Pátranie po záznamoch o zrušených slávnostiach, analýza obsahu kníh a ich prípadné recenzie odhaľuje bohatú mozaiku spoločenského a kultúrneho života v rôznych obdobiach. Nasledujúci text sa zameriava na predstavenie publikácií a historických udalostí, ktoré reflektujú premeny kultúry a dokumentujú významné aspekty regionálnych dejín.
Oslavy, kultúra a ich transformácia
Ocenenie žien a publikácia "Madame Cannelle"
V Brezne vzdali poklonu, rešpekt a úctu ženám za ich prínos v pracovnom živote. Miestny odbor Živeny v Brezne na konci vlaňajšieho roka vyhlásil druhý ročník ankety Srdce ženy 2024, ktorej cieľom je predstaviť výnimočné dámy z regiónu, oceniť ich za prácu, činy a skutky, ktoré vykonali v predchádzajúcom období. Slávnosť pod moderátorskou taktovkou Janky Zvončekovej sa konala v stredu 26. februára v synagóge, ktorá sa zaplnila do posledného miesta. Ako na otvorení povedala predsedníčka breznianskych živeniarok Zuzana Brozmanová, každý z nás môže vnímať úspech iným spôsobom, patrí však k nemu pracovitosť, motivácia a dôležité je veľké srdce. Dámy pozdravil aj primátor Tomáš Abel, podľa ktorého slov sú ženy krásnou esenciou života mužov, spoločnosti a aj v pracovnom prostredí. V kategórii Pomoc verejnosti si Srdce ženy odniesla Ivana Kružliaková, ktorá svoj profesijný život venovala pomoci ostatným ľuďom.
V kategórii Úspešná žena sa stala víťazkou Bibiána Furdíková, ktorá od 90-tych rokov podniká. Spolu s manželom sa najskôr venovali obchodu s tabelačným papierom. Zásadný zlom nastal v roku 2004, kedy sa pustili do obnovenia výroby ručného papiera, ktorý sa používa v reprezentatívnom písomnom styku, krásnou spoluprácou bola výroba pozvánok pre módnu návrhárku Lýdiu Eckhardt. Pani Furdíková založila tiež chránenú dielňu v Brezne a v Michalovej, kde našli uplatnenie aj zdravotne ťažko postihnutí. Vytvorila tiež interaktívnu náučnú hru o Brezne, pomocou ktorej sa žiaci breznianskych škôl učia spoznávať svoje mesto. Svoj životný príbeh opísala vo svojej knihe Madame Cannelle, ktorá vyšla v roku 2021. Okrem podnikateľských aktivít dlhé roky je členkou ZPOZu pri Mestskom úradu v Brezne, organizuje sebarozvojové aktivity pre ženy, je členkou OZ Amazonky. „Som veľmi vďačná za toto ocenenie a hlavne za to, že som žena. Byť ženou je niečo výnimočné a úžasné. A čo treba k tomu, aby žena mohla podnikať? Trošku odvahy, trošku čertíka a samozrejme kreativitu, vízie a sny.“
Výročie obce Malinová a jej monografia
Tradícia osláv okrúhleho výročia bola založená v Malinovej pred desiatimi rokmi, kedy sa podobné podujatie konalo prvýkrát. Súčasné vedenie obce na tento zvyk nadviazalo a pre svojich obyvateľov si obec pripravila veľkolepé trojdňové oslavy 680. výročia prvej písomnej zmienky o Malinovej. Tým predchádzali niekoľkomesačné prípravy, na ktorých sa podieľal organizačný štáb, členovia spoločenských a záujmových organizácií v obci, starosta obce a obecné zastupiteľstvo.
Oslavy začali v piatok 30.08. kladením vencov k Pomníku padlých a nasledovala Slávnostná akadémia, počas ktorej boli ocenené významné osobnosti z obce, rodáci šíriaci dobré meno o Malinovej a podnikatelia z obce. Medzi ocenenými boli napríklad Ferdinand Schlenker a Wera Stiffel s Čestným občianstvom, bývalá starostka Mária Luprichová a Edita Priehodová s Cenou obce, a viacerí jednotlivci s Cenou starostu obce. Ďakovné plakety boli udelené rôznym organizáciám a Ďakovné listy hudobnej skupine 2SP Band, Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Nitrianske Pravno, Materskej škole Malinová a viacerým spoločnostiam za partnerskú spoluprácu a podporu.
Obecné oslavy pokračovali na druhý deň na futbalovom ihrisku s bohatým kultúrnym programom. V rámci podujatia sa predávala Monografia o obci Malinová, ktorá vyšla pri príležitosti obecného výročia pred desiatimi rokmi, kovové magnetky so symbolmi obce a tiež nové tričká s erbom obce. Záverečný deň osláv začal slávnostnou omšou v miestnom kostole spojenou s organovým koncertom.
Knižné publikácie Kysuckého múzea - Obsah a historický kontext
Kysucké múzeum a jeho súčasť Dokumentačné centrum lesných železníc na Slovensku, sa ujalo unikátnej edície Zaniknuté koľaje. Prostredníctvom Dokumentačného centra Kysucké múzeum podporuje výskumné i vydavateľské aktivity v oblasti histórie, ktorá sa vzťahuje nielen k dejinám dopravy, ale svedčí aj o vývoji vedy a techniky na Slovensku ako celku. Reprezentatívne publikácie, týkajúce sa významných tém z pohľadu regionálnych dejín, ako aj ich národného kontextu, vychádzajú v edícii Zlatý fond Kysuckého múzea od roku 2010. Zlatý fond Kysuckého múzea predstavuje zhodnotenie bádateľskej práce jeho odborných pracovníkov i spolupracovníkov.
Edícia "Zaniknuté koľaje" a história železníc
Kniha Zaniknuté koľaje predstavuje v poradí štvrté pokračovanie edičného radu a je prvým zväzkom edície vydaným pod hlavičkou Kysuckého múzea v Čadci. Prináša históriu lesnej železnice údolím Kľakovského potoka zo Žarnovice do hôr pod Vtáčnikom, od začatia jej výstavby, prevádzkovania, až po jej zrušenie v roku 1966. Okrem technických a stavebných údajov o železnici, publikácia obsahuje množstvo dobových fotografií, typových výkresov, ale tiež technické parametre trate a prehľad koľajových vozidiel, ktoré boli používané na lesnej železnici.
Publikácia Lesné železnice a lanovka spoločnosti J. Ph. Glesingera predstavuje v poradí už 6. zväzok edície Zaniknuté koľaje. Ide zároveň o 3. zväzok edičnej rady vydaný Kysuckým múzeom v Čadci. Tomáš Haviar, ktorý sa uvedenej problematike venuje už dlhodobo, na príprave knihy autorsky spolupracoval i s českým odborníkom na koľajovú dopravu Zdeňkom Marunom. Kniha si kladie za cieľ oboznámiť čitateľov s otázkou úzkorozchodných železníc, ktorých výstavba a prevádzkovanie boli späté s pôsobením podnikateľa J. Ph. Glesingera. V úvodnej časti publikácie sa stretnete nielen so základnými charakteristikami niekdajšieho obchodu s drevom, ale aj s biografickými údajmi o spomínanom podnikateľovi a jeho činnosti. Hlavné kapitoly sú členené z geografického hľadiska a zameriavajú sa na Turiec, Podtatranský región, údolie Hnilca a Záhorie. Do pozornosti sa tak dostali lesné železnice Horný Turček - Štrich, Spišská Belá - Lendak či Dúbrava - Kobylárka, no i ďalšie trate, normálnerozchodné vlečky a lanovka. Monografia je doplnená obrazovými prílohami, ktoré obsahujú dobové fotografie, plány, typové výkresy či mapy.
Kysucko-oravská lesná železnica
Monografia o Kysucko-oravskej lesnej železnici podáva čitateľovi informácie o vzniku, prevádzke a zrušení železnice, záchrane jej pamiatkovo a technicky najcennejšej časti i funkčnej obnove časti zachovaného úseku bývalej lesnej železnice, ktorá v súčasnosti funguje ako múzejná železnica. Kniha má nasledovné kapitoly:
- Lesné železnice na Slovensku
- Vznik Kysucko-oravskej lesnej železnice
- Základné stavebné a technické údaje o železnici
- Koľajové vozidlá
- Prevádzka železnice
- Zrušenie a likvidácia lesnej železnice
- Záchrana úvraťovej časti
- Funkčná a spoločenská obnova
Jednotlivé kapitoly sú doplnené fotodokumentačným materiálom, niektoré kapitoly sú členené na podkapitoly.
Monografie o kultúrnom dedičstve a osobnostiach
Kolektívna monografia o Drotárstve je spoločné dielo Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, Považského múzea v Žiline a Kysuckého múzea v Čadci. Kniha predstavuje drotárstvo ako významný fenomén nášho kultúrneho dedičstva, a to tak z hľadiska historického, národopisného, ako aj umenovedného. Mapuje jeho bohatú históriu, najvýznamnejšie strediská i osobnosti. Zaoberá sa odevom drotárov, ich každodenným životom i ľudovými zvykmi, ako i odrazom drotárskeho remesla vo výtvarnom umení a literatúre 19. a prvej polovici 20. storočia.
Publikácia Juraj Turzo je spoločným dielom Žilinského samosprávneho kraja, Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Kysuckého múzea, Považského múzea a Vydavateľstva Matice slovenskej. Na svojich 183 stranách kniha ponúka čitateľovi kapitoly plné pútavých príbehov, faktov a zaujímavostí zo života jednej z najvýznamnejších postáv Žilinského kraja. Silný dojem z knihy umocňujú kratšie zamyslenia z pera spisovateľa Petra Kubicu. Obsahovo je možné listy Juraja Turza rozdeliť na rodinnú korešpondenciu, korešpondenciu zemepána, hlavnožupanskú korešpondenciu a korešpondenciu Turzu ako krajinského hodnostára. Pramennú hodnotu týchto listov podčiarkuje aj skutočnosť, že viacerí odosielatelia patrili tiež k vysokopostaveným, dobre informovaným a vplyvným osobnostiam.
Monografia Gorali z edície nevšedného dedičstva Žilinského samosprávneho kraja, ktorú napísal kolektív autorov pod vedením Miloša Jesenského, vyšla vo vydavateľstve Matice slovenskej. Kniha pútavým spôsobom dokumentuje život a kultúru svojráznych obyvateľov hôr na slovenskom, poľskom a českom pomedzí, ich pôvod, osídlenie, materiálnu a duchovnú kultúru - kalendárne a rodinné obyčaje, nárečie, odievanie, tradičné zamestnania a remeslá, folklórne slávnosti, súbory a mnoho zaujímavostí zo života Goralov. Monografia prezentuje výsledky archívneho výskumu a spracovaného pramenného materiálu, ktorý dopĺňajú svedectvá pôvodných obyvateľov kysuckých goralských obcí s ukážkami goralského dialektu.
Kolektívna monografia pätnástich autorov a viacerých inštitúcií Juraj Jánošík spracúva jánošíkovskú tematiku doteraz najucelenejším spôsobom. Dôkazom, že Jánošík „prežil“ dodnes, je aj nová, obsahovo atraktívna knižná publikácia, ktorú aktuálne vydala Matica slovenská v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom. Hoci sa o Jánošíkovi napísalo už veľa, táto kniha presvedčí, že stále je čo objavovať.
Reprezentatívna publikácia Javorníky z kolekcie Nevšedného dedičstva Žilinského kraja, ktorú vydala Matica slovenská, je kolektívnym dielom viacerých autorov pod vedením MVDr. Petra Bellu. Kniha nie je len o osobách a veľkých skutkoch, je o miliónoch rokov, kilometroch zlomov a litroch vôd, morských i horských. Je o pohorí, ktoré sa inak tvári z kysuckej i bytčianskej doliny, a úplne inak od Žiliny. Dá sa prejsť za jeden deň a pritom ponúka pútnikom i putujúcim množstvo zážitkov, ktoré poodhalia krásu prírody aj silu histórie.
Kolektívnu monografiu Kelti vydala Matica slovenská v Martine, v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, Kysuckým múzeom v Čadci a Oravskou knižnicou A. Hviezdoslava. Starovekí bojovníci neožívajú len v románoch, ale aj v práci archeológov, geológov či speleológov. Kniha pozýva k vykročeniu po stopách starých Keltov v Žilinskom kraji. Z čriepkov, útržkov informácií a indícií skladáme prekvapivo plastický obraz ľudu púchovskej kultúry či keltských Kotínov. Nachádzame ich na Orave, v Turci, na Liptove, Hornom Považí i na Kysuciach. Ich spisba mlčí, prihovárajú sa iní autori, často z ich nepriateľskej strany, aby napomáhali rekonštrukciu príbehu, na začiatku ktorého stáli hrdí ľudia, naplno prežívajúci svoju každodennosť.
Zlatý fond Kysuckého múzea: Vedomosti stolíc a regionálna história
Publikáciu Vedomosti Trenčianskej stolice zostavili Martin Turóci a Imrich Nagy. Historické a geografické opisy z polovice 18. storočia čitateľovi ponúkajú unikátne svedectvo o histórii jednej z našich najvýznamnejších a najväčších stolíc. Čitateľ sa dozvie, ako v minulosti vyzerala naša príroda, aké živočíchy obývali naše lesy a vody. Kniha mu predstaví zvyky, obyčaje a tradície našich predkov a na základe jedinečných opisov si bude môcť vytvoriť predstavu o tom, ako v minulosti vyzerali naše hrady, z ktorých sú mnohé dnes už iba ruinami. Vydanie je unikátne i svojou koncepciou - vychádzajú so slovenským textom, ku ktorému je paralelne radený prislúchajúci originálny latinský text.
Zlatý fond Kysuckého múzea prináša čitateľom v poradí šiesty kompletný slovenský preklad časti slávneho monumentálneho diela Historicko-geografické Vedomosti o súvekom Uhorsku od slovenského polyhistora a učenca Mateja Bela, v ktorom jeho autor jedinečným spôsobom opísal všetkých 48 stolíc vtedajšieho Uhorska. Vedomosti Liptovskej stolice predstavujú jedinečný historický prameň k poznaniu regionálnych dejín Liptova a celého severozápadného Slovenska. V historických a geografických opisoch z polovice 18. storočia sa dočítate, ako v minulosti vyzerala liptovská príroda, aké živočíchy obývali jej lesy a vody. Publikácia svojou bilingválnou slovensko-latinskou koncepciou nadväzuje na minuloročné vydanie Vedomostí Trenčianskej stolice. Podobne aj prvá časť knihy predkladá originálny latínsky text Vedomostí Oravskej stolice, ktorý pripravil historik a klasický filológ Gergely Tóth, PhD. Druhú časť tvorí slovenský preklad latinského textu, ktorého autorom je Mgr. Imrich Nagy, PhD.
Špecializované publikácie o Kysuciach
Kniha Miroslava Glejteka o heraldike vychádza z pramenného výskumu, ale aj množstva poznatkov publikovaných v staršej i novšej heraldickej spisbe. V práci sú zahrnuté najnovšie poznatky predovšetkým súčasných slovenských heraldikov. Veľký dôraz sa tu kladie na stredoveký heraldický vývoj, pretože heraldika vznikla a zažila obrovský rozmach v období stredoveku.
Kniha mapujúca muzeológiu na Kysuciach, opierajúca sa o staré texty, nálezy a lokality, ktoré dali život celým Kysuciam. Čitateľ sa dozvie, či boli v tomto regióne Slovania a cisárski vojaci, koľko kráľov vstúpilo do povodia rieky Kysuca, aké dokumenty dosvedčujú naše bytie a aké živobytie prevládalo v dobách dávnych až pradávnych. Prílohou je "Kysucký dejepis" od čadčianskeho rodáka Rudolfa Mattera.
Autorom knihy o historickom mapovaní je Martin Turóci, historik Kysuckého múzea v Čadci. Kniha do problematiky mapovania uvádza čitateľov v historickom kontexte. Jedná sa o tajné mapy tzv. Prvého vojenského mapovania z rokov 1763 - 1787, kedy Kysuce ako súčasť tzv. Horného Uhorska boli v tej dobe súčasťou rakúskeho štátu. Autor venuje pozornosť i susednému Tešínskemu Sliezsku, hlavne problematike hraničných sporov a výstavbe fortifikačných systémov. Zachytené sú nielen historické, vojenské a politické aspekty, ale i dobové technické postupy pri zaznamenávaní tvarov reliéfov, spôsob merania v teréne a následné zobrazovanie zemského povrchu v podobe dobovej kartografickej produkcie.
Edícia Zlatý fond Kysuckého múzea sa rozšírila o ďalšiu publikáciu venovanú významnej predstaviteľke nemej éry filmu, ktorej korene siahajú na Kysuce. Pola Negri, dcéra poľskej matky a slovenského otca, je pritom dokonca označovaná za vôbec prvú európsku herečku, ktorá bola „importovaná“ do Hollywoodu. Kniha Pola Negri známa i neznáma sa pokúša ozrejmiť charakter jej väzieb k Slovensku. Okrem iného sa tiež snaží podať sumarizujúci obraz o doteraz publikovaných údajoch, konfrontovať ich s relevantnými prameňmi a hodnovernými informáciami.
Publikácia Kysucké ľudové piesne je prezentáciou piesňového folklóru Kysúc, ako jedného z najvýznamnejších súčastí tradičného nehmotného dedičstva regiónu, ktorá vznikla na základe dlhoročného výskumu etnomuzikológa. Kniha, ktorú vydalo Kysucké múzeum v Čadci, obsahuje 864 ľudových piesní z oblastí Kysúc, vrátane ich notového záznamu s úvodnou historicko-etnografickou štúdiou.
Monografia Päť panstiev - Vybrané aspekty hospodárskeho života na panstvách Žilinského slúžnovského obvodu Trenčianskej stolice od konca 18. do polovice 19. storočia, patrí do Zlatého fondu Kysuckého múzea. Medzi hlavné prínosy publikácie patrí rozbor dôležitých sociálnych a hospodárskych aspektov života v skúmanej oblasti na konci feudalizmu. Ten prehlbuje poznatky o mnohých v tejto oblasti obchádzaných, prípadne málo spracovaných témach, akými sú židovská komunita, systém doplňovania a zásobovania armády, zbojníctvo a jeho vplyv, obchod s drevom a pltníctvo. Za dôležitú možno pokladať i analýzu a opis lokálnej dobovej správy.
Kultúrno-osvetová činnosť v Novom Meste nad Váhom a ideologické zmeny
So snahami o povznesenie národa v oblasti kultúry a vzdelanosti prostredníctvom kultúrno-osvetovej činnosti sa nestretávame len v novodobej histórii Slovenska. Pre národných buditeľov bola osveta hlavným prostriedkom pri rozvíjaní národného povedomia Slovákov už od čias osvietenstva v 18. storočí. Tvorila významnú zložku činnosti fándlyovcov z bernolákovej družiny, štúrovcov, matičiarov a priekopníkov družstevníctva.
Od národného obrodenia po socialistickú kultúrnu revolúciu
O organizovanej kultúrnej a osvetovej činnosti na Slovensku však môžeme hovoriť až od vzniku 1. ČSR. V Novom Meste nad Váhom vyvíjali kultúrno-osvetovú činnosť predovšetkým spolky a organizácie ako Miestny odbor Matice Slovenskej, Živena, Červený kríž a telovýchovné organizácie Sokol a Orol. Po prvý raz šírenie a organizovanie osvety dostalo ideologický obsah za prvej Slovenskej republiky (1939 - 1945). V tomto období zanikli spolky a organizácie, ktoré sa obsahom svojej činnosti nestotožňovali so štátnou ideológiou.
Po februárovom prevrate komunistov v roku 1948 osvetová a kultúrna činnosť zásadne zmenila svoj obsah. Kultúrno-osvetové aktivity sa stali súčasťou tzv. socialistickej kultúrnej revolúcie, ktorej hlavným poslaním bolo vytvoriť novú socialistickú kultúru, a tá mala byť zameraná predovšetkým na výchovu ľudu v duchu marxisticko-leninskej ideológie. Tento proces sa dial výlučne pod patronátom komunistickej strany. Tieto zmeny postihli viac-menej len obsahovú stránku kultúrnych a osvetových podujatí; počet aktivít sa neznížil, naopak po roku 1948 bol ešte vyšší. Vzory kultúrnej a osvetovej práce sa čerpali väčšinou zo sovietskej kultúrnej praxe. V Kine Považan sa napr. usporadúvali večery sovietskej hudby a spevu. Pomerne časté boli aj akadémie s kultúrnymi programami pri príležitosti rôznych výročí, napr. oslobodenia a konca 2. sv. vojny, Veľkej októbrovej revolúcie (VOSR) a narodenia alebo úmrtia významných marxistov.
Mizerná kvalita socialistických potravín (1980)
Budovanie Domu osvety a jeho poslanie
Pri zvýšení kultúrnovýchovných aktivít sa začala akútne pociťovať nedostatočná kapacita a kvalita priestorov, v ktorých sa kultúrna a osvetová práca realizovala. Je preto pochopiteľné, že už od začiatku 50. rokov 20. stor. sa uvažovalo o výstavbe budovy okresného osvetového domu. Zakladajúca listina osvetového domu, ktorú okrem predsedov ONV a MNV podpísal aj Rudolf Strechaj, nám prezrádza, že na realizovanie stavby sa počítalo s veľkou podporou občanov mesta a novomestských organizácií a podnikov. Celkové náklady mali predstavovať čiastku až 5 miliónov 700 tisíc Kčs. Stavba sa postavila svojpomocne a počas nej sa zúčastnilo až 38 podnikov, organizácií a škôl s celkovým počtom 11 806 odpracovaných hodín.
Hodnotné umelecké diela, ktoré dodnes zdobia priečelie budovy, boli napokon osadené jeden deň pred slávnostným otvorením. Hoci podľa zakladajúcej listiny mala byť stavba osvetovým domom s okresnou pôsobnosťou, po jej dokončení nebol z nej okresný, ale mestský osvetový dom. Súviselo to so závažnými zmenami v štátnej legislatíve, kedy Nové Mesto nad Váhom prestalo byť okresným sídlom. Posledným riaditeľom Okresného domu osvety bol od 1. apríla 1959 do 30. júna 1960 Ján Krupa. Slávnostné otvorenie Domu osvety sa konalo 27. augusta 1960. Aj s odstupom 60 rokov môžeme súhlasiť s názorom mestského kronikára, že občania Nového Mesta nad Váhom dostali do užívania moderný a dôstojný kultúrny stánok.
Premeny obsahu kultúrnych podujatí
V budove sa predovšetkým vytvorili oveľa kvalitnejšie podmienky pre činnosť záujmových krúžkov, z ktorých vyrástli významné osobnosti. Boli to predovšetkým umelecké krúžky: výtvarný, hudobný, baletný, bábkarský, divadelný, literárny a filatelistický. Obľube sa tešili aj kurzy spoločenského tanca, spoločenskej výchovy, ovocinárstva. Ďalším veľkým pozitívom osvetového domu bola kapacitne vyhovujúca divadelná sála. Vedenie Mestského domu osvety mohlo v nej organizovať hodnotné kultúrne podujatia, koncerty, divadlá, vystúpenia populárnych spevákov, humoristov a ľudových rozprávačov. Výstavy, prevažne z oblasti výtvarného umenia, sa mohli realizovať v oveľa vhodnejších priestoroch.
Prvým riaditeľom Domu osvety sa stal Štefan Kubáň, v roku 1967 ho vystriedala spisovateľka Elena Čepčeková, po nej od roku 1968 bola riaditeľkou až do roku 1976 Anna Krupová. Posledným riaditeľom osvetového zariadenia s názvom Mestský dom osvety bol do 31. decembra 1982 Ján Botfaj. V novembri 1982 plénum MsNV zrušilo Mestský dom osvety a Kino Považan, a dňom 1. januára 1983 zriadilo Mestské kultúrne stredisko ako príspevkovú organizáciu. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 a po páde komunizmu sa z kultúrno-osvetovej činnosti odstránil komunistami nariadený ideologický obsah a kultúra, najmä osveta sa vrátili k pôvodnému poslaniu. Charakter tohto poslania dostatočne vystihuje definícia kultúrno - osvetovej činnosti obsiahnutá v súčasnosti platnom Zákone č.189 / 2015 o kultúrno-osvetovej činnosti: „Kultúrno-osvetová činnosť je činnosť, ktorá svojím pôsobením prispieva k rešpektovaniu ľudských práv a rozmanitosti kultúrnych prejavov, k utváraniu kultúrneho spôsobu života, k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľov a k rozvíjaniu tvorivosti ako základnej kultúrotvornej hodnoty spoločnosti.“