Kniha Rút je starozákonný biblický spis, ktorý dostal pomenovanie podľa jednej z dvoch hlavných ženských postáv - Rút, ktorá sa so svojou svokrou Noemi vracia do Betlehema. Dej sa odohráva „v čase, keď úradovali sudcovia“ (Rút 1,1) a obsahuje posolstvo o pôvode rodiny kráľa Dávida.
Úvod do príbehu: Hlad a emigrácia
V krajine nastal hlad, a preto sa Elimelech s manželkou Noemi a dvomi synmi vysťahoval z Betlehema na Moabské roviny. Elimelech zomrel a jeho synovia si vzali za manželky Moabky, Orfu a Rút. Po približne desiatich rokoch zomreli aj synovia Machlon a Kiljon. Noemi sa potom pobrala aj s nevestami na cestu do júdskej krajiny a poslala nevesty každú do domu jej matky. Orfa pobozkala svoju svokru a vrátila sa, no Rút ostala s Noemi a jej Bohom. Obe prišli do Betlehema na začiatku žatvy.
Rút 2: Milosť na Bózovom poli
Noemi mala zámožného príbuzného z Elimelechovho rodu menom Bóz. Noemi dovolila Rút zbierať klásky na Bózovom poli po žencoch. Bóz sa pristavil na poli a vypytoval sa na Rút u žencov. Prihovoril sa jej, aby naďalej zbierala na jeho poli, a dal príkaz, aby jej nik nekrivdil. Veľmi ocenil, čo Rút spravila pre svoju svokru a že opustila svoju vlasť. Dovolil jej aj najesť sa do sýtosti spolu so žencami. Bóz prikázal, aby pre ňu náročky nechávali na poli klasy. Rút zbierala klasy až do ukončenia žatvy a potom bývala pri svojej svokre.
Bóz, ktorý bol príbuzným z Elimelechovho rodu, pozdravil svojich žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!" Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: "Čia je to deva?" Služobník mu odpovedal: "To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny. Aj ma požiadala: 'Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch.' Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma."
Bóz sa prihovoril Rút: "Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc! Oči maj upreté na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ťa nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!"
Rút pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: "Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?" Bóz jej odpovedal: "Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!"
Rút mu odpovedala: "Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou." A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: "Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!" Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo.
Keď Rút vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: "Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí!"
Pozadie zákonov a Božie riadenie
Poznámka o tom, že Bóz bol príbuzným z Elimelechovho rodu, je významná z dôvodu vtedajších zákonných predpisov. Právo na vykúpenie majetku bolo založené na zákone, podľa ktorého Izraelita mohol predať využívanie svojich pozemkov na obdobie do najbližšieho jubilejného roka a zároveň mal právo vykúpiť si ich naspäť. Ak to nemohol urobiť on, mohol ho nahradiť najbližší príbuzný. Elimelech a Noemi, keď odchádzali do Moabska, tiež predali využívanie svojich pozemkov.
Noemi zvažovala, ako by mohla pomôcť svojej neveste Rút znovu sa vydať. Podľa zákona o levirátnych manželstvách, ktorý platil medzi Izraelitmi, keď žena zostala vdovou bez detí, manželov brat mal povinnosť vziať si ju za manželku. Prvý syn narodený v takomto manželstve bol pokladaný za zákonného potomka zomrelého a mal právo nosiť jeho meno, aby rodina nevymrela.
Autor posvätného textu jasne ukazuje, že Boh riadi udalosti. Rút, ktorá má ťažšiu pozíciu ako cudzinka Moabka, očakáva milosť. Obe ženy prišli do Betlehema, keď sa začínal kosiť jačmeň. Rút, ktorá nepoznala miesto, sa rozhodla nasledovať iné ženy na polia, kde muži kosili jačmeň kosami a ženy viazali pokosené klasy do snopov. Podľa zvyklostí to, čo zostávalo na zemi, bolo pre ženy, ktoré zbierali zvyšky. Zbieranie zvyškov bolo dovolené chudobným, ako to potvrdzujú knihy Levitikus a Deuteronómium.
V našom texte nachádzame poznámku, že pozemok, na ktorom Rút začala zbierať zanechané klasy, bol náhodou vo vlastníctve Bóza. Tento výraz naznačuje, že Rút nezvažovala výber miesta, kde bude zbierať.
Pracovať sa začalo skôr, ako prišiel Bóz, pretože práce riadil jeho služobník. Bóz si všimol, že zostávajúce klasy zbiera aj neznáma mladá žena. Jeho otázka "Čia je táto deva?" ukazuje, že vo vtedajšej rodovej spoločnosti každá žena mala svoje zaradenie podľa rodiny. Rút, práve preto, že bola cudzinka, z opatrnosti výslovne prosila o dovolenie zbierať zvyšné klasy, a Bózov služobník jej to dovolil. Keď si Bóz vypočul svedectvo od svojho služobníka, pristúpil priamo k Rút, oslovil ju, ponúkol jej, aby zostala na jeho poliach, a prisľúbil jej aj osobitnú ochranu.
Bóz sa dozvedel o tom, ako sa Rút zachovala ku svojej svokre Noemi, a výslovne to spomenul. Dôvodom, prečo Rút na rozdiel od Orpy nasledovala svoju svokru do Betlehema, nebola iba citová väzba, ale aj, a pravdepodobne predovšetkým, viera v živého Boha, ktorého spoznala prostredníctvom svedectva viery v rodine. Rút povedala Noemi: "Tvoj Boh bude mojím Bohom."
Obraz krídel, ktorým autor posvätného textu zobrazuje Božiu ochranu, je tiež významný. Aj samotný Pán Ježiš vo vzťahu k Jeruzalemu použil tento obraz: "Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!" (Mt 23,37).
Bóz konštatoval, že Rút sa vedome rozhodla "hľadať ochranu pod Božími krídlami", a sám sa stal postupne vždy viac aj prostredníkom tejto ochrany. Bóz Rút uistil, že smie kedykoľvek napiť sa z vody, ktorú mali k dispozícii jeho sluhovia, pozval ju, aby sa najedla spolu s nimi, dal jej chlieb, dovolil jej, aby si namáčala v octe, pravdepodobne išlo o vínny ocot, dal jej pražené zrno, aby sa nasýtila, a rozkázal sluhom, aby sa chovali k Rút s úctou.
Kto zbieral zanechané klásky počas jedného pracovného dňa, obvykle na horúcom slnku, nenazbieral až tak veľa. Rút, keď vymlátila to, čo nazbierala, získala efa zrna. Efa bola objemová mierka zodpovedajúca približne 35 litrom, čo je asi 22 kilogramov.
Rút 3: Nočné stretnutie na mlatisku
Noemi poslala Rút za Bózom. Keď sa najedol a napil a odobral sa odpočívať, Rút ľahla k jeho nohám. Keď sa prebudil, veľmi sa mu páčila táto láskavosť. Prisľúbil jej, že ak si jej najbližší príbuzný neuplatní na ňu právo, uplatní si ho Bóz. Nad ránom, ešte za tmy, mu Rút podržala plášť a on jej nameral šesť mier jačmeňa. Rút sa vrátila k svokre a všetko jej rozpovedala.
Rút 4: Vykúpenie a manželstvo
Bóz si sadol s najbližším príbuzným Noemi a pred staršími mesta ho vyzval, aby si odkúpil časť poľa, čo patrila Elimelechovi. Najprv ho chcel kúpiť, no keď sa dozvedel, že by si musel vziať aj Moabku Rút, odmietol a ponúkol všetko Bózovi. Toto rozhodnutie potvrdil aj tým, že si zobul obuv, ako bolo zvykom. Bóz pred svedkami všetko odkúpil a Rút si vzal za manželku. Rút porodila syna Obeda, ktorému bola Noemi pestúnkou.
Kniha Rút je zasadená do obdobia sudcov, ktoré bolo časom bojovým, poznačeným krutosťou a zneužívaním moci, čo bolo zreteľne vyjadrené v záverečnej časti Knihy sudcov: "V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa. Každý si robil, čo sa mu páčilo.” (Sdc 21,25). Príbeh Rút a Noemi je neobvyklý aj preto, že vzťahy svokry a nevesty sú často predmetom rôznych posudkov. Zo strany Rút, mladej ženy z Moabska, je prítomný hlboký ľudský vzťah k svokre, založený aj na prijatí bytostného vzťahu k Bohu, ktorý sa naučila od svokry.
Skutky sú výrečnejšie než slová. Napriek nežidovskému pôvodu bola Rút svojimi postojmi a vlastnosťami vzorom základných rodinných čností pre židovský národ a zostáva vzorom pre všetky generácie. Rút je príkladná v obetavosti, nezištnosti, pokore, odvahe a dôvere. Spolu so svojou svokrou Noemi, napriek ťažkému životnému údelu, sú vedené Božou prozreteľnosťou.
Žalmisti vyjadrili presvedčenie o Božej ochrane a priazni: „Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú.“ (Ž 33,18). "Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará." (Ž 37,4-5,7).
V živote Rút nachádzame praktické uskutočnenie vedomia o Božej ochrane a priazni, čiže o Božej prozreteľnosti v každej životnej situácii. Aj v Novom zákone pojem Božej prozreteľnosti vyplýva z mnohých posolstiev ohľadom vyvolenia a Božej milosti. Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. […] Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. […] Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.“
KNIHA RÚT | PRÍBEH O STRATE, BOLESTI A LÁSKE | ANIMOVANÝ BIBLICKÝ PRÍBEH O RÚT
Vedomie Božej prozreteľnosti a priazne vyjadril aj svätý Pavol, keď hovoril o svojich zdravotných ťažkostiach: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“
Kniha Rút je jednou z mála kníh Biblie, ktoré majú dvojité zaradenie. Obsahuje príbeh matky Noemi, jej nevlastnej dcéry Rút a Rútinho manžela Bóza. Elimelech z Júdovho kmeňa utiekol spolu s manželkou Noemi pred hladom do Moabu. Jeho synovia sa tu oženili. Po smrti muža a synov sa Noémi vrátila do Betlehema, jedna z jej neviest ju odprevadila a ostala s ňou. Keď Rút zbierala na poli klasy na obživu, zapáčila sa majiteľovi poľa, Bózovi. Keďže Bóz bol Elimelechov príbuzný, vzal si Rút (povinnosť levirátneho manželstva). Dozvedáme sa teda, že Dávid je pravnukom Rút a Bóza. Kniha chce ukázať, že Boh požehnáva aj pohanku, ktorá sa priznáva k židovskej viere.
Kniha obsahuje aj čiastku Kristovho rodokmeňa, ktorý je uvedený v Matúšovom evanjeliu. V rodokmeni Spasiteľovom sa spomínajú štyri ženy, všetky sú cudzinky, a dve z nich, Tamar a Betsabe, aj mravne poklesli. Teda už v samom rodokmeni Spasiteľovom sa naznačuje, že Kristus prišiel zachrániť všetkých hriešnikov, tých, ktorí v Neho uveria, nielen Izraelitov, ale aj pohanov.
Kniha Rút bola napísaná s cieľom vykresliť, ako sa skrze seba dávajúcu lásku a spravodlivé naplnenie Božieho zákona, cnostná mladá moabská žena (Rút) stala prababičkou izraelského kráľa Dávida, z ktorého pokolenia prišiel Mesiáš. Ústrednou témou knihy je aj vykúpenie, pričom Bóz v úlohe príbuzného - zástancu, predstavuje jeden z najjasnejších predobrazov SZ o sprostredkovanej službe Ježiša Krista.