toho, aby sa znižoval počet dní pracovného pokoja, čo by mohlo mať dopady na ekonomiku a podnikateľské prostredie. Preto je 28. október štátnym sviatkom, ale nie dňom pracovného pokoja.
História snáh o vyhlásenie 28. októbra za štátny sviatok
Snahy o vyhlásenie 28. októbra za štátny sviatok sa objavili už viackrát. Peter Osuský (SaS) spolu s ďalšími poslancami navrhoval novelizovať zákon o štátnych sviatkoch a vyhlásiť 28. október za štátny sviatok už trikrát - v rokoch 2015, 2017 a 2018. Pri príležitosti storočnice od vzniku Československa v roku 2018 bol prijatý zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch vkladá prechodné ustanovenie (§ 4a). V roku 2018 bol 30. október dňom pracovného pokoja, keďže sa oslavovalo jubilejné sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine.
V minulosti sa objavili aj návrhy, aby sviatok niesol názov Deň úcty k dielu M. R. Štefánika Deň vzniku prvej Československej republiky. Poslanci za SDKÚ-DS Pavol Frešo a Ľudovít Kaník vtedy nepresadili novelu zákona o štátnych sviatkoch, ktorou si chceli v tento deň pripomínať vznik prvej Československej republiky. Dušan Jarjabek vtedy reagoval, že Slovenská republika má v porovnaní s inými štátmi priveľa voľných dní a manipuloval by so sviatkami opatrne.
Ako sa bývalo a žilo v Prvej republike - Československý funkcionalizmus
Otvorené otázky a kritika
Zavedenie štátneho sviatku, ktorý nie je dňom pracovného pokoja, vyvoláva diskusie. Kritici poukazujú na to, že tento krok degraduje samotný pojem štátneho sviatku, ktorý je všeobecne chápaný ako výnimočný deň. Argumentujú, že ak sa štátny sviatok môže stať bežným pracovným dňom, potom môže byť viac-menej čokoľvek a môže ich byť viac-menej koľkokoľvek. V praxi sa totiž nič nezmení, obchody sú otvorené a verejná doprava jazdí v štandardnom režime.
Poukazuje sa na to, že na symbolické uctenie si nejakej udalosti bez pridania voľného dňa slúži inštitút pamätných dní, ktorých je na Slovensku už dvadsaťtri. Tieto dni sú síce pracovné, ale zákon ich upravuje ako pamätné, čo je v podstate to isté ako "pracovný štátny sviatok". Rozlišovanie pamätných dní a štátnych sviatkov je pritom rozumné: v pamätné dni si niečo pripomíname, vo sviatky niečo svätíme.
Podľa zástancov plnohodnotného štátneho sviatku by 28. október mal byť riadnym štátnym sviatkom, ktorý sa svätí a je teda voľným dňom s červeným číslom v kalendári. Od tohto dňa v roku 1918 totiž Slováci prvýkrát v histórii mali vlastný štát. Ak by potom voľných dní bolo priveľa, vždy je tu možnosť niektorý zo súčasných dní pracovných pokoja, ktoré nie sú chránené Vatikánskou zmluvou, zrušiť alebo presunúť do kategórie pamätných dní.