Dnes už málokto vie, že na Katarínu sa začínalo zvláštne magické obdobie, ktoré trvalo až do Vianoc. Významným dňom bol 13. december - sviatok svätej Lucie, kedy ľudia verili, že okolo tohto sviatku vrcholia stridžie dni. Svätá Lucia sa pokladala za ochrankyňu pred zloprajnými silami, najmä bosorkami. V minulosti tento sviatok sprevádzali rôzne zvyky a tradície.
Kedysi bol deň svätej Lucie jedným z najkrajších tradičných sviatkov pred samotnými Vianocami. Známe sú príslovia: „Lucia z noci si upíja, ale dňu nepridá,“ alebo „Od Lucie do vianoc každá noc má svoju moc.“ Zvyky spojené s týmto dňom však začali už v 5. storočí a na začiatku s kresťanstvom nemali veľa spoločné. Lucia bola pôvodne dňom slnovratu. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol 13. december najkratším dňom a najdlhšou nocou v roku. Tento deň bol pohanským sviatkom, a aj preto mali zvyky na Luciu magický význam.
U našich predkov bola Lucia najväčšia bosorka. Ľudia verili na strigy, len sa o nich nesmelo hovoriť. V novších kresťanských tradíciách sa sviatok Lucie oslavoval na každej dedine. V tento deň všetky dievčence z okolia chodili od domu k domu, zahalené v bielom plátne od hlavy po päty, s pomúčenou tvárou a vymetali z kútov zlo. Pomocou husacích bielych pierok a krídel vyháňali z príbytkov zlé sily.
Zvyky a povery spojené so sviatkom svätej Lucie
Od Lucie do Vianoc predstavoval každý jeden deň jeden mesiac v nasledujúcom roku. Ľudia si starostlivo zapisovali do kalendára, aké bolo v ten deň počasie. Verili, že podľa toho bude počasie v budúcom roku. Ak v tretí deň po Lucii pršalo alebo snežilo, marec mal byť daždivý.
Na Luciu sa zásadne nikomu nič nedávalo ani nepožičiavalo. A to hlavne pokiaľ išlo o oheň. Doma sa nesmel k peci nikto cudzí ani len priblížiť. V noci z 13. na 14. december nechávali ľudia doma na stole chlieb s cesnakom a pohárom.
Luciový stolček
Luciový trojnohý stolček musel byť zhotovený zo smrekového dreva bez použitia čo i len jedného klinca. Majstrovať sa musel začať na Luciu a hotový mal byť presne na Vianoce. Pán domu ho v minulosti začal robiť na Luciu a presne na Vianoce musel byť hotový. V sviatočnej omši v kostole sa mal naň potom posadiť a vtedy vraj uvidel všetky bosorky. Avšak, musel pred nimi rýchlo utekať domov, aby ho nechytili. Podľa legendy, ak sa im podarilo odhaliť bosorky v okolí, neublížia im a nebudú im škodiť.
Ľúbostné veštby a predpovede
Keď sa hovorí, že od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc, musí v tom byť zapletený aj muž. Najznámejšie veštenie lásky funguje medzi mladými ženami aj doteraz, aj keď možno už iba zo žartu. V minulosti si nezadané dievča napísalo 13 lístočkov s menami chlapcov. Dievčence zvykli variť halušky tak, že do nich poskrývali lístočky s menami chlapcov. Ktorá haluška ako prvá vyplávala, tak za toho sa mala potom dievka vydať. Inde si zasa dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, každý deň potom jeden lístok vzali z košíčka a spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným. V niektorých regiónoch bolo na lístočkoch iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom - stará dievka.
Iné zaklínanie sa robilo s jablkom. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň svätej Lucie a potom každý deň odpilo trošku z vody. V noci po večeri, keď ide rodina do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu. Po ceste z polnočnej omše domov jablko zjedla. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval, sa mal stať jej manželom.
Dievčatá triasli plotom a odriekali: „Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
Čo je Deň svätej Lucie vysvetlené | Príbeh, tradície, láskavosť a oslava sviečok Educastle
Ochrana pred zlom a bosorkami
V predvečer sviatku sv. Lucie treba zjesť veľa cesnaku. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianky. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom. Cesnak má totiž moc odohnať zlých duchov. Bývalo zvykom si ním aj spraviť krížik na čelo či na zápästia. Cesnakom si robili aj krížiky na čelo a rovnako robili aj páni domu kríže na dvere s posvätenou kriedou alebo rovno s cesnakom.
Na Luciu sa zásadne nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať, a to hlavne pokiaľ išlo o oheň.
V tento deň je prísne zakázané priasť. Predpokladá sa, že tam bola väzba na bohyňu Mokoš, ktorá je jediná potvrdená slovanská bohyňa.
Mladí muži práskali korbáčmi, cengali zvoncami a pískali na píšťalách. Celý deň sa počas Lucie môže jesť cesnak. V minulosti ho ľudia jedli surový, napríklad s chlebom alebo hriankami. Na Luciu ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Prezliekali sa do masiek, robili sprievod, kde buchotali hrncami a vareškami, aby vyplašili zlo.
Symbolika a pôvod sviatku
Sviatok svätej Lucie má korene v predkresťanskom období, niektoré zvyky sa pretavili aj do kresťanského sviatku. Ženy v tento deň oddychovali. Robili sa obchôdzky, v staršom období to bola záležitosť mladých mužov, ktorí sa obliekli do plachiet, tvár si zamúčili a držali husacie krídlo. Symbolicky vymetali zlo a choroby z domu. Lucia sa považovala za vyvrcholenie stridžích dní. Krátili sa dni a predlžovali noci. Počas tých dlhých nocí mali mať strigy svoju moc.
Sviatok svätej Lucie pravdepodobne narodil okolo roku 284 v Syrakúzach a zomrel mučeníckou smrťou v roku 304. Je jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých, uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Uctieva sa od 5. storočia. Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Stala sa tak patrónkou slepých, jej znakom sú oči.
Tradícia, ktorú slávime 13. decembra, symbolicky znamená držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria.
Pranostiky od Lucie do Vianoc
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Aké počasie bolo 13. decembra, také mal byť január, počasie 14. decembra predpovedalo február a tak ďalej až do Vianoc, ktoré predpovedali počasie v nasledujúcom decembri. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.
Na Luciu platila pranostika, že „Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.“ Po slnovrate sa síce predlžujú dni, no slnko vychádza každý deň trochu neskôr (a zapadá ešte o trochu viac neskôr, preto sa dni predlžujú).
Medzi ďalšie pranostiky v tomto období patria: 4. december: sv. Barbora; 6. december: sv. Mikuláš; 26. december: Druhý sviatok vianočný; 27. december: Sivý svätý Ján veští dobrý rok; 31. december: Silvester - Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.
